tag:blogger.com,1999:blog-1578783786298332342024-02-19T22:01:06.161+05:30सुनील तांबे लिखित सुनील तांबेhttp://www.blogger.com/profile/06462947176515530260noreply@blogger.comBlogger134125tag:blogger.com,1999:blog-157878378629833234.post-55323064377105683942017-10-06T21:34:00.000+05:302017-10-07T08:06:13.421+05:30तणमोर आणि पारधी समाजाचं पुनरुत्थान भाग- २<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%;"><br /></span>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgu4iVlFMk0A4oHWiWgHRFMT0uhTvGW9Gj66sQcVM8N0JXaBB12Dtjdig1GJhN8J8EiTmDh5cYFhAfR2gXI2IcfBArYb6tLdJ1LqUodRk6S4RajJVz1jy28feyogUpOEdFu4fFiDr2VrZ4/s1600/lesser+florican.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="458" data-original-width="515" height="284" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgu4iVlFMk0A4oHWiWgHRFMT0uhTvGW9Gj66sQcVM8N0JXaBB12Dtjdig1GJhN8J8EiTmDh5cYFhAfR2gXI2IcfBArYb6tLdJ1LqUodRk6S4RajJVz1jy28feyogUpOEdFu4fFiDr2VrZ4/s320/lesser+florican.jpg" width="320" /></a></div>
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%;"><br /></span>
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%;"><br /></span>
<span lang="MR" style="font-family: arial unicode ms, sans-serif; font-size: 13.3333px; line-height: 107%;"><i>By Sypheotides_indicus.jpg: Koshykderivative work: Netzach - This file was derived from Sypheotides indicus.jpg:, CC BY 2.0, https://commons.wikimedia.org/w/index.php?curid=25530735</i></span><br />
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%;"><br /></span>
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%;"><br /></span>
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%;">ह्या गवताला म्हणतात कुंदा, हिंमतराव पवार म्हणाले. शेतात कुंदा आला
की शेतकरी बेजार होतो कारण ह्या गवताच्या मुळ्या खूप खोलवर गेलेल्या असतात. हे गवत
मुळापासून उपटणं कमालीचं कष्टाचं काम असतं. कुंदा दिसला की शेतकरी तेवढा भाग सोडून
नांगरणी करतात. पहिला पाऊस झाला की हे गवत महामूर वाढतं, इतकं की त्यामध्ये शिरणं
अवघड होतं. तणमोराचं घरटं ह्याच गवतात असतं, हिंमतराव पवार सांगत होते. </span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%;">हिंमतराव पवार हे पारधी आहेत. शिरसा-मासा ह्या अकोला जिल्ह्यातील
गावात ते राहतात. तिथल्या शिवारात त्यांनी तणमोराचं घरटं शोधलं होतं. त्यानंतर एक
जखमी तणमोरही त्यांनी विदर्भ पक्षी मित्र संमेलनात सादर केला होता. वन विभागानेही
त्यांच्या कामगिरीची नोंद घेतली आहे. तणमोराच्या नराला आम्ही म्हणतो खलचिडा आणि
मादीला म्हणतात भांडेवडी, हिंमतराव पवारांनी माहिती दिली. </span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%;">तणमोर हा पक्षी नेपाळच्या तराई प्रदेशातून उन्हाळ्यात मध्य भारतात
येतो. गुजरात, नैऋत्य राजस्थान, वायव्य महाराष्ट्र आणि पश्चिम मध्य प्रदेशाच्या
शिवारात तो सापडतो. शिवार म्हणजे शेत जमीन, पडिक जमीन आणि झुडुपी जंगलांचा प्रदेश.
गंमतीची बाब अशी की पारधी समाजही ह्याच प्रदेशात आहे. </span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%;">तणमोर हा नेपाळच्या तराई प्रदेशातील पक्षी. उन्हाळ्यात तो मध्य भारतात
येतो. पूर्व राजस्थान, पूर्व मध्य प्रदेश, पश्चिम गुजरात, वायव्य महाराष्ट्रात तो
सापडतो असं अनेक अभ्यासकांनी नोंदवलं आहे. ह्या प्रांतांतील गवताळ प्रदेश हा
तणमोराचं वसतीस्थान. पावसाळा सुरू झाला की तणमोर माजावर येतो. मादीला आकर्षित
करण्यासाठी नर उंच उडी मारतो. माद्या गवतामध्ये लपलेल्या असतात. उडी मारलेला तणमोर
एक मिनिटभर अवकाशात दिसतो. जिथून उडी मारली तिथेच तो विसावतो आणि दीड-दोन मिनिटांत
पुन्हा उडी मारतो. तणमोर उडी मारतो तेव्हाच त्याचं दर्शन होतं. शिवारातील ह्या
पक्षांच्या हालचाली केवळ पारधीच टिपू शकतात. तणमोराची शिकार ब्रिटीश काळात भरपूर
झाली. पारध्यांकडून तणमोराचा ठावठिकाणा कळला की ब्रिटीश अधिकारी वा सैनिक
तणमोराच्या शिकारीसाठी रवाना होत. तणमोराला उडी मारताना पाह्यलं की लपतछपत
त्याच्या जवळ जाऊ लागत. उडी मारून तणमोर एक-दीड मिनिटासाठी गवतामध्ये विसावतो.
त्यावेळी सरपटत पुढे जायचं. त्याच्या पासून दहा मीटर अंतरावर पोचलं की छर्याच्या
बंदुकीतून गोळी झाडायची. अनेक छर्यांपैकी एक छरा हमखास तणमोराचा बळी घ्यायचा. ही
शिकाऱ म्हणजे ब्रिटीश अधिकारी वा सैनिकांचा नाश्ता होता. पारधी कधीही बंदुक वापरत
नाहीत. फासे लावून तणमोर वा त्याची मादी पकडणं ही पारध्यांची खासियत होती. </span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%;">आता तणमोर हा दुर्मिळ पक्षी झाला आहे. त्याची कारणं अनेक आहेत.
दुष्काळ वा अवर्षण हे सर्वात प्रमुख कारण समजलं जातं. शेतीमधील तंत्रवैज्ञानिक बदल
हेही एक कारण आहे. तणनाशक, कीटकनाशक, नवीन पिकं उदाहरणार्थ सोयाबीन, ह्यामुळेही
तणमोराच्या पर्यावरणाला धोका पोचतो. ट्रॅक्टर, रोटाव्हेटर ह्यासारख्या यंत्रांमुळे
शेतातील कुंदा गवताचा नायनाट करता येतो त्यामुळेही तणमोराचं वसतीस्थानच नष्ट होतं.
शिकारीमुळेही तणमोर अस्तंगत होतात. </span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%;">तणमोर आणि पारध्यांचा प्रदेश वा पर्यावरणीयदृष्ट्या एकच आहे. केवळ
पारधीच तणमोराचा शोध घेऊ शकतात. पारधीच तणमोराची शिकार करू शकतात आणि म्हणून
पारधीच तणमोराचं जतन आणि संवर्धनही करू शकतात ह्या विश्वासाने संवेदना या संस्थेने
पारधी समाजात जागृतीची मोहीम सुरू केली. अकोला आणि वाशिम या दोन जिल्ह्यांमध्ये.
हिंमतराव पवारांचा शोध संवेदना या संस्थेनेच लावला. तणमोराला एकदा खांद्यावर
बसवायचा आहे, एवढी एकच इच्छा आहे माझी, असं हिंमतराव पवार सांगत होते. </span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%;">तणमोराचं ठावठिकाणा लागतो त्याने उडी मारल्यावर. त्याच्या उडीच्या
जागेच्या आसपास माद्यांनी घरटी केलेली असतात. ही घरटी शोधून काढायची आणि त्यांना
संरक्षण पुरवायचं. म्हणजे शेतात घरटं असेल तर शेतकर्य़ाला सावध करायचं त्याला
सांगायचं की बाबारे, या घरट्याला अपाय होणार नाही अशा प्रकारे शेतीची काम कर. हे
काम पारध्यांनी करायचं तर त्यांनी खायचं काय</span>? <span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%;">पारध्यांकडे ना जमीन, ना शिक्षण, ना व्यवसाय वा नोकरी. जैवविविधता
कायद्याचा आधार आम्ही घेतला आणि कामाला सुरूवात केली, असं कौस्तुभ पांढरीपांडे
म्हणाला. हा हौशी पक्षी निरीक्षक तणमोराचा शोध घेताना पारधी समाजात मिसळून गेला.
तणमोराचं जतन, संवर्धन करायचं तर पारधी समाजाचे जगण्याचे प्रश्न सोडवायला हवेत आणि
हे प्रश्न सोडवायचे तर पारधी समाजाच्या ज्ञानाचा, कौशल्याचा पुरेपुर उपयोग करायला
हवा असंही त्याने आणि त्याच्या मित्रांनी हेरलं. त्यासाठी संवेदना ही संस्था
स्थापन केली. पारधी समाजातील तरुणांमधून नेतृत्व निर्माण करण्यासाठी कार्याला
सुरुवात केली. या प्रवासात जैव विविधता कायदा त्यांना भेटला. या कायद्यानुसार
गावातील, शिवारातील जैव विविधता जपण्यासाठी वन विभाग आणि अन्य विभागांचं सहकार्य
मिळतं. या कायद्यातील तरतुदींचा अभ्यास करून संवेदना या संस्थेने वडाळा आणि अन्य पारधी
गावांच्या आसपासच्या झुडुपी जंगलांच्या संवर्धनाचे हक्क गावांना मिळवून दिले. ह्या
झुडुपी जंगलामध्ये चराई बंदी करण्यात आली. त्यामुळे गवतच नाही तर अनेक वनस्पतींचं
आणि वृक्षांचं संवर्धन झालं. डुकरं, ससे, हरणं, नीलगाई ह्यांची संख्या वाढली.
गवताची विक्री करून वडाळा गावातल्या अनेक
पारध्यांनी गाई विकत घेतल्या. </span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%;">जैव विविधतेच्या जतनातून आपल्याला रोजगार मिळू शकतो, आपल्या आर्थिक
परिस्थितीत बदल होतो हे ध्यानी आल्यावर पारधी तरुणांमध्ये जागृतीची लाट निर्माण
झाली. जैव विविधतेचं जतन करण्याचे वेगवेगळे मार्ग केवळ पारधीच नाही तर गावातील
अन्य समाजाचे तरुणही शोधू लागले. आंब्याच्या जाती कितीतरी असतात. लोणच्याचे आंबे
वेगळे तर मुरांब्याचे वेगळे, रसाचे आणखी वेगळे. ह्या देशी जाती आता अस्तंगत होऊ
लागल्या आहेत. केवळ बाजारपेठेसाठी आंब्याचं उत्पादन सुरू झाल्यामुळे केशरच सर्वत्र
लावला जातो. हे ध्यानी आल्यावर आंब्याच्या देशी वाणांची नर्सरी उभारण्याची कल्पना
संवेदना ने मांडली. ह्या कल्पनेला उत्तम प्रतिसाद मिळाला. गावकरीच या नर्सरीतून
रोपं विकत घेऊ लागले. </span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%;">पारधी समाजात जात पंचायतीचं प्राबल्य फार. जन्म, विवाह, घटस्फोट,
मृत्यु म्हणजे वारसा, उपजिविका करताना निर्माण होणारे प्रश्न जात पंचायतीत
सोडवणुकीसाठी येतात. ह्या जात पंचायतीत राजा, वजीर, पंच यांची मनमानी चालते. जात
पंचायतीला पर्याय देता येईल का असा प्रश्न पारधी समाजातील तरुण विचारू लागले.
त्यासंबंधात चर्चा सुरू झाली. जात पंचायतीत महिलांना स्थान नाही हाही प्रश्न
चर्चेला आला. विवाहाचा निर्णय कुटुंबाने घेण्यापेक्षा तरुण-तरुणीने परस्पर संमतीने
घ्यायला हवा असा विचार अनेक तरुण मांडू लागले. जात पंचायतीला तांडा पंचायत हा
पर्याय निर्माण करण्याच्या दिशेने प्रयत्न सुरू झाले. तांडा पंचायत गावाची असेल,
त्यामध्ये प्रत्येक सदस्याला स्थान असेल, तांडा पंचायत म्हणजेच ग्रामसभा. तांडा
पंचायतीने एक कार्यकारी समिती नेमावी त्यामध्ये महिलांनाही स्थान असेल अशी मांडणी
तरुण करू लागले. जैव विविधता, रोजगार, शिक्षण, महिलांचं सबलीकरण वा लिंगभाव हे
प्रश्नही तांडा पंचायतीत चर्चिले जावेत, त्यावर तांडा पंचायतीने उपाय योजना
सुचवावी, सरकारी योजनांचा लाभ गावकर्यांना मिळवून द्यावा अशी मागणी होऊ लागली. </span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%;">एका दुर्मिळ पक्षाच्या जतन-संवर्धनाच्या प्रयत्नातून पारधी समाजाच्या
उत्थानाचा प्रवास सुरू झाला. तणमोर त्याचं प्रतीक बनू लागला आहे. </span><o:p></o:p></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
</div>
सुनील तांबेhttp://www.blogger.com/profile/06462947176515530260noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-157878378629833234.post-17117374126516745242017-09-13T09:45:00.001+05:302017-09-13T10:20:22.441+05:30तणमोर आणि पारधी समाजातील पुनरुत्थान – भाग १ <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjaek1dCoCLR8rnlJQqvnKNGaFu9Bp_dz3p5Vq5F6LEY5a0bJAUKWzhpeDvlfKPh2i7dgBHnr5kXmPUYgjH0AuMj_04iy9UCrq8_wl02r6tccV4SNTtOP3SEHmH91AwCQF4T5xeVaU1u_c/s1600/lesser+florican.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="900" data-original-width="601" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjaek1dCoCLR8rnlJQqvnKNGaFu9Bp_dz3p5Vq5F6LEY5a0bJAUKWzhpeDvlfKPh2i7dgBHnr5kXmPUYgjH0AuMj_04iy9UCrq8_wl02r6tccV4SNTtOP3SEHmH91AwCQF4T5xeVaU1u_c/s400/lesser+florican.jpg" width="266" /></a></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;">वाशिम
जिल्ह्यातल्या वडाळा या गावी गेलो होतो. हे गाव पारध्यांचं. गावातील ५०-६० कुटुंबं कोलकत्याला रवाना झाली होती.
कोलकत्याला ते कटलरी (तावीज, नेलपॉलिश, बांगड्या, ब्रेसलेट, गळ्यातल्या माळा,
प्लास्टिकच्या छोट्यामोठ्या वस्तू इत्यादी) विकत घेतात. भुवनेश्वर आणि जवळच्या
गावात जाऊन विकतात. </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: "Arial Unicode MS";"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;">याचा
शोध एका महिलेने लावला, कुलदीप राठोड म्हणाले. घरामध्ये भांडण झालं म्हणून ती घर
सोडून बाहेर पडली. अकोला रेल्वे स्टेशनला गेली. तिथून कोलकत्याला. परतली तेव्हा
तिची आर्थिक स्थिती बरी होती. उपजिवीकेचा नवा मार्ग तिने गावाला दाखवला. दुसर्या
खेपेला ती निघाली तेव्हा तिच्या सोबत आठ-दहा कुटुंब होती. दरवर्षी ही संख्या वाढू
लागली. भुवनेश्वरच्या आसपास असलेल्या गावांमध्ये फिरत्या विक्रेत्याचं काम ही
कुटुंबं काही महिने करतात आणि गावी परतात. दिवसाला हजार रुपयांची कमाई होते, असं
एक महिला म्हणाली. एकाच गावात दोन वा चार कुटुंबं विक्री करतात त्यामुळे धंद्यावर
परिणाम होतो. त्यांची भांडणं जात पंचायतीत येतात, असं कुलदीप राठोड यांनी
सांगितलं. </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: "Arial Unicode MS";"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;">कटलरीचा
बिझनेस दोन-तीन महिने चालतो. काही कुटुंबं कापूस वेचायला जातात. अदिलाबाद वा
तेलंगणातील काही जिल्ह्यांमध्ये. त्याशिवाय सोयाबीनच्या सोंगणीचं कामही करतात.
त्यासाठीही गावाबाहेर काही महिने राहावं लागतं. सारं कुटुंबं प्रवासाला निघतं.
बाया, बाप्ये आणि लहान मुलंही. चालता येणारे आजी-आजोबाही जातात. कारण मागे राहणार्यांच्या
पोटापाण्याची काळजी कोण घेणार. वडाळा गाव वसलं १९६५ साली आणि गावात प्राथमिक शाळा
सुरू झाली १९९० च्या दशकात. मुलं शाळेत बसू लागली २-४ वर्षांनंतर. कारण त्यांना
एका जागी काही तास बसण्याची सवयच नव्हती. मुलांना शाळेची गोडी लागली.
स्थलांतरामुळे शाळा बुडते असा प्रश्न आता निर्माण झाला आहे. कुलदीप, साहेबराव,
सेवा ह्या तरुणांनी त्यावर मार्ग काढायचा निश्चय केला आहे. </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: "Arial Unicode MS";"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;">संस्कृत
भाषेत पारध म्हणजे शिकार. शिकार करणारे ते पारधी. पारध्यांची भाषा मराठी नाही.
गुजरात वा राजस्थान कडची वाटते. पारधी भाषेमध्ये वाघर म्हणजे जाळं लावून शिकार
करणारे ते वाघरी, कुलदीप आणि सेवा ह्यांनी सांगितलं. पण फासे-पारधी हेच नाव आता
रूढ झालं आहे. गाय पारधी, बैल पारधी, फासे पारधी, गाव पारधी अशा अनेक नावांनी ते
स्वतःची ओळख सांगतात. मध्य प्रदेश आणि विदर्भातले पारधी प्रामुख्याने शिकारीवर
उपजिवीका करायचे. त्यांचा समावेश गुन्हेगार जमातींमध्ये झाला नाही. त्यामुळे ते
विमुक्त जमातींमध्येही नाहीत. मराठवाडा वा पश्चिम महाराष्ट्रातले पारधी म्हणजे
दखनी पारधी. हे पारधी चोर्याचपाट्या करणारे, त्यामुळे त्यांच्याशी आम्ही
बेटीसंबंध ठेवत नाही, अशी माहिती वडाळ्याच्या ग्रामस्थांनी दिली. मराठवाडा वा
पश्चिम महाराष्ट्रातले पारधी गुन्हेगार म्हणून विमुक्त जमातीत मोडतात. त्यांची कथा वेगळी आहे. दरोडे घालणारे पारधी वा अन्य जमाती आजही दारिद्र्यरेषेखाली का आहेत, असा प्रश्न विचारायला हवा. </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;">वडाळा
हे गाव अकोला जिल्ह्यात आहे. बुलढाणा,
अकोला, अमरावती, वर्धा, यवतमाळ हे जिल्हे वर्हाडातले. वर्हाड प्रांत निझामाकडे
होता. कापूस लागवडीसाठी तो ब्रिटीशांनी निझामाकडून घेतला आणि सेंट्रल
प्रॉव्हिन्सला जोडला. सीपी अँण्ड बेरार वा मध्य प्रांत आणि बेरार असं त्या
प्रदेशाचं नामकरण झालं. नागपूर या राज्याची राजधानी होती. वर्हाड हा प्रांत ब्लॅक
कॉटन सॉईलचा वा काळ्या कसदार जमिनीचा. पूर्णा आणि वैनगंगा खोर्याचा. अकोला
जिल्ह्यातील पूर्णा खोर्य़ाचा पट्टा खारपाणपट्ट्याचा समजला जातो. तिथलं भूजल खारं
आहे. मात्र तिथली जमीन कमालीची सुपीक आहे. निव्वळ पावसाच्या पाण्यावरील खरीप आणि
रब्बी हंगामात तिथे महामूर पिक येत असे. कापूस या नगदी पिकाची लागवड करण्यासाठी
ब्रिटीश ईस्ट इंडिया कंपनीने तिथल्या महसूल संहितेत बदल केले. गायरान जमीन
लागवडीखाली आणण्यासाठी प्रोत्साहन दिलं. कापसाच्या वाहतुकीसाठी यवतमाळ-मूर्तिजापूर
नॅरोगेज रेल्वेलाईन टाकली. स्वतंत्र भारतातील हे एकमेव खाजगी रेल्वेलाईन आज
कपाशीची नाही तर प्रवासी वाहतुक करते.</span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: "Arial Unicode MS";"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;">ब्रिटीश
राज्यकर्त्यांच्या या धोरणामुळे अनेक समूहांच्या उपजिवीकेवर संकट आलं. जनावरांना
चारा मिळण्याची मारामार पडू लागली. ह्यासंबंधात एक ग्रंथच ऑक्सफर्ड युनिव्हर्सिटी
प्रेसने प्रसिद्ध केला आहे. त्याशिवाय झुडुपी जंगलावर अतिक्रमण झालं. झुडुपी
जंगलावर अनेक समूहांचा उदरनिर्वाह व्हायचा. ते सर्व संकटात आले. जंगल कायदा आला
आणि आदिवासींचा जंगलावरील हक्क हिरावून घेतला गेला. पुढे १९१२ साली शिकारीवर बंदी
घालणारा कायदा आला. गावं, शहरं यांना वन्य जीव आणि वन्य जिवांची उत्पादने व सेवा
पुरवणार्य़ा समूहांच्या जगण्याचा हक्क या कायद्याने हिरावून घेतला. पारधी, दरवेशी,
मदारी, वैदू असे अनेक समूहांची उपजिवीकाच त्यामुळे हिरावून घेतली गेली. जमीन नाही,
साधनसंपत्ती नाही, आधुनिक शिक्षण नाही, त्यामुळे सरकारी वा खाजगी क्षेत्रात नोकरी नाही, आपल्याकडील पारंपारिक कौशल्यं आणि ज्ञान
ह्यांचा उपयोग करण्यावर कायद्याने बंदी. त्यामुळे लाखो लोकांची उपजीविका बेकायदेशीर ठरली. </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;">शेती
करणारे समूह होते. त्यांना वस्तू व सेवा पुरवणारे समूह गावात होते. मात्र प्रत्येक
गावामध्ये आवश्यक असणारी सर्व संसाधनं कधीही नसतात. त्यामुळे जंगलात राहणारे, जंगल
आणि गाव ह्यांच्यामध्ये हिंडणारे, गावोगाव हिंडणारे असे हजारो समूह मूलतः पशुपालक
भारतीय भूखंडात होते. त्यांची उत्पन्नाची साधनं ब्रिटीशांनी केलेल्या कायद्यांनी
हिरावून घेतली. सरकारने त्यांना कोणता पर्यायही दिला नाही. त्यामुळे हे समूह
आपआपले पर्याय शोधू लागले. त्यापैकी एक पारधी. वडाळा गावातले लोक फासे-पारधी. हरणं,
नीलगाय, रानडुक्कर ह्या पिकाचं नुकसान करणार्या पशुंचा बंदोबस्त करणं, तितर,
बटेर, ससा ह्यांच्या मांसाची विक्री करणं हा त्यांचा पारंपारिक व्यवसाय होता. सांबरशिंग,
घोरपड ह्यांना पारंपारिक वैद्यकशास्त्रात औषधीचं स्थान आहे. त्यांचाही पुरवठा
पारधी करायचे. पारध्यांची शिकारीची साधनं
आणि पद्धती अतिशय प्रगत होत्या. प्रत्येक प्राणी वा पक्षी ते जिवंत पकडत असत.
त्यासाठी पर्यावरणाचं, पशु-पक्ष्यांच्या जीवनचक्राचं सूक्ष्म ज्ञान त्यांच्याकडे
होतं. प्रथम ब्रिटीशांनी आणि त्यानंतर भारत सरकारने केलेल्या वन्यजीव विषयक
कायद्यांनी त्यांचं हे ज्ञान मातीमोल केलं. त्यांच्या ज्ञानाचा उपयोग कसा करता
येईल ह्याचा विचारही सत्ताधारी वर्गाला शिवला नाही. कारण आधुनिक ज्ञान युरोपमधूनच
येतं अशी धारणा ब्रिटीशांनी सुशिक्षित वर्गामध्ये खोलवर रुजवली. त्यामुळे पर्यावरणाच्या, वन्य जीवनाच्या
संगोपन-संवर्धनासाठी पारधी व अन्य जमातींच्या ज्ञानसंचिताचा उपयोग करण्यात आला
नाही. वन विभागातल्या एकाही कर्मचार्याला कोणत्याही पशु वा पक्ष्याचा माग घेता
येत नाही, त्यांची भाषा अवगत नाही, त्यांच्या जीवनचक्राविषयी काहीही माहिती नसते,
जंगल म्हणजे लाकूडफाट्याचं कोठार अशीच त्यांची धारणा असते. असं असूनही जंगलं त्याच
विभागाच्या ताब्यात असतात.</span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;">वडाळा आणि आसपासच्या ४०-५० गावातील पारध्यांचा विकास करायचा तर त्यांच्या पारंपारिक
ज्ञानसंचिताला आधुनिक विज्ञानाची जोड द्यायला हवी, असा विचार कुलदीप, सेवा,
साहेबराव, हिंमतराव इत्यादी पारधी समाजातील तरुण करू लागले. त्याला कारणीभूत ठरला
कौस्तुभ पांढरीपांडे. हा तरुण नागपूरचा. विद्यार्थीदशेत अनेकांना पक्षी
निरीक्षणाचा छंद असतो. कौत्सुभलाही तो छंद होता. त्या छंदाची जोपासना करण्यासाठी
विदर्भ निसर्ग आणि विज्ञान केंद्राच्या कार्यक्रमात तो ओढला गेला. लेसर फ्लोरिकन
वा तणमोर ह्या अस्तंगत होणार्या पक्ष्याचा शोध घेण्यासाठी तो आणि त्याचे सवंगडी
विदर्भातील गवताळ पट्ट्यामध्ये हिंडू लागले. वन विभागाचे अधिकारी, गावकरी, पारधी
ह्यांच्या भेटीगाठी घेऊ लागले. तणमोराचा माग फक्त पारधीच घेऊ शकतात त्यामुळे
तणमोराचं संगोपन-संवर्धन करायचं तर पारध्यांच्या सहभागाशिवाय शक्य नाही ही बाब त्यांच्या
ध्यानात आली. तणमोर हा दुर्मिळ पक्षी पारधी समाजाच्या उत्थानाची प्रेरणा बनू लागला. </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: "Arial Unicode MS";"><o:p></o:p></span></div>
</div>
सुनील तांबेhttp://www.blogger.com/profile/06462947176515530260noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-157878378629833234.post-81173167962998856812017-09-11T16:31:00.001+05:302017-09-11T16:49:16.053+05:30दुचाकी आणि मॉन्सून <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;">माझ्या
लहानपणी पुणे हे सायकलस्वारांचं शहर ओळखलं जायचं. मुंबईमध्ये तासाला ६० पैसे हा
सायकल भाड्याचा दर होता. पुण्यात हाच दर २० पैसे होता, असं सवंगडी सांगायचे.
पुण्यात प्रत्येक घरात सायकल असते त्यामुळे तिथे मूल चालायला शिकलं की सायकलही
चालवू शकतं, अशी लहानपणी माझी समजूत होती. </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: "Arial Unicode MS";"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;">आर्थिक
विकासासोबत पुण्यातली सायकलींची संख्या कमी झाली. स्वयंचलित दुचाकी आणि चार चाकी
वाहनं लोक वापरू लागले. सायकल आता व्यायामासाठी वापरली जाते. पुण्यात म्हणे
सायकलचाही एक मॉल आहे. चाळीस-पन्नास हजार रुपयांच्या सायकली तिथे विक्रीला आहेत. </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: "Arial Unicode MS";"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;">चीनमध्येही
सायकल हेच वाहतुकीचं सर्वाधिक लोकप्रिय वाहन होतं. मकबूल फिदा हुसेन ह्या
चित्रकाराने चीनच्या भेटीनंतर काढलेल्या चित्रांचं प्रदर्शन भरवलं होतं.
रस्त्यावरील सायकलींच्या तांड्यांनी त्याचंही लक्ष वेधून घेतलं होतं. त्यानंतर
चीनमध्ये स्वयंचलित दुचाकी वाहनांची बाजारपेठ वाढली. पण अलीकडे चीनमध्येही चार
चाकीला अधिक पसंती आहे. </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: "Arial Unicode MS";"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;">वस्तू
व सेवा ह्यांच्या उत्पादनात वाढ झाली, व्यापार वाढला की लोकांच्या हाती अधिक पैसे
खेळू लागतात, वेळेला अधिक महत्व येतं त्यामुळे सायकल असो की स्वयंचलित दुचाकी वा
चारचाकी वाहनांचा वापर वाढतो. त्यांच्या मागणीत वाढ होते. </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: "Arial Unicode MS";"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;">युरोपमध्ये
एकेकाळी घोडे आणि घोडागाड्या ह्यांचा वापर होत असे. बायसिकल थिफ या गाजलेल्या चित्रपटातही
फारशा सायकली दिसत नाहीत. घोडे आणि घोडागाड्यांच्या जागी रेल्वे आली. आणि
रेल्वेच्या नंतर चारचाकी आल्या. चार्ली चॅप्लिनच्या सिनेमांमधील स्वयंचलित
चारचाकीचं डिझाईन वा आकार घोडागाडी वा बग्गीसारखाच आहे. जिप्सी लोकांच्या
घोडागाड्या बग्गीसारख्या नव्हत्या. त्यांचा सर्व संसार त्या गाड्यांमध्ये भरलेला
असे, त्याशिवाय घोडागाडी हे त्यांचं घरही होतं. जिप्सींच्या घोडागाड्यांना म्हणून
वॅगन म्हणत. त्यामुळे मोठ्या मालवाहू स्वयंचलित चारचाकीला स्टेशनवॅगन हे नाव पडलं
असावं. रेल्वेच्या मालवाहू डब्ब्यांना आजही वॅगनच म्हणतात. त्याचं मराठीकरण म्हणजे
वाघीण.</span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: "Arial Unicode MS";"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;">युरोपमध्ये
स्वयंचलित चारचाकी वाहनांचा खप अधिक आहे. जर्मनी या देशाची अर्थव्यवस्था चारचाकी
वाहनांच्या कारखान्यांवरच उभी आहे. युरोपियन देशांमध्ये स्वयंचलित दुचाकी वाहनांना
फारशी मागणी नाही. कामावर जाण्यासाठी फारच कमी लोक दुचाकी वापरत असतील. स्वयंचलित
दुचाकी हा स्पोर्टस् मानला जातो. आनंदासाठी मोटरसायकलवरून टूर करायची, अशी पद्धत
तिथे असावी. त्यामुळे आर्थिक विकास झाल्यावर तिथे स्वयंचलित चारचाकींची मागणी
वाढली. दुचाकींची मागणी फारशी वाढली नाही. अलीकडे आरोग्य आणि पर्यावरणविषयक
जाणीव-जागृतीमुळे युरोपात सायकलींचा वापर वाढला आहे. याच कारणामुळे पुण्यात वा
आपल्या देशातील शहरांमध्येही सायकलीचा वापर वाढावा ह्याचा प्रसार करण्याचं व्रतच
सुजीत पटवर्धनने घेतलं होतं. फेसबुकवर तो ह्या विषयाशी संबंधीत पोस्ट टाकायचा. </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: "Arial Unicode MS";"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;">सायकल
असो की स्वयंचलित दुचाकी ह्यांचा वापर केवळ आर्थिक स्थितीशी संबंधीत नाही तर
हवामानाशीही आहे. युरोपियन देशांमध्ये थंडी खूप असते, पावसाळा नसतो कारण बारा
महिने अधून-मधून पाऊस पडत असतो. भारतात पावसाळा निश्चित असतो. दोन ते चार महिने पावसाळा
असतो. पावसाळा नसताना येणारा पाऊस बेभरवशी असला तरी क्वचित पडतो. भारतात हाडं
फोडणारी थंडी बहुधा लेह-लडाख याच भागात पडते. त्यामुळे सायकल वा स्वयंचलित दुचाकी
सोईची ठरते. स्वयंचलित दुचाकीचा, विशेषतः मोटरसायकलचा वापर मालवाहू वाहन म्हणूनही
केला जातो. दुधाच्या चरव्या मोटरसायकलवर बांधण्यासाठी खास व्यवस्था केलेली असते.
एका मोटरसायकलवर बसून तीन-चार व्यक्तींनी प्रवास करणं आपल्याकडे खूपच कॉमन आहे.
स्कूटी म्हणजे गिअर नसलेल्या स्कूटरवर पती-पत्नी आणि त्यांची दोन मुलं (हम दो,
हमारे दो) प्रवास करताना दिसतात. भारतातल्या कोणत्याही शहरात वा गावात.
महामार्गावरही हे दृश्य अपवादात्मक नाही. </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: "Arial Unicode MS";"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;">२०१६
साली भारतामध्ये १७.७ दशलक्ष स्वयंचलित दुचाकी वाहनं विकली गेली. म्हणजे दिवसाला
सुमारे ४८ हजार दुचाकी विकल्या जात होत्या. दुचाकीच्या बाजारपेठेत भारताने चीनलाही
पिछाडीवर टाकलेलं आहे. मात्र भारतीय शहरांमधील रस्ते वाहतूक आणि वाहतुकीचे नियम
युरोप-अमेरिकेप्रमाणे आहेत. रस्ते चारचाकी वाहनांसाठीच बांधले जातात.
रस्त्यावरच्या सर्व मार्गिका स्वयंचलित चारचाकी वाहनांसाठीच
असतात. वस्तुतः शहरात आणि महामार्गांवर, सायकल आणि स्वयंचलित दुचाकींसाठी स्वतंत्र मार्गिकांची व्यवस्था हवी जेणेकरून अपघातांचं प्रमाण कमी होईल. स्वयंचलित दुचाकींचे
वेग कमी होतील. स्वयंचलित दुचाकी—मोटरसायकल, हे वाहन नाही तर वृत्ती आहे. त्यामुळे
अपघातांचं प्रमाण वाढतं. हेल्मेट सक्तीची गरज त्यामुळेच निर्माण होते. हेल्मेटची
गरज आहेच मात्र त्याचा कायदा केल्यामुळे केवळ काळ्या पैशांत वाढ होते. </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: "Arial Unicode MS";"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;">आपल्या
देशातल्या हवामानानुसार वाहतुक व्यवस्था हवी ही साधी बाब आपल्याकडचे सनदी अधिकारी,
नगररचनाकार, स्थापत्यकार, वाहतूकतज्ज्ञ इत्यादींना समजत नाही. त्यांचं व्यावसायिक
शिक्षण ज्या संस्थांमध्ये झालं आहे त्या संस्थांसाठी पाश्चात्य देशातील व्यवस्था
आदर्श आहेत. </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;">राजकारण्यांना
तर विविध मॉडेलच्या चारचाकी वापरण्यातच रस असतो. परदेशी बनावटीच्या व्होल्वो किंवा
तत्सम अगडबंब बस जाऊ शकतील असे महामार्ग बांधण्यावरच आपण लक्ष केंद्रीत केलं आहे.
त्यामध्ये मध्यमवर्गीय, कनिष्ठ मध्यमवर्गीय, गरीब ह्यांच्या सोईसुविधांचा विचार केलेला नसतो. १९९० नंतर विविध विमानतळांचं अत्याधुनिकीकरण करण्यात आलं. भारतातल्या
सर्व विमानसेवा तोट्यात आहेत, तरिही त्यामध्ये सरकारने प्रचंड भांडवल गुंतवणूक
केली. मात्र सर्वाधिक प्रवासी रेल्वे आणि बसने प्रवास करतात, या दोन वाहतूक
व्यवस्थांच्या पायाभूत व्यवस्थांमध्ये फारशी गुंतवणूक करण्यात आलेली नाही. प्रादेशिक
विकासाच्या मागण्या करणारे राजकीय पक्ष आणि संघटनांच्या मागण्याही विमानतळ,
विमानतळाचा विस्तार-आधुनिकीकरण ह्या असतात. </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: "Arial Unicode MS";"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;">विमानतळावरील
स्वच्छतागृहं आणि रेल्वे वा बस स्टँण्डवरील स्वच्छतागृह ह्यंची तुलनाही करता येणार
नाही. मात्र तरिही सर्वाधिक चर्चा असते रेल्वे आणि राज्य परिवहन मंडळं तोट्यात
आहेत ह्याची. त्यांचं खाजगीकरण करण्याची. जगातल्या बहुतेक सर्व विमानसेवा तोट्यात
आहेत. त्यांच्या सरकारीकरणाची मात्र चर्चा झाल्याचं माझ्या वाचनात नाही. जागतिक
भांडवलशाही, वित्तीय भांडवलशाही इत्यादींवर आपण त्यांचं खापर फोडूया. पण आपल्या
देशाच्या हवामानाला साजेशी वाहतूक व्यवस्था नसणं हे मात्र सत्ताधारी वर्गाच्या
(राजकारणी, सनदी अधिकारी, टेक्नोक्रॅट इत्यादी) अडाणीपणाचं लक्षण आहे. <o:p></o:p></span></div>
</div>
सुनील तांबेhttp://www.blogger.com/profile/06462947176515530260noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-157878378629833234.post-53871900300263813692017-09-11T11:32:00.001+05:302017-09-11T11:33:53.323+05:30मॉन्सून - रंजन केळकर ह्यांच्या ई-बुक चा परिचय <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="background-color: white; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; line-height: normal;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">मॉन्सून हा शब्द अरबी भाषेतील मौसिम या शब्दावरून आला. अरब दर्यावर्दी होते. त्यांच्यासाठी मौसिम म्हणजे हंगामी वारे. वर्षातून दोन वेळा दिशा बदलणारे वारे हा मॉन्सूनचा शास्त्रीय अर्थ. भारतीयांसाठी मोन्सून म्हणजे पावसाळा. कारण ह्या वाऱ्यांमुळे पाऊस पडतो. पाऊस आकाशातून येतो म्हणून भारतीयांनी त्याचा संबंध नक्षत्रांशी जोडला आणि त्याआधारे ठोकताळे लावले. हवामानाचा संबंध त्यामुळे आपण नक्षत्रांशी आणि वैयक्तिक वा सामुहिक अनुभवाशी लावतो.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: white; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; line-height: normal;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: white; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; line-height: normal;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">हवामानाचे घटक कोणते, त्याचं मोजमाप कसं करायचं, ह्यासंबंधात सामान्यजनांना फारशी माहिती नसते. १५९३ साली गॅलिलीओने तापमान मोजण्याचं उपकरण शोधलं. १६४४ साली टोरीचेलीने वातावरणाचा दाब मोजणारे उपकरण शोधलं. तापमान, वायूचा दाब, आर्द्रता, पर्जन्यमान, वाऱ्याचा वेग, वाऱ्याची दिशा ह्यांचे मोजमाप करणारी उपकरणे पाश्चिमात्य देशात शोधण्यात आली. त्यानंतर वेधशाळांची उभारणी सुरु झाली. भारताचा कारभार हाती आल्यानंतर ब्रिटीश ईस्ट इंडिया कंपनीने १८४७ साली पहिली वेधशाळा मुंबईत कुलाबा येथे स्थापन केली. ब्रिटीश साम्राज्याचे हितसंबंध राखण्यासाठी वेधशाळांची स्थापना करण्यात आली. गोरे सैनिक मलेरियाचे बळी पडत. म्हणून पर्जन्य मापक उपकरणे गरजेची होती. व्यापार समुद्रमार्गे होता. त्यामुळे वादळांची पूर्वसूचना जहाजांना देण्यासाठीही वेधशाळा गरजेच्या होत्या. पुढे महसुलाचा प्रश्न आला. म्हणून मॉन्सूनचा वेधही गरजेचा ठरला. त्यामुळे वेधशाळांची संख्या वाढू लागली. भारतीय हवामानाच्या शास्त्रीय अभ्यासाला अशी सुरुवात झाली. भारत हवामानशास्त्र विभागाची रीतसर स्थापना झाली.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: white; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; line-height: normal;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: white; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; line-height: normal;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">डॉ. रंजन केळकर ह्यांनी भारत हवामानशास्त्र विभागात ३८ वर्षे काम केलं आहे. भारत हवामानशास्त्र विभागाचे महासंचालक म्हणूनही त्यांनी कार्य केलं. निवृत्तीनंतर त्यांनी हवामान ह्या विषयावर चार-पाच ग्रंथ लिहिले. मात्र हे ग्रंथ इंग्रजी भाषेत आहेत. मराठी भाषेत त्यांनी अनेक नियतकालिकातून मॉन्सून, हवामान, वातावरण ह्या विषयावर अनेक लेख लिहिले. मुलाखतीही दिल्या. दुसऱ्या देशांत हवामानाचे अंदाज अचूक ठरतात, पण आपल्याकडे मात्र चुकतात, काही घटनांचं पूर्वानुमान आपल्याकडे केलं जात नाही, आपलं विज्ञान वा तंत्रज्ञान पुरेसं प्रगत नाही का, असे प्रश्न त्यांना विचारले जाऊ लागले. म्हणून ह्या विषयावर अतिशय सुगम मराठीत महाराष्ट्राच्या हवामानाचा उलगडा करणारं छोटेखानी परंतु अतिशय मौलिक पुस्तक त्यांनी लिहिलं आहे. विद्यार्थी, शेतकरी, जिज्ञासू वाचक आणि विशेषतः पत्रकार ह्यांनी हे पुस्तक संग्रही ठेवायला हवं. कृत्रिम पाऊस, एल निनो, ला निना, जागतिक तापमान वाढ, दुष्काळ, इत्यादी आजच्या महत्वाच्या विषयांबाबत अपुऱ्या आणि अनेकदा चुकीच्या माहितीच्या आधारे प्रसारमाध्यमे बातम्या, दृष्टीकोन आणि मते प्रसारित करत असतात ही बाब हे पुस्तक वाचल्यावर ठळकपणे जाणवते.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: white; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; line-height: normal;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: white; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; line-height: normal;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">वीज अचानकपणे पडते तसा दुष्काळ अचानकपणे येत नाही. त्याच्या आगमनाची चाहूल लागत नाही. सर्वजण वाट पहात राहतात आणि पुरेसा पाऊस वेळेवर पडत नाही आणि दुष्काळ पडल्याचं आपल्याला कळते. दरवर्षी मॉन्सूनची वाटचाल आपल्या गरजेनुसार वा इच्छेनुसार व्हावी अशी अपेक्षा व्यर्थ आहे, असं स्पष्टपणे सांगताना डॉ. केळकर राज्याच्या हवामानाबाबत सकारात्मक भूमिका मांडतात. पडणाऱ्या पावसाचा पुरेपूर वापर करून घेणे गरजेचं आहे, असं ते सांगतात. वरुणराजा रुसला, बळीराजा निराश, निसर्गाचा कोप अशा निराशाजनक मथळ्याच्या बात्म्यांबद्द्ल ते नापसंती व्यक्त करतात. पावसाचा पुरेपूर वापर करायचा तर कृत्रिम पाऊस हे दुष्काळ निवारणाचा उपाय नाही ह्याची पक्की खुणगाठ बांधली पाहिजे. ढग म्हणजे हवेत तरंगणारया जलबिंदूंचा संचय असतो. बाष्पाचे रुपांतर जलबिंदूत होण्यासाठी सूक्ष्म कणिकांची गरज असते. विशिष्ट रसायने ढगांवर फवारून हे कार्य साधता येते. मात्र त्यासाठी नियमितपणे, पद्धतशीर आणि मोठ्या प्रमाणावर कार्यक्रम आखायला हवा. ढगांची निवड, बीजारोपण केल्यानंतर पडणारा पाऊस, त्याचं मोजमाप, त्या पाण्याची साठवणूक काटेकोरपणे करायला हवी, असंही ते बजावतात. कृत्रिम पावसामुळे नैतिक, राजनैतिक, सामाजिक, न्यायिक प्रश्न निर्माण होतील, त्याची सोडवणूक करूनच हा कार्यक्रम आखायला हवा असं डॉ. केळकर अधोरेखित करतात.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: white; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; line-height: normal;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: white; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; line-height: normal;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">एल निनो आणि ला निना ह्यांचा मॉन्सूनवर होणारा परिणाम ह्यासंबंधात अनेक गैरसमजुती आहेत. प्रशांत महासागरातील पाण्याचं तापमान वाढण्याची प्रक्रिया आहे. ही प्रक्रिया २-७ वर्षातून एकदा घडते. त्याचा भारतातील मॉन्सूनवर विपरीत परिणाम होतो. ह्या प्रक्रियेला एल निनो म्हणतात. ला निना ही प्रक्रिया त्याच्या विरुद्ध आहे. ह्या प्रक्रियेमध्ये प्रशांत महासागराचे तापमान कमी होते. त्याचा भारतीय मॉन्सूनवर अनुकूल परिणाम होतो. ह्या समजुती घट्ट रुजवण्यात प्रसारमाध्यमांनी महत्वाची भूमिका निभावली आहे. भारतात दुष्काळाच्या २४ वर्षांपैकी १३ एल निनो वर्षं होती. २९ एल निनो वर्षांपैकी १६ वर्षं भारतात दुष्काळ पडला नव्हता, ह्याकडे डॉ. केळकर लक्ष वेधतात. तीच गत ला निना ची आहे. एल निनो आणि ला नीना २-७ वर्षातून एकदा घडणाऱ्या प्रक्रिया आहेत तर मॉन्सून भारतात दरवर्षी हजेरी लावतो असं सांगून लेखक ह्या दोन प्रक्रियांचा भारतीय मॉन्सूनशी असणाऱ्या संबंधांवर लेखक प्रश्नचिन्ह उपस्थित करतो. एल निनो आणि ला निना ह्या प्रक्रियांमुळे प्रशांत महासागरातील मासेमारीवर विपरीत परिणाम होतो. अमेरिकेतील मासेमारी उद्योगाला फटका बसत असल्याने ह्या दोन प्रक्रियांचा अभ्यास करण्याला उत्तेजन दिले जाते. मात्र अनेक पत्रकारांना हवामानशास्त्र संशोधनातील अर्थ-राजकीय पैलूंची माहिती नसते. त्यामुळे ह्या दोन घटीताचं स्तोम प्रसारमाध्यमांनी माजवलं आहे.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: white; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; line-height: normal;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: white; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; line-height: normal;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">ग्लोबल वार्मिंग हाही असाच अर्धवट माहितीवर चर्चा केला जाणारा विषय आहे. वैश्विक तापमानवाढीच्या संदर्भात सामान्यपणे एका बाबीकडे दुर्लक्ष होते. पृथ्वीवरील जमिनीचे तापमान जितक्या जलद गतीने वाढत जाते आहे, तितक्या गतीने समुद्राचे तापमान वाढत चाललेले नाही, ही बाब डॉ. केळकर खुलासेवार मांडतात. हिंदी महासागर आणि युरेशियाचा भूखंड ह्याच्यातील तापमानातील तफावत कालानुसार वाढत गेली तर भविष्यात मॉन्सूनचे प्रवाह बळकट होतील आणि पावसाचं प्रमाण वाढण्याची दाट शक्यता आहे. विशेष म्हणजे ह्या शक्यतेवर जगभरच्या शास्त्रज्ञांचे एकमत आहे, असं डॉ. केळकर नोंदवतात.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: white; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; line-height: normal;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">महाराष्ट्राचा भूगोल, कृषी-हवामान विभाग, सौर उर्जा, पवन उर्जा अशा अनेक विषयांची प्राथमिक माहिती ह्या पुस्तकात आहे. प्रसारमाध्यमांनी हे पुस्तक आपल्या संग्रहीच नाही तर पत्रकारांच्या प्रशिक्षणाठी समाविष्ट करायला हवं.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: white; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; line-height: normal;">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: white; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; line-height: normal;">
<a data-saferedirecturl="https://www.google.com/url?hl=en&q=https://rrkelkar.wordpress.com/2017/04/30/download-e-book-maharashtrache-havaman-%25E0%25A4%25AE%25E0%25A4%25B9%25E0%25A4%25BE%25E0%25A4%25B0%25E0%25A4%25BE%25E0%25A4%25B7%25E0%25A5%258D%25E0%25A4%259F%25E0%25A5%258D%25E0%25A4%25B0%25E0%25A4%25BE%25E0%25A4%259A%25E0%25A5%2587-%25E0%25A4%25B9%25E0%25A4%25B5%25E0%25A4%25BE%25E0%25A4%25AE/&source=gmail&ust=1505195774329000&usg=AFQjCNEdqPy98JvYpkSTPpWMYlIiPgkg_A" href="https://rrkelkar.wordpress.com/2017/04/30/download-e-book-maharashtrache-havaman-%E0%A4%AE%E0%A4%B9%E0%A4%BE%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%B7%E0%A5%8D%E0%A4%9F%E0%A5%8D%E0%A4%B0%E0%A4%BE%E0%A4%9A%E0%A5%87-%E0%A4%B9%E0%A4%B5%E0%A4%BE%E0%A4%AE/" style="color: #1155cc;" target="_blank">https://rrkelkar.wordpress.<wbr></wbr>com/<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">2017/04/30/</span>download-e-<wbr></wbr>book-maharashtrache-havaman-%E<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;"><wbr></wbr>0%</span>A<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">4%</span>AE%E<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">0%</span>A<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">4%</span>B<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">9%</span>E<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">0%</span>A<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">4%</span>BE%E<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">0%</span>A<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;"><wbr></wbr>4%</span>B<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">0%</span>E<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">0%</span>A<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">4%</span>BE%E<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">0%</span>A<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">4%</span>B<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">7%</span>E<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">0%</span>A<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">5%8</span><wbr></wbr>D%E<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">0%</span>A<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">4%9</span>F%E<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">0%</span>A<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">5%8</span>D%E<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">0%</span>A<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">4%</span>B<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">0%</span>E<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;"><wbr></wbr>0%</span>A<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">4%</span>BE%E<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">0%</span>A<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">4%9</span>A%E<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">0%</span>A<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">5%87-%</span>E<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">0%</span><wbr></wbr>A<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">4%</span>B<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">9%</span>E<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">0%</span>A<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">4%</span>B<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">5%</span>E<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">0%</span>A<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">4%</span>BE%E<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">0%</span>A<span lang="MR" style="font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">4%</span><wbr></wbr>AE/</a></div>
<div class="MsoNormal" style="background-color: white; color: #222222; font-family: arial, sans-serif; line-height: normal;">
<br /></div>
<span lang="MR" style="background-color: white; color: #222222; font-family: "mangal"; line-height: 14.2667px;">ह्या लिंकवर सदर पुस्तक मोफत डाऊनलोड करता येते</span><br />
<div style="widows: 1;">
<span style="color: #222222; font-family: "mangal";"><span style="background-color: white;">पूर्व प्रसिद्धी- दै. एग्रोवन </span></span></div>
<br /></div>
सुनील तांबेhttp://www.blogger.com/profile/06462947176515530260noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-157878378629833234.post-63345493792492118982017-09-03T12:49:00.000+05:302017-09-03T12:49:07.234+05:30पुन्हा एकदा कोसी <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial Unicode MS",sans-serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-font-family: Arial;">कोसना म्हणजे छळणे. वारंवार येणार्या
पूरांमुळे त्या नदीला नाव पडलं कोसी.</span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: "Arial Unicode MS"; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial Unicode MS",sans-serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-font-family: Arial;">महाभारतात म्हटलं आहे की यमाने स्त्रीरुप
धारण केलं आणि तो या नदीच्या किनारी येऊन राहू लागला. पृथ्वीवरील वाढत्या
लोकसंख्येला आळा घालण्यासाठी. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial Unicode MS",sans-serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-font-family: Arial;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial Unicode MS",sans-serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-font-family: Arial;">कोसीला पुन्हा एकदा पूर आला. ४१८ माणसं
बुडाली किंवा वाहून गेली आणि १.६७ कोटी लोकांना ह्या पुराचा फटका बसला आहे असं
फर्स्ट पोस्ट या वेबसाईटने आपल्या वृत्तांतात म्हटलं आहे. </span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: "Arial Unicode MS"; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial Unicode MS",sans-serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-font-family: Arial;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial Unicode MS",sans-serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-font-family: Arial;">कोसी नदीचा उगम तिबेटमधील हिमनद्यांमध्ये
आहे. दूध कोसी, अरुण अशा सात नद्यांनी मिळून सप्तकोशी वा कोसी नदी बनते. तिबेटमधील
हिमनद्या वितळतात. त्यांचे छोटे-मोठे तलाव होतात. बर्फाचा बंधारा कोसळला की अचानक
पूर येतो. हा पूर प्रलयंकारी असतो. कोसीच्या एका उपनदीला आलेल्या अशा एका
पुरामध्ये एक जलविद्युत केंद्र आणि नदीवरचे पूल वाहून गेले होते. </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial Unicode MS",sans-serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-font-family: Arial;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial Unicode MS",sans-serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-font-family: Arial;">एव्हरेस्ट वा सगरमाथा, कांचनजुंगा अशी अनेक
हिमशिखरं कोसी नदीच्या कॅचमेंट एरियामध्ये आहेत. एकट्या अरुण-कोसी नदीच्या प्रदेशात ७०० हिमनद्या
आणि २०० च्या आसपास हिमनद्यांचे तलाव आहेत. या हिमनद्यांचा आणि त्यांच्या तलावांचा
सर्वेक्षण नेपाळ आणि चीन ही दोन राष्ट्रे संयुक्तपणे करत आहेत. पुरांना आळा घालणं
आणि पाण्याच्या मनोर्याचा विद्युत निर्मितीसाठी उपयोग करणं यासाठी हा अभ्यास सुरू
आहे. मात्र त्यावर अजून तंत्रवैज्ञानिक उपाय सापडलेला नाही. </span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: "Arial Unicode MS"; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial Unicode MS",sans-serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-font-family: Arial;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial Unicode MS",sans-serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-font-family: Arial;">कोसी हिमालयातून खाली उतरताना प्रचंड
प्रमाणावर गाळ आणते. दर वर्षी एका हेक्टरला १९ घनमीटर एवढा प्रचंड गाळ कोसी आणते.
जगातली कोणतीही नदी एवढा गाळ आणत नाही. कोसीने आणलेला हा गाळ नेपाळमधील मैदानी
प्रदेशात—तराई आणि सर्वाधिक गाळ बिहारच्या मैदानात पसरतो. या गाळामुळे बिहारमधील
हा प्रदेश कमालीचा सुपीक आणि भूजलाने संपृक्त आहे. परंतु हा शापित प्रदेश आहे. </span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: "Arial Unicode MS"; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial Unicode MS",sans-serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-font-family: Arial;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial Unicode MS",sans-serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-font-family: Arial;">हिमनद्या आणि मॉन्सूनची अतिवृष्टी यामुळे
कोसीला वर्ष-दोन वर्षाआड प्रलयंकारी पूर येतात. गाळांचे थर वर्षानुवर्षे पसरत
असल्याने बिहारमध्ये कोसीचा त्रिभुज प्रदेश निर्माण झाला आहे. जगातला हा सर्वात
मोठा त्रिभुज प्रदेश आहे. अनेक मुखांनी कोसी गंगेला भेटायला जाते. गाळांच्या
थरांमुळे कोसी पूर्वेकडून पश्चिमेकडे सरकते. गेल्या अडीचशे वर्षांमध्ये ही नदी
सुमारे १२० किलोमीटर पश्चिमेकडे सरकली आहे. त्यामुळे बिहारमधील मोठा प्रदेश पडिक
झाला आहे. पडिक जमिनीला पूर्णिया जिल्ह्यात म्हणतात परती. फणीश्वरनाथ रेणू या थोर
लेखकाच्या एका कादंबरीचं नाव आहे—परती परिकथा. रेणू याच प्रदेशातले. त्यामुळे त्यांच्या
लेखनात—कथा, कादंबरी, रिपोर्ताज, हा प्रदेश बारिक-सारिक तपशीलानिशी चित्रित झाला
आहे. </span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: "Arial Unicode MS"; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial Unicode MS",sans-serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-font-family: Arial;"><br /></span></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjafPWZHLVTx4HURniXDJUW8KaB7xR25XQIxzMlLjmsYmFWw9qPLbvzScHez4AZ_I-OivqlsW-YyK6libPQSldRIvJxN43OOhmLD-Pav_Tf-SEWCGew_HZijt3sjoIRQCD1nRRO3x6s8rw/s1600/kosi+alluvial+fan.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="424" data-original-width="318" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjafPWZHLVTx4HURniXDJUW8KaB7xR25XQIxzMlLjmsYmFWw9qPLbvzScHez4AZ_I-OivqlsW-YyK6libPQSldRIvJxN43OOhmLD-Pav_Tf-SEWCGew_HZijt3sjoIRQCD1nRRO3x6s8rw/s320/kosi+alluvial+fan.jpg" width="240" /></a></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial Unicode MS",sans-serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-font-family: Arial;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial Unicode MS",sans-serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-font-family: Arial;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial Unicode MS",sans-serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-font-family: Arial;">कोसीच्या पुरांना आळा घालण्यासाठी
नेपाळ-भारत सरहद्दीवर पण नेपाळच्या हद्दीमध्ये कोसी बंधारा वा कोसी बराज बांधण्यात
आला आहे. या बंधार्याच्या सर्व खर्च आणि देखभाल भारत सरकारकडे आहे. हा बंधारा
नेपाळ आणि भारत ह्यांच्यामधील वादाचा आणि कटकटीचा विषय बनला आहे. कारण पूर आला की
बंधार्याची दारं केव्हा आणि किती उघडायची हा निर्णय भारताचा असतो. पुरामुळे
नेपाळामध्ये झालेल्या नुकसानीचं खापर भारतावर फोडलं जातं. बंधार्य़ाची दारं उघडली
की बिहारमध्ये पूर येतो. नाही उघडली तर बंधाराही वाहून जाऊ शकतो. पूर
नियंत्रणासाठी या बंधार्याचा फारसा उपयोग झालेला नाही. </span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: "Arial Unicode MS"; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial Unicode MS",sans-serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-font-family: Arial;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial Unicode MS",sans-serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-font-family: Arial;">हा बंधारा बांधण्यापूर्वी कोसीच्या दोन्ही
तीरांवर भिंती बांधण्यात आल्या. इंग्रजीत भाषेतला शब्द—एम्बँकमेंट. जेणेकरून नदीने
पात्र बदलू नये. मग बंधारा घालण्यात आला. नदीच्या पात्राच्या दोन्ही तीरांना अशा
भिंती बांधून नदीला वेसण घालण्याचं तंत्रही फारसं उपयोगी पडलेलं नाही. कारण पूर
आला की या भिंतींवरून पाणी वाहतं. या भिंतीची दुरुस्ती-देखभाल ह्यावर दरवर्षी हजारो
कोटी रुपये खर्च करावे लागतात. २००८ साली कोसीने प्रवाह बदलला. तोही कोसी बराजच्या
अलीकडे. </span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: "Arial Unicode MS"; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial Unicode MS",sans-serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-font-family: Arial;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial Unicode MS",sans-serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-font-family: Arial;">कोसी नदीच्या पाण्याचा वापर करायचा,
पुरांपासून संरक्षण करायचं तर हिमनद्यांपासून ते तिच्या त्रिभुज प्रदेशापर्यंत
असलेल्या विविध भौगोलिक रचनांचा आणि मॉन्सूनचा एकत्रित वा एकात्मिक विचार करायला
हवा. हा प्रदेश तीन राष्ट्र-राज्यांमध्ये—चीन, नेपाळ आणि भारत, विभागला गेला आहे.
हिमनद्या, मॉन्सून, हवामान बदल ह्यांचा एकात्मिक अभ्यास करून उपाययोजना करण्यासाठी
या तीन राष्ट्र-राज्यांमधील संबंध सुरळीत हवेत. भारताने नेपाळची रसद रोखून धरायची,
चीनने डोकलाममध्ये कुरापत काढायची, नेपाळने भारतावर टीका करायची, भारतीय
प्रसारमाध्यमांनी नेपाळच्या भूकंपग्रस्त भागाला केलेल्या मदतीचं चित्रण करताना
भारत सरकारचे हितसंबंध सांभाळायचे, अशा अनेक बाबींमुळे या तीन देशांचे संबंध
तणावपूर्ण आहेत. त्यातच अलीकडे आपल्या देशात विकृत देशभक्ती बोकाळू लागली आहे. रा.
स्व. संघ-भाजप-गोरक्षक परिवार या विकृत देशभक्तीचे पुरस्कर्ते आहेत. </span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: "Arial Unicode MS"; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial Unicode MS",sans-serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-font-family: Arial;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial Unicode MS",sans-serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-font-family: Arial;">डायन कोसी </span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: "Arial Unicode MS"; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: "Arial Unicode MS"; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"><a href="http://hindi.indiawaterportal.org/node/38451">http://hindi.indiawaterportal.org/node/<span lang="MR" style="font-family: "Arial Unicode MS",sans-serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-font-family: Arial;">38451</span></a><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial Unicode MS",sans-serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-font-family: Arial;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial Unicode MS",sans-serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-font-family: Arial;">कोसीः पुरानी कहानी नया पाठ </span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: "Arial Unicode MS"; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: "Arial Unicode MS"; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"><a href="http://hindi.indiawaterportal.org/node/38461">http://hindi.indiawaterportal.org/node/<span lang="MR" style="font-family: "Arial Unicode MS",sans-serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-font-family: Arial;">38461</span></a><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial Unicode MS",sans-serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-font-family: Arial;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial Unicode MS",sans-serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-font-family: Arial;">भीमाभयानका भीतिहाराः कोसी </span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: "Arial Unicode MS"; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: "Arial Unicode MS"; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"><a href="http://hindi.indiawaterportal.org/node/38516">http://hindi.indiawaterportal.org/node/<span lang="MR" style="font-family: "Arial Unicode MS",sans-serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-fareast-font-family: Calibri; mso-fareast-theme-font: minor-latin; mso-hansi-font-family: Arial;">38516</span></a><o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
</div>
सुनील तांबेhttp://www.blogger.com/profile/06462947176515530260noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-157878378629833234.post-50944050190345197862017-08-31T01:16:00.003+05:302017-08-31T01:22:05.980+05:30पंजाबातील डेरे आणि राजकारण <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="color: #222222; font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"> पंजाबामध्ये एकूण १२ हजार गावं
आहेत आणि ९ हजार डेरे आहेत. चंडीगडहून प्रकाशित होणार्या देशसेवक या पंजाबी
वर्तमानपत्राने ह्यासंबंधातील सर्वेक्षण २००७ साली प्रसिद्ध केलं होतं. डेरा सच्चा
सौदा चे बाबा राम-रहीम ह्यांनी शीख धर्मगुरू गुरु गोविंद सिंघ ह्यांची वेशभूषा
केल्याने त्यावर्षी पंजाबात आणि अन्यत्र शीख समुदायांनी गदारोळ केला होता.</span><span lang="EN-US" style="color: #222222; font-family: "verdana" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="color: #222222; font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;">पंजाबला मी पहिल्यांदा भेट दिली
२००७ साली. पंजाबातील शेती आणि शेतकरी ह्यांचा अभ्यास करण्यासाठी रॉयटर्स या
वृत्तसंस्थेने मला तिथे पाठवलं होतं. चंडीगडमधला माझा सहकारी इखलाख सिंग हा माझा
पंजाबातील गाईड होता. पंजाबचा इतिहास, भूगोल आणि वर्तमानाची ओळख त्याच्यामुळे
झाली. </span><span lang="EN-US" style="color: #222222; font-family: "verdana" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"><o:p></o:p></span><br />
<span lang="MR" style="color: #222222; font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="color: #222222; font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"> शिरोमणी गुरुद्वारा प्रबंधक
समितीचा कायदा आहे, त्या कायद्यानुसार या समितीच्या गुरुद्वारांची देखभाल व
नियंत्रण केलं जातं, प्रत्येक गुरुद्वाराच्या निधीचा हिशेब ठेवला जातो, त्याचं
लेखापरिक्षण होतं, समितीच्या पदाधिकार्यांच्या निवडणुका होतात, समितीचा कारभार
आदर्श आहे असं नाही पण कायदा, नियम यांचं नियंत्रण आहे. डेरा सच्चा सौदा किंवा
अन्य कोणत्याही डेर्यांमध्ये अशी व्यवस्था नाही, करोडो रुपयांच्या व्यवहारांचा,
मालमत्तेचा हिशेब नाही, अशी शब्दांत अनेक सरकारी अधिकारी (प्रामुख्याने शीख) आपली
नाराजी मांडायचे. </span><span lang="EN-US" style="color: #222222; font-family: "verdana" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="color: #222222; font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"><br /></span>
<span lang="MR" style="color: #222222; font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"> पंजाबातील विविध डेरे आणि शिरोमणी
गुरुद्वारा प्रबंधक समिती ह्यांच्यामध्ये संघर्ष आहे. ह्या डेर्यांचे भक्त वा अनुयायी ह्यांना गुरुद्वारांमध्ये
स्थान नाही. कारण ह्यापैकी बहुतेक दलित वा अन्य मागासवर्गीय आहेत. गुरुद्वारांनी
त्यांना जवळ केलं तरच हा प्रश्न मार्गी लागेल असं इखलाख सिंग म्हणाला. </span><span lang="EN-US" style="color: #222222; font-family: "verdana" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="color: #222222; font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"> </span><br />
<span lang="MR" style="color: #222222; font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"> २०११ च्या जनगणनेनुसार पंजाबमधील अनुसूचित
जातींची लोकसंख्या ३१.९ टक्के आहे. हरयाणामध्ये २०.२ टक्के आहे. तर शेजारच्या
हिमाचल प्रदेशात अनुसूचित जातींची लोकसंख्या २५.२ टक्के आहे. चंडीगड हा
केंद्रशासित प्रदेश आहे. या शहरात अनुसूचित जातींची लोकसंख्या १७.५ टक्के
आहे. अनुसूचित जाती, अन्य मागासवर्गीय
जातींबाबत केला जाणार्या सामाजिक भेदभावामध्ये डेरा संस्कृतीची पाळंमुळं आहेत.
सामाजिक भेदभावाच्या विरोधातील विद्रोहाचं हे डेरे प्रतीक बनले आहेत. </span><span lang="EN-US" style="color: #222222; font-family: "verdana" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="color: #222222; font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"> </span><br />
<span lang="MR" style="color: #222222; font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"> शीख धर्माचा कोणत्याही प्रकारच्या
भेदभावाला विरोध आहे. भेदाभेद अमंगळ अशीच गुरु ग्रंथसाहिबाची शिकवण आहे. अमृतसरचं
मंदिर म्हणजे हरमिंदर साहिबची उभारणी करण्यासाठी शीलापूजनाला लाहोरच्या एका सुफी
संताला म्हणजे मुसलमानाला पाचारण करण्यात आलं होतं. गुरु ग्रंथ साहिबामध्ये जयदेव,
नामदेव, कबीर, शेख फरीद अशा अनेक संतांच्या रचना संग्रहित करण्यात आल्या आहेत.
लहंदा (पश्चिम पंजाब), ब्रज, खडी बोली, संस्कृत, सिंधी, पर्शियन अशा अनेक भाषांतील
रचना या गुरु ग्रंथ साहिबामध्ये आहेत. बहुभाषिक आणि बहुपंथीय रचनांचा हा एकमेव
धार्मिक ग्रंथ असावा. पण तरिही पंजाबात अस्पृश्यता पाळली जात होती. दलितांचे वेगळे
गुरुद्वारा आहेत, जातीय शोषणही आहे. शीख म्हणजे शिष्य. अमृतधारी म्हणजे केस,
कंगवा, कच्छ, कृपाण आणि कडं धारण करणारे शीख. शिरोमणी गुरुद्वारा प्रबंधक समितीवर
या अमृतधारी शीखांचं वर्चस्व आहे. अमृतधारी शीख शाकाहारी असतात. खालसा ही संघटना
गुरु गोविंद सिंघांनी स्थापन केली. मोगलांच्या अन्याय-अत्याचारांपासून रयतेचं
संरक्षण करण्यासाठी राज करेगा खालसा ही घोषणा दिली. पाच क कारांचं पालन करणारे
खालसा जनतेचे रक्षणकर्ते आहेत. मात्र शीख जातिव्यवस्था, अस्पृश्यता पाळू लागले,
त्यांनी दलितांना गुरुद्वारात प्रवेश करायला मज्जाव केला, त्यामुळे वेगवेगळे डेरे
निर्माण झाले, अशी कारणमीमांसा इखलाखने सांगितली. </span><span lang="EN-US" style="color: #222222; font-family: "verdana" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="color: #222222; font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"> </span><br />
<span lang="MR" style="color: #222222; font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"> पंजाबामधील जातींची पाळंमुळं मध्य आशियातील
विविध टोळ्या वा जमातींमध्ये आहेत असा दावा डॉ. बुद्ध प्रकाश या अभ्यासकाने </span><span lang="EN-US" style="color: #222222; font-family: "verdana" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;">“</span><span lang="MR" style="color: #222222; font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;">पोलिटीकल
अँण्ड सोशल मूव्हमेंटस् इन एन्शियंट पंजाब</span><span lang="EN-US" style="color: #222222; font-family: "verdana" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;">”</span><span lang="MR" style="color: #222222; font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;">
या ग्रंथामध्ये केला आहे. बधवार, बेदी ही आडनावं म्हणजे जाती असणारे समूह भद्र
जमातीचे, बहल वा बहेल यांचं मूळ बाल्हिक जमातीमध्ये तर अरोडा वा अरोरा अरट्ट,
अरास्ट्रक या जमातीचे, कांग म्हणजे कांग किऊ या जमातीचे, मेहरांचं मूळ मागा वा मगा
जमातीत आहे.</span><span lang="MR" style="color: #222222; font-family: "verdana" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"> </span><span lang="MR" style="color: #222222; font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;">पंजाबातील
जाती वा आडनावं आणि मध्य आशियातील जमातींची यादीच डॉ. बुद्ध प्रकाश यांनी सादर
केली आहे. या यादीनुसार जाट म्हणजे यवनज वा आयोनियन. जाट हे मूळचे पशुपालक. सिंध
प्रांतात ते शेळ्या-मेंढया, गाई-म्हशी आणि उंटांचे कळप घेऊन ते येत असत. पुढे ते
सिंधू नदीच्या वरच्या अंगाला स्थलांतरीत झाले.
राजस्थान, पंजाब आणि पश्चिम उत्तर प्रदेशात ते स्थायिक झाले. जाट मोठ्या
प्रमाणावर शेती व्यवसायात आहेत. जाटांची सर्वाधिक लोकसंख्या माझा या प्रदेशातली.
माझा म्हणजे पंजाबातील मध्यवर्ती प्रदेश. पर्शियन भाषेत आब म्हणजे पाणी. पंच आब
म्हणजे पंजाब. हा प्रदेश हिंदुस्थान आणि पाकिस्तान यामध्ये विभागला गेला आहे.
सतलुज, बियास, रावी, चिनाब आणि झेलम या त्या पाच नद्या. या पाच नद्यांचा पंचनद
पुढे सिंधुला मिळतो. हिमालयात उगम पावणार्या या बारमाही नद्यांमुळे पंजाब
सुजलाम-सुफलाम आहे. वर्षाला दोन ते तीन पिकं घेतात इथले शेतकरी. या पाच नद्यांचा
मध्यवर्ती प्रदेश म्हणजे माझा. माझा या पंजाबी शब्दाचा अर्थच मध्यवर्ती असा आहे.
पंजाबची राजधानी होती लाहोर. ती माझा प्रदेशातच आहे. शीख धर्माचे संस्थापक गुरु
नानक ह्यांचं जन्मगाव, </span><span lang="MR" style="color: #222222; font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;">राय भोई की तलवंडी (आता नानकाना साहिब) हे लाहोरजवळ आहे. </span><span style="color: #222222; font-family: "verdana" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="color: #222222; font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"> </span><br />
<span lang="MR" style="color: #222222; font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"> पंजाबात
जाटांच्या अनेक उपजाती आहेत. उदा. ओजला, ब्रार, इत्यादी आडनावं. जाट प्रामुख्याने
शेतकरी आणि सैन्य दलात आहेत, तर खत्री उदा. अरोडा, व्यापार-उदीम, व्यवसायात आहेत.
खत्री म्हणजे क्षत्रिय. पण पंजाबातील खत्री प्राचीन काळापासून व्यापार-उदीमात
आहेत. शीखांचे सर्व दहा गुरू खत्री जातीचे आहेत. जाट असोत वा शीख वा राजपूत वा
अन्य जाती, त्यांनी शीख धर्माचा स्वीकार केला आहे. ग्रंथ हाच गुरू अशी त्यांची
श्रद्धा आहे. मूर्तीपूजा, मनुष्यरुपी गुरू वा प्रेषित वा अवतार ह्यांच्यावर
त्यांचा विश्वास नाही. </span><span style="color: #222222; font-family: "verdana" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="color: #222222; font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"> </span><br />
<span lang="MR" style="color: #222222; font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"> ह्याउलट
पंजाबातील डेरे. देहधारी गुरुशिवाय मुक्ती वा आध्यात्मिक साधना अशक्य आहे अशीच
बहुतेक डेर्यांची धारणा आहे. निरंकारी मिशन, राधास्वामी, डेरा सचखंड, डेरा सच्चा
सौदा, नामधारी असे अनेक डेरे पंजाबात आहेत. निरंकारी मिशनचं मुख्यालय दिल्ली इथे
आहे. ते शीख नाहीत कारण त्या डेर्याच्या संस्थापकाचा दावा होता की तो जगद्गुरु
आहे आणि त्याची पत्नी जगन्माता. मात्र निरंकारी शीख धर्माच्या अनुयायांना आपलंसं
करतात. गुरु गोविंद सिंघांनी खालसा ची स्थापना करताना पंच प्यारे ही संज्ञा आपल्या
पाच निष्ठावंत अनुयायांना उद्देशून
वापरली. एका निरंकारी गुरुने सात सितारे अशी कल्पना मांडली होती. राधास्वामी
पंथाची धारणा अशी की राधा म्हणजे देह त्याचा स्वामी म्हणजे आत्मा. नामधारी स्वतःला
शीख मानणारे आहेत पण ते कधीही शीख धर्माच्या मुख्य धारेत नव्हते असा शीखांचा दावा
आहे. डेरा सच्चा सौदा म्हणजे राधास्वामी पंथाची शाखा आहे. एका डेर्यातून दुसरा
डेरा निर्माण होत असतो. </span><span style="color: #222222; font-family: "verdana" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="color: #222222; font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="color: #222222; font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"> ह्या डेर्यांचे
अनुयायी मतदानाच्या वेळी आपल्या आध्यात्मिक गुरुचा संदेश शिरसावंद्य मानतात.
नुकत्याच पार पडलेल्या पंजाब विधानसभांच्या निवडणुकांपूर्वी लोकनीती या संस्थेने
(सेंटर फॉर स्टडी ऑफ डेव्हलपिंग सोसायटीजचा उपक्रम) केलेल्या मतदानपूर्व नमुना
सर्वेक्षणात २३ मतदारांनी सांगितलं की ते कोणत्या ना कोणत्या डेर्याचे अनुयायी
आहेत. या डेर्यांना भेट देणार्य़ा १३ टक्के लोकांनी नमुना सर्वेक्षणात सांगितलं
की ते मतदान करताना डेर्याचा आदेश पाळतात. त्यामुळे सर्व राजकीय पक्षांचे नेते
आध्यात्मिक गुरुंचे उंबरठे झिजवतात. डेरा सचखंड बालन हा प्रामुख्याने रविदास
समाजाचा डेरा आहे. २०१२ च्या निवडणुकांमध्ये या डेर्याने बहुजन समाज पार्टीला
पाठिंबा दिला. परिणामी काँग्रेसच्या मतांमध्ये विभागणी झाली आणि शिरोमणी अकाली
दल-भाजप युतीला सत्ता काबीज करणं शक्य झालं असं विश्लेषण अनेक अभ्यासकांनी केलं
आहे. </span><span style="color: #222222; font-family: "verdana" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="color: #222222; font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="color: #222222; font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"> शिरोमणी
गुरुव्दारा प्रबंधक समिती हा डेरा मानला तर त्यावर शिरोममी अकाली दलाचं वर्चस्व
आहे. या समितीच्या अधिपत्याखालील गुरुद्वारे, तिथे दररोज चालणारी कारसेवा (लंगर वा
सार्वजनिक भोजनासाठी शिधा गोळा करणं, सैपाक करणं, भांडी घासणं, इत्यादी) हा
शिरोमणी अकाली दलाचा कार्यक्रम मानायला हवा. मतदारांशी एवढा दैनंदिन संपर्क
कोणत्याही राजकीय पक्षाचा नसतो. नेमकं हेच मॉडेल अन्य डेर्यांनी आपलंसं केलं आहे.
त्यातून धर्म आणि राजकारणाची कॉकटेल पंजाब-हरयाणामध्ये तयार झाली आहे. </span><span style="color: #222222; font-family: "verdana" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="color: #222222; font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"> महाराष्ट्रातील
अनुसूचित जातींची संख्या ११.८ टक्के आहे. म. फुले, शाहू महाराज, डॉ बाबासाहेब
आंबेडकर ह्यांच्या कार्यामुळे महाराष्ट्रात सामाजिक, राजकीय चळवळी उभ्या
राह्यल्या. त्यांचा आणि धर्माचा वा पंथाचा संबंध उरला नाही. अशा प्रकारची
प्रगतीशील सांस्कृतिक वा राजकीय आंदोलनांची पंजाबातील परंपरा क्षीण आहे.
खालिस्तानवादी दहशतवादी असोत की अन्य राजकीय प्रवाह, त्यांनी डेर्यांमार्फतच आपलं
राजकारण पुढे रेटलं. </span><span style="color: #222222; font-family: "verdana" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"><o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="color: #222222; font-family: "arial unicode ms" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"> या राजकारणाला
गती मिळाली ९० च्या दशकात. विविध बाबा, डेरे उपग्रह वाहिन्यांवर आपले कार्यक्रम
सादर करू लागले. मांत्रिक, तांत्रिक, आध्यात्म, योग ह्यांचं पेव फुटलं.
उदारीकरणामुळे आधुनिकतेचा कार्यक्रम समाजमानसात रुजला नाही. फक्त तंत्रज्ञानाच्या
आयातीला प्रोत्साहन मिळालं. समोसा खाऊन कॅन्सरवर उपचार करता येतो असे बाष्कळ दावे
करणारे बाबा उपग्रह वाहिन्यांवर दिसू लागले. सध्याची परिस्थिती अधिक भीषण आहे.
प्राचीन भारतात अवयव रोपणाच्या शस्त्रक्रिया होत असत त्याचं प्रतीक म्हणजे
श्रीगणेश, असा दावा पंतप्रधान करतात. प्राचीन भारतातील विमानविद्या या विषयावर
सायन्स काँग्रेसमध्ये निबंध वाचला जातो. अशा वातावरणात बाबा लोक गजाआड गेले तरी
अवैज्ञानिक बाबा संस्कृतीला आळा घातला जाणार नाही. </span><span style="color: #222222; font-family: "verdana" , sans-serif; font-size: 11.5pt; line-height: 107%;"><o:p></o:p></span></div>
</div>
सुनील तांबेhttp://www.blogger.com/profile/06462947176515530260noreply@blogger.com9tag:blogger.com,1999:blog-157878378629833234.post-7814886287911171362017-08-27T21:00:00.001+05:302017-08-27T21:03:35.774+05:30मॉन्सून आणि भारत - २<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
इरान, मिस्त्र, रोमा सब मिट गये जहाँसे<br />
<div>
बाकी हैं अब तक नामोनिशां हमारा</div>
<div>
<br /></div>
<div>
इराण, ईजिप्त आणि रोमन ही केवळ साम्राज्यंच नाही तर त्या संस्कृती लयाला गेल्या असं इक्बाल ह्यांना म्हणायचं आहे. भारताप्रमाणेच चीनमध्येही प्राचीन काळापासून सांस्कृतिक सातत्य आहे. मात्र चीनमध्ये भारतासारखी बहुप्रवाही वा सर्वसमावेशक संस्कृती निर्माण झाली नाही. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
चीनच्या भूगोलामध्ये त्याची कारणं असावीत. युवाल हरारी या इतिहासाच्या अभ्यासकाने एका मुलाखतीत असं म्हटलं आहे की चीनमधील यलो रिव्हर (पिवळी नदी)च्या किनार्यावर विविध छोट्या टोळ्या शेती करत होत्या. प्रत्येक टोळी नदीचा एका छोटा तुकडा सांभाळत होती. त्यामुळे पूर आणि दुष्काळ यावर मात करणं त्यांना जमत नव्हतं. इतिहासाच्या एका टप्प्यावर या सर्व टोळ्या एकत्र आल्या आणि त्यांनी नदीवर एकात्मिक नियंत्रण प्रस्थापित केलं. ह्या प्रक्रियेत चीन नावाच्या राष्ट्राची बीजं रोवली गेली. ह्याच राष्ट्राचं पुढे राष्ट्र-राज्यात रुपांतर झालं. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
चीनच्या नकाशाकडे नीट पाहा. तिबेटचं पठार, उघ्युरचा निमवाळवंटी प्रदेश आणि गोबीचं वाळवंट यांनी चीन वेढला आहे. हे प्रदेश ओलांडून चीनवर आक्रमण करणं जवळपास अशक्य बाब होती आणि आहे. चीन पादाक्रांत करण्याचा एकच मार्ग आहे तो मांचुरियातून जातो. याच मार्गाने कोणे एके काळी चेंगीजखानने चीनवर आक्रमण केलं होतं. जपानही ह्याच मार्गाने चीनवर चालून गेला होता. हा एकमेव मार्ग वगळता चीन अजिंक्य राहील अशी भौगोलिक रचना आहे. </div>
<div>
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh1qcLFJ4B9RthqIRpFVAHF3B438h5bNQ6xZgftAEFXbYFWgzOJiWvmgZckgzJ3bNwzY6CRePjej80tNe7vp_Krclh53niiOUt-p6nbPu6kw7VYi2GUsWJWnIwJaKcAOkj3iqmirRNpWeI/s1600/han+chinese.png" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="766" data-original-width="1361" height="180" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh1qcLFJ4B9RthqIRpFVAHF3B438h5bNQ6xZgftAEFXbYFWgzOJiWvmgZckgzJ3bNwzY6CRePjej80tNe7vp_Krclh53niiOUt-p6nbPu6kw7VYi2GUsWJWnIwJaKcAOkj3iqmirRNpWeI/s320/han+chinese.png" width="320" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
वरील नकाशामधला मंगोल या नावाने दर्शवलेला भाग म्हणजे मंगोलिया आहे. तिथे गोबीचं वाळवंट आहे. तिबेट आणि गोबीचं वाळवंट वा मंगोलिया ह्यांच्या मधील प्रदेश उघ्युर. याच प्रांतातून जाणार्या मार्गाने चीनला मध्य आशिया आणि त्यानंतर युरोपशी जोडलं होतं. ह्या व्यापारी मार्गालाच रेशीम मार्ग म्हणत. उघ्युर आणि तिबेट हे चीनच्या अधिपत्याखालील स्वायत्त प्रदेश आहेत. तिबेटी वंश आणि संस्कृतीचे लोक वेगळे. उघ्युर प्रांतातील लोकांचं नातं तुर्कांशी आहे. हे दोन्ही प्रदेश आपल्या अधिपत्याखाली ठेवण्यासाठी चीनला प्रचंड गुंतवणूक करावी लागते. पायाभूत सुविधांमध्ये आणि लष्करावर. हान चायनीज या नावाने दर्शवलेला प्रदेश म्हणजे चीनची मुख्य भूमी. मेनलँण्ड चायना. तेथील हान वंशीयांचं वर्चस्व हा चीनच्या राजकारणाचा गाभा राह्यला आहे. अगदी प्राचीन काळापासून आजतागायत. तिबेट, उघ्युर ह्या प्रांतामध्ये पायाभूत सुविधा, लष्कर, उद्योग इत्यादीमध्ये हान वंशींयांना सामावून घेण्यात आलं आहे. त्यांची लोकसंख्या या प्रांतांमध्ये वाढेल अशी धोरणं चीनने आखली. चीन राष्ट्र-राज्याची अर्थात हान वंशीयांची या प्रदेशावरील पकड भक्कम व्हावी यासाठीच अशी धोरणं आखण्यात आली आहेत. आजही चीनची सर्वाधिक लोकसंख्या मेनलँण्ड चायना वा चीनच्या मुख्य भूमीतच आहे. तिबेट आणि उघ्युर प्रांतात शेतीखाली फारशी जमीन नाही. कारण शेती करता येईल असं हवामान आणि भौगोलिक स्थिती या प्रांतांमध्ये नाही. प्राचीन चिनी सम्राटांच्या परंपरेचं जतन आणि संगोपन करतच कम्युनिस्ट चीनचा साम्राज्यवाद आकाराला आला आहे.<br />
<br />
चीन आणि भारत हे दोन्ही प्रदेश भूगोलामुळे जगापासून अलग पडलेले होते त्यामुळे या दोन्ही संस्कृतींमध्ये प्राचीन काळापासून सातत्य दिसतं. भारतीय उपखंडात प्रवेश करणं दुष्कर नव्हतं परंतु एकदा का भारताच्या मुख्य भूमीत बस्तान बसवलं की परत फिरणं म्हणजे अनावश्यक त्रास, कटकटी आणि संघर्षाला सामोरं जाणं होतं. चीनच्या मुख्य भूमीत प्रवेश करणंच दुष्कर होतं. त्यामुळे तिथे एका वंशाच्या (वंश हे एक मानीव आहे. चीनच्या मुख्य भूमीवरील करोडो लोक आपल्याला एका वंशाचे मानतात हे वास्तव आहे) वर्चस्वाची संस्कृती आकाराला आली.<br />
<br />
<br />
<br />
इक्बाल म्हणतो ती "कुछ बात" म्हणजे भारताचं हवामान आणि भूगोल, अर्थातच मॉन्सून असावा. <br />
<br />
<span style="background-color: white; color: #222222; font-family: sans-serif; font-size: 14px;">परबत वो सबसे ऊँचा, हमसाया आसमाँ का।</span><br />
<span style="background-color: white; color: #222222; font-family: sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22.4px;">वो संतरी हमारा, वो पासबाँ हमारा।। सारे...</span><br />
<div>
<div style="widows: 1;">
(आकाश वा नभांगण आमच्या हिमालयाचा शेजारी आहे. हिमालय आमचा द्वारपाल आणि पहारेदार आहे.) </div>
<div>
<br style="background-color: white; color: #222222; font-family: sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22.4px; widows: 1;" />
<span style="background-color: white; color: #222222; font-family: sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22.4px;">गोदी में खेलती हैं, उसकी हज़ारों नदियाँ।</span><br />
<span style="background-color: white; color: #222222; font-family: sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22.4px;">गुलशन है जिनके दम से, रश्क-ए-जिनाँ हमारा।। सारे....</span></div>
<div>
<span style="widows: 1;">(त्याच्या कुशीमध्ये हजारो नद्या खेळतात, या नद्यांनी भिजवलेल्या खोर्यांचा हेवा स्वर्गालाही वाटतो.) </span></div>
<div>
<br /></div>
<div>
<span style="background-color: white; color: #222222; font-family: sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22.4px;">ऐ आब-ए-रूद-ए-गंगा! वो दिन है याद तुझको।</span><br />
<span style="background-color: white; color: #222222; font-family: sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22.4px;">उतरा तेरे किनारे, जब कारवाँ हमारा।। सारे...</span><br />
<span style="widows: 1;">(हे गंगा नदीच्या पाण्या, आठवतो का तो दिवस तुला जेव्हा आमचा तांडा तुझ्या किनारी विसावला. <i>चीनमधील एकाही नदीच्या संबंधात अशी ओळ नसावी</i>. ) </span><br />
<span style="widows: 1;"><br /></span>
<br />
<div style="widows: 1;">
असं सांगून इक्बाल निष्कर्ष काढतो--- </div>
<div style="widows: 1;">
<br /></div>
<div style="widows: 1;">
<span style="background-color: white; color: #222222; font-family: sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22.4px;">कुछ बात है कि हस्ती, मिटती नहीं हमारी।</span><br />
<span style="background-color: white; color: #222222; font-family: sans-serif; font-size: 14px; line-height: 22.4px;">सदियों रहा है दुश्मन, दौर-ए-ज़माँ हमारा।। सारे...</span></div>
<div style="widows: 1;">
(कोणती तरी अशी बाब आहे की आमचं अस्तित्व नष्ट होत नाही, शेकडो वर्षं काळ आमचा शत्रू असला तरीही)</div>
<div style="widows: 1;">
<br /></div>
<div style="widows: 1;">
इक्बालला अभिप्रेत असलेली "कुछ बात" म्हणजे या भारतीय उपखंडाचा भूगोल आणि हवामान, अर्थातच मॉन्सून असणार. आपला दुःखांचा ठेवा (रहस्य) आपल्याला कुणाला वाटताही येत नाही आणि दुसर्या कुणालाही हे दुःख समजणारही नाही, असंही इक्बालने म्हटलं आहे. मॉन्सून हे काही रहस्य नाही. पण नेमेचि येणारा ह्या पावसाळ्यामुळे ओल्या, सुक्या दुष्काळाच्या छायेत भारतीय उपखंडातील कोणता ना कोणता प्रदेश सापडतोच. वर्षातून दोन वा चार महिने पाऊस पडेल पण शेती बारा महिने करायची असते ही बाब या उपखंडाच्या हाडीमांशी खिळली आहे. आपल्या देशातील वैशिष्ट्यपूर्ण संस्कृतीचा केंद्रबिंदू मॉन्सून आहे. </div>
<div style="widows: 1;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjO3hfxXAIlMlDuuwbV-uE6pDyN17OObl6gS8sMSQzxxJP4bN-raHgdPMOR68QW5TxgCnU5vrnvT7B-AZU3CcUrYUY7zuWU5N0XL-jmNWI1zsV_gCQXcnnYODq6-0lfobl_EAclbGY0wtc/s1600/china+and+silk+route.png" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><br /></a></div>
</div>
</div>
</div>
सुनील तांबेhttp://www.blogger.com/profile/06462947176515530260noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-157878378629833234.post-8324466935663069172017-08-21T23:46:00.000+05:302017-08-22T11:57:43.911+05:30मॉन्सून आणि भारत --१<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
राष्ट्र लोकांच्या हृदयात असतं.<br />
<div>
त्या राष्ट्राचे आपण नागरीक आहोत अशी लोकांची धारणा असते. </div>
<div>
कल्पनेतल्या राष्ट्राला भूमी मिळाली, त्या भूमीवर त्या राष्ट्राच्या नागरीकांचं शासन स्थापन झालं की ते राष्ट्र-राज्य बनतं. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
कल्पनेतल्या राष्ट्राला भूमी असेल किंवा नसेलही. उदाहरणार्थ ज्यू लोकांच्या मनात इस्त्राईल नावाचं राष्ट्र होतं. त्या राष्ट्राला भूमी मिळाली दुसर्य़ा महायुद्धानंतर. त्यानंतर इस्त्राइल हे राष्ट्र-राज्य बनलं. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
कल्पनेतल्या राष्ट्राला भूमी असेलही पण त्या भूमीचं रक्षण करणारी सेना त्याच्याकडे नसेल. उदाहरणार्थ भूतान. </div>
<div>
ते राष्ट्र-राज्य आहे परंतु या राष्ट्राचे परदेश संबंध आणि सीमा यांची काळजी भारत घेतो. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
राष्ट्र हृदयात असतं, त्याचे आपण नागरीक आहोत अशी धारणाही लोकांमध्ये असते, त्या राष्ट्राला निश्चित भूगोलही असतो पण त्यावर त्या राष्ट्राच्या नागरीकांचं शासन नसतं. ते राष्ट्र परक्या राष्ट्राच्या ताब्यात असतं. उदाहरणार्थ तिबेट. तिबेट या राष्ट्राचं सरकार तिबेटच्या बाहेर आहे. तिबेटवर चीनचा ताबा आहे. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
ज्यू लोकांचं राष्ट्र म्हणजे इस्त्राईल ही ज्यू राष्ट्राची कल्पना होती व आहे. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
भूतानी लोकांचं-- वंश, भाषा, धर्म व संस्कृती एक असणार्या लोकांचं राष्ट्र म्हणजे भूतान, अशी कल्पना आहे आणि तसं राष्ट्र-राज्यही आहे. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
तिबेटी बुद्धधर्म, तिबेटी भाषा आणि तिबेट या प्रदेशात राहणार्या लोकांचं कल्पनेतलं राष्ट्र तिबेट आहे. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
भारतीयांची भारताबद्दलची कल्पना काय आहे? किंवा इंग्रजीमध्ये म्हणतात त्याप्रमाणे, व्हॉट इज आयडिया ऑफ इंडिया?</div>
<div>
१. अनेक वंश, अनेक धर्म, अनेक पंथ, अनेक रंग, अनेक भाषा, अनेक संस्कृती, अनेक जाती आणि अनेक प्रदेशातील लोकांचं राष्ट्र. </div>
<div>
२. हिंदुंचं एकमेव राष्ट्र ज्यामध्ये जगातले अन्य धर्मही आहेत आणि अनेक पंथही आहेत. परंतु त्यांनी हिंदुंच्या छत्रछायेखाली आपण आहोत याची पक्की खूणगाठ बांधायला हवी. </div>
<div>
३. आर्य आणि द्रविड यांचं राष्ट्र. </div>
<div>
४. मूलनिवासींचं राष्ट्र ज्यामध्ये ब्राह्मणांचा समावेश नाही. </div>
<div>
५. भारतीय राज्यघटनेच्या प्रास्ताविकात मांडण्यात आलेली भारतीय राष्ट्राची कल्पना. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
अशी अनेक उत्तरं आजच्या घडीला दिली जातात. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
मॉन्सूनने निश्चित केलेला प्रदेश म्हणजे भारत वा इंडिया वा भारतीय उपखंड वा जंबुद्वीप वा हिंदुस्थान वा इंडिया, अशी माझी भारताची कल्पना आहे. त्यामध्ये पाकिस्तान, भारत, नेपाळ, भूतान, बांग्ला देश, श्रीलंका आणि मालदीव ह्यांचाही समावेश होतो. कारण हे सर्व देश मॉन्सूनमुळे एकमेकांशी जोडले गेले आहेत. प्राचीन काळापासून या देशांचे एकमेकांशी आर्थिक, सामाजिक, राजकीय आणि सांस्कृतिक संबंध आहेत. आपआपल्या नैसर्गिक साधनस्त्रोतांची, कौशल्यांची, भांडवलाची देवाण-घेवाण या देशांमध्ये प्राचीन काळापासून सुरू आहे. हिंदू, मुसलमान, शीख, ईसाई, पारसी असे अनेक धर्म आणि भारतीय उपखंडातील विविध भाषा या सर्व देशांमध्ये आहेत.</div>
<div>
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiYvMSEqQACGb-hIhLyUtqWgHB1B48PEiPq_G8Zv-dytE1nP4xTQ8q12nnVC8kGQKtzgR_kytZXyBDnLGZ3lSh5WCPuEydnoPQkHfXmF0Tr_VE0HTpjVb0fqlgC4643vOwlrWjKDmjKlm4/s1600/India+a+castle+.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="845" data-original-width="1280" height="211" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiYvMSEqQACGb-hIhLyUtqWgHB1B48PEiPq_G8Zv-dytE1nP4xTQ8q12nnVC8kGQKtzgR_kytZXyBDnLGZ3lSh5WCPuEydnoPQkHfXmF0Tr_VE0HTpjVb0fqlgC4643vOwlrWjKDmjKlm4/s320/India+a+castle+.jpg" width="320" /></a></div>
<div>
<br /></div>
<div>
भारतीय उपखंडाचा हा नकाशा पाहा. त्यामध्ये राष्ट्रांच्या सीमा नाहीत. </div>
<div>
पश्चिमेकडे सुलेमान, साफीद आणि हिंदुकुश पर्वतांच्या रांगा आहेत. या पर्वतरांगा दक्षिण-उत्तर आहेत. उत्तर दिशेला त्यांची उंची वाढत जाते. अखेरीस त्या काराकोरमला मिळतात. </div>
<div>
तिथे भारतीय हिमालय सुरु होतो. हिमालयाची पर्वतरांग पश्चिमकडून पूर्वेकडे जाते. पूर्वेला ती दक्षिण दिशेकडे वळते. त्याला म्हणतात आराकान. तिथून ती बंगालच्या उपसागरात घुसते. अंदमान-निकोबार बेटे म्हणजे हिमालयाच्या पर्वतरांगांनी समुद्रातून वर काढलेली डोकी आहेत. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
तीन दिशांना पर्वतरांगा आणि उरलेल्या तीन दिशा समुद्राने वेढलेल्या असा भारतीय उपखंड एखाद्या किल्ल्यासारखा आहे. त्यामुळे या भूमीत प्रवेश करायचा तर पर्वतरांगा ओलांडून येणं भाग होतो. पर्वतरांगांच्या पलीकडून या भूमीवर राज्य करणं अशक्य होतं. कारण पर्वतरांगांमध्ये सैन्याची रसद तोडणं सहजशक्य होतं. १९६२ साली चीनने अरुणाचल प्रदेशातून तेजपूरपर्यंत धडक मारली परंतु अल्पावधीत माघार घेतली त्याचं कारणंही हेच आहे. आजही डोकलाम भागात भारत-चीन यांच्यात तणाव निर्माण झाला आहे परंतु चीन आक्रमण करण्याची शक्यता कमी आहे त्यामागचं महत्वाचं कारण उत्तुंग पर्वतरांगा हे आहे. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
या अशा भौगोलिक रचनेमुळे झालं असं की जे कोणी पर्वतांपलीकडून भारतीय उपखंडात आले ते तिथेच स्थायिक झाले. समुद्रमार्गाने आलेले धर्म-- ख्रिश्चन, इस्लाम, पारसी, ज्यू, हे देखील स्थानिक बनले. अपवाद ब्रिटीशांचा. त्याचा विचार यथावकाश करू. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
तूर्तास पडणारा प्रश्न असा की पर्वतरांगा ओलांडून आलेले आक्रमक वा समुद्रमार्गाने आलेले व्यापारी वा अन्य समूह या देशात स्थायिक का झाले? त्याचं कारण मॉन्सूनमध्ये असावं. उत्तरेला लँण्डलॉक्ड वा जमिनीने रोखलेला जगातला एकमेव महासागर म्हणजे हिंदी महासागर. अरबी समुद्र आणि बंगालचा उपसागर ह्या हिंदी महासागराच्या शाखा आहेत. युरेशियाचं पठार आणि हिंदी महासागर ह्यांच्यामध्ये भारतीय उपखंड आहे. </div>
<div>
त्यामुळे मॉन्सूनचं चक्र निर्माण झालं. अतिप्राचीन काळापासून मॉन्सून चक्र अव्याहतपणे सुरू आहे. त्यामुळे भारतात दोन ते चार महिने पावसाळा असतो. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
आणखी एक कारण आहे. ते म्हणजे तिबेट. </div>
<div>
तिबेट जे जगातील सर्वाधिक उंचीवरील --१६००० फूट, पठार आहे. तिबेटमधील शेकडो पर्वत शिखरं ७००० फूट उंचीची आहेत. तर १३ पर्वत शिखरं ८००० फूटांहून अधिक उंचीवर आहेत. उदाहरणार्थ माऊंट एव्हरेस्ट वा सगरमाथा. सर्वाधिक हिमनद्या-- सुमारे ३५,००० तिबेटमध्ये आहेत. म्हणूनच तिबेटला आशियाचा वॉटर टॉवर म्हणतात. तिबेटमध्ये उगम पावणार्या महत्वाच्या नद्या-- सिंधु, गंगा, ब्रह्मपुत्रा. त्याशिवाय यांगत्से, यलो रिव्हर या चीनमधील नद्यांचा उगमही तिबेटमध्येच आहे. या सर्व नद्या बारमाही वाहणार्या आहेत. </div>
<div>
सिंधु आणि गंगा नदीच्या सुपीक खोर्यांमुळे भारतीय उपखंडातील मोठ्या प्रदेशात-- नॉर्दर्न प्लेन्स वा उत्तरी मैदानं, मोठ्या प्रमाणावर अन्नधान्याचं उत्पादन होत असे. युरोपात औद्योगिक क्रांती होईपर्यंत जगाची निम्म्याहून अधिक लोकसंख्या भारतीय उपखंडात आणि चीनमध्ये होती. या दोन देशांमधून जगाला पक्क्या मालाचा-- सुती व रेशमी कापड, चिनी मातीची भांडी आणि अन्नधान्याचा वा शेती उत्पादनांचा-- चहा, धान्य, मसाल्याचे पदार्थ, नीळ, इत्यादीचा पुरवठा होत असे. औद्योगिक क्रांतीपूर्व जग युरोप क्रेंद्रीत नव्हतं. उत्तरी मैदानं अर्थात सिंधु आणि गंगा खोर्य़ातील नद्यांचा प्रदेश वेद, रामायण, महाभारत यांची भूमी समजला जातो. बौद्ध आणि जैन धर्मांचा उदयही याच प्रदेशात झाला. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
आलं, लसूण, हळद, जिरे, धने, दालचिनी, जायफळ, वेलची इत्यादी मसाल्याच्या पदार्थांपैकी दालचिनी, जायफळ, वेलची, मिरे इत्यादी मसाल्याचे पदार्थ दक्षिणेकडील राज्यांत, म्हणजे पश्चिम आणि पूर्व घाटांच्या प्रदेशात विपुल प्रमाणात होते. ह्या मसाल्यांशिवाय उत्तरी मैदानातील खाद्य संस्कृती बेचव होईल. आणि दक्षिणेकडील सर्व राजांच्या सैन्यातील घोडे युरेशियातून सिंधू खोर्यामार्गे आणि नंतर अरबी समुद्रातून आले.</div>
<div>
<br /></div>
<div>
भारतीय उपखंडात प्रवेश केल्यानंतर एकही मोठा नैसर्गिक अडथळा -- नदी, उत्तुंग पर्वतरांगा, वाळवंट, इत्यादी नसल्याने विविध राज्यांच्या सीमा आकुंचन प्रसरण पावत. विविध वंश, रंग, समूह, भाषा ह्यांची सरमिसळ झाल्याने केंद्रीय सत्तेला त्यांच्याशी जुळवून घेऊनच राज्यकारभार करावा लागे. मुघलांपासून ब्रिटीशांपर्यंत सर्व शासकांना प्रदेशांच्या स्वायत्ततेला या ना त्या मार्गाने मान्यता द्यावी लागली. भारतीय राष्ट्र-राज्य हे संघराज्य आहे. परंतु अनेकदा तो विविध राज्यांचा संघ आहे असं वाटतं. उदाहरणार्थ जल्लीकट्टू या बैलाच्या खेळावरील बंदी केंद्र आणि राज्य सरकारला उठवावी लागली.<br />
<br />
खालील नकाशे पाह्यले तर ही बाब अधिक स्पष्ट होईल. </div>
<div>
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhgnn48bpBF6d-OGPb79LC-vuySgYSAPN7h0L4TEE6P7h4pb5X59P9Hgee1mQZNGnj_oZsGyBcUE-R7UrfTqH8BgcndBc89_aGbsY2VXgNm1pQum85G7JO7aACtgw7lQcSM4Go1IrvL1-Q/s1600/1stMap.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="350" data-original-width="780" height="143" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhgnn48bpBF6d-OGPb79LC-vuySgYSAPN7h0L4TEE6P7h4pb5X59P9Hgee1mQZNGnj_oZsGyBcUE-R7UrfTqH8BgcndBc89_aGbsY2VXgNm1pQum85G7JO7aACtgw7lQcSM4Go1IrvL1-Q/s320/1stMap.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh5yQSEV3py1lI82ECM6iEiNPsKunX7o78K12C2PYnuQ984q8T3pQ1s-PMwXWP7UVZy3dB6Vgmxoql0XFuTbpRNIuBSy9CxiRBOo0_MQjiuLJlofObS5ZeZDoyr99ED0uL3FrOJj9PnUWs/s1600/1430100643-239_kushan-100AD.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="521" data-original-width="551" height="302" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh5yQSEV3py1lI82ECM6iEiNPsKunX7o78K12C2PYnuQ984q8T3pQ1s-PMwXWP7UVZy3dB6Vgmxoql0XFuTbpRNIuBSy9CxiRBOo0_MQjiuLJlofObS5ZeZDoyr99ED0uL3FrOJj9PnUWs/s320/1430100643-239_kushan-100AD.png" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjgDZ2UziPDN-YjrKIuYiZgCz8q_8-UZotNcBpZW0SoDm-bKZAJm1Vzpb4G-QbQoOcG8GO6mIsy8XZOmqMmZtJWQpqaR_aEd9-nXQ4eXcJhpCeQv_q1qqYiUz89ATB8F_4M6zdklzU7uz4/s1600/1430100957-112_India400ADGuptas.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="569" data-original-width="641" height="284" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjgDZ2UziPDN-YjrKIuYiZgCz8q_8-UZotNcBpZW0SoDm-bKZAJm1Vzpb4G-QbQoOcG8GO6mIsy8XZOmqMmZtJWQpqaR_aEd9-nXQ4eXcJhpCeQv_q1qqYiUz89ATB8F_4M6zdklzU7uz4/s320/1430100957-112_India400ADGuptas.png" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg0Oat9p4phAP7bEQ0k9B8GrYmtB6bYwVhHj8yEOCJk3nzb4bJrnwUs4G3Caj6kneT5e2BLXWYA2WHJozHBMRitzCl5ok9bwllLAFNLigmDYLq-ICR11A5-2LiGTPwNP4Zgng_otoG7vYQ/s1600/India+1796.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="636" data-original-width="514" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg0Oat9p4phAP7bEQ0k9B8GrYmtB6bYwVhHj8yEOCJk3nzb4bJrnwUs4G3Caj6kneT5e2BLXWYA2WHJozHBMRitzCl5ok9bwllLAFNLigmDYLq-ICR11A5-2LiGTPwNP4Zgng_otoG7vYQ/s320/India+1796.JPG" width="258" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj2ptVhydVVjPDpwXdJtrGrVKrI5cgV3YlQ0Rt3e9he2xxbJ6XLeErn13aE8FqviDmpnmVy5ftshK-PhzrDJ_dUeUF7eDq2VycIVehQkxE4jZf83bVCcEe2AMww6JVv1YfZ7wtOprrBIFI/s1600/India+1836.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="631" data-original-width="514" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj2ptVhydVVjPDpwXdJtrGrVKrI5cgV3YlQ0Rt3e9he2xxbJ6XLeErn13aE8FqviDmpnmVy5ftshK-PhzrDJ_dUeUF7eDq2VycIVehQkxE4jZf83bVCcEe2AMww6JVv1YfZ7wtOprrBIFI/s320/India+1836.JPG" width="260" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjYyZKFMEi1l8M_kJKBxLTvxBBhBzQLmKoyDq2F8-aWmp37rWNwzxcCF2VouZqrB_e2ULnNck5V6MlNhjBEY45YGrQwCTupwlH78ZsTAGhlb3qCTKNuoDwV4wbddbD3QcLhY187IKrSvXQ/s1600/India+1857.JPG" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="675" data-original-width="511" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjYyZKFMEi1l8M_kJKBxLTvxBBhBzQLmKoyDq2F8-aWmp37rWNwzxcCF2VouZqrB_e2ULnNck5V6MlNhjBEY45YGrQwCTupwlH78ZsTAGhlb3qCTKNuoDwV4wbddbD3QcLhY187IKrSvXQ/s320/India+1857.JPG" width="242" /></a></div>
<div>
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgjfKVdH98e_Yy3vRx79RlSYAlXSvSa4A5h9RONvxb9kG3wbCLMkHKC0Us35Sd7Gl5SG0aoVOh0KqCcvIJiYUvngLcOk-RtpEP7cVWvHJkccd9FDwkoYdNgbIjvIytXe-JsORggUXJMcKA/s1600/chola+empire+815-1280.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="450" data-original-width="640" height="225" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgjfKVdH98e_Yy3vRx79RlSYAlXSvSa4A5h9RONvxb9kG3wbCLMkHKC0Us35Sd7Gl5SG0aoVOh0KqCcvIJiYUvngLcOk-RtpEP7cVWvHJkccd9FDwkoYdNgbIjvIytXe-JsORggUXJMcKA/s320/chola+empire+815-1280.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgJcwX4BCZw4VT_JNMKO1Gw3dCwcfmlx0P3GmLzqcAHTcfmJYy4VT5kNhdudL4pFPWkgpZqmEDov-nLV2ylSDVbLCmIiw5rJ8Ykq-JRlkeZoLy-6L1H3ERazaxaZuHaIpzZfMywLaZbmyg/s1600/chola-dynasty-map.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="905" data-original-width="800" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgJcwX4BCZw4VT_JNMKO1Gw3dCwcfmlx0P3GmLzqcAHTcfmJYy4VT5kNhdudL4pFPWkgpZqmEDov-nLV2ylSDVbLCmIiw5rJ8Ykq-JRlkeZoLy-6L1H3ERazaxaZuHaIpzZfMywLaZbmyg/s320/chola-dynasty-map.jpg" width="282" /></a></div>
<div>
<br /></div>
<div>
<br /></div>
<div>
<b>राष्ट्र-राज्याच्या सीमारेषा निश्चित असतात. पण राष्ट्र-राज्याच्या मर्यादांमध्ये राष्ट्राची कल्पना बसवण्याची गरज नाही. एका राष्ट्रात अनेक राष्ट्र-राज्यं असू शकतात अशी नवी मांडणी आपण रुजवायला हवी. तसं घडलं तर पाकिस्तान, भारत, श्रीलंका या तीन देशातील फुटीरतावादी धारणांना-- धर्म, भाषा, वंश, स्थानिक वा प्रादेशिक संस्कृती यावर आधारीत राष्ट्रवादाला शह देणं शक्य होईल. </b></div>
<div>
<b><br /></b></div>
<div>
<br /></div>
<div>
<br /></div>
<div>
<br /></div>
</div>
सुनील तांबेhttp://www.blogger.com/profile/06462947176515530260noreply@blogger.com9tag:blogger.com,1999:blog-157878378629833234.post-54983790252384025702016-03-26T21:42:00.001+05:302016-03-26T21:42:12.181+05:30भारत माता की जय <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px;">
<br />हिंदुराष्ट्रवाद्यांचं म्हणणं असं आहे की या देशातील शासनाने बहुसंख्यांक हिंदूच्या राजकीय इच्छाशक्तीचं जतन आणि संवर्धन केलं पाहीजे.<br />बहुसंख्यांक हिंदुंच्या राजकीय इच्छाशक्तीचं जतन आणि संवर्धन करण्यात भारतीय राज्यघटना पुरेशी नाही हे त्यामध्ये अनुस्यूत आहे.</div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
अयोध्येतील मशिदीचा मुद्दा वस्तुतः स्थानिक होता. १८५६ मध्ये ब्रिटीशांनी मशिदीभोवती कुंपण घातलं आणि हिंदू ज्या चबुतर्यावर प्रार्थना करायचे त्याची डागडुजी केली. मशिदीत नमाज पढला जायचा आणि चबुतर्<span class="text_exposed_show" style="display: inline;">य़ावर भजन.<br />रामजन्मभूमीच्या जागेवरील मंदिर पाडून मशीद बांधण्यात आली असा हिंदूंचा, स्थानिक हिंदूंचा दावा होता. </span></div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 17.5636px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<span class="text_exposed_show" style="display: inline;">१९८४ पासून विश्व हिंदू परिषदेने हा मुद्दा हाती घेतला. मंदिरासाठी विटा जमवणे, शिलान्यास करणे, कारसेवकांच्या बलिदानाचं भांडवल करणे (त्यामध्ये अनेक दावे खोटे होते. इंडिया टुडेने त्याचे पुरावे प्रसिद्ध केले होते), कारसेवकांच्या अस्थी कलशांच्या मिरवणुका काढणे, या धार्मिक कार्यक्रमांमधून हिंदू राष्ट्रवाद चेतवला गेला. बाबरी मशीद पाडली तेव्हा हा हिंदूराष्ट्रवाद केवळ चरमसीमेला पोचलेला नव्हता तर बहुसंख्य हिंदूंच्या मनात भिनला होता.</span></div>
<div class="text_exposed_show" style="background-color: white; color: #141823; display: inline; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 17.5636px;">
<div style="margin-bottom: 6px;">
सेक्युलॅरिस्टांची त्यावेळी काय भूमिका होती....त्यांनाही अयोध्येतील प्रार्थनास्थळांवर नियंत्रण हवं होतं. त्यासाठी अयोध्येचा समावेश टुरिस्ट सर्कीटमध्ये करण्यात आला. शरयू नदीकाठाचं सुशोभीकरण करण्यात आलं. नदीच्या पात्रात मंच उभारून राम-सीतेच्या प्रतिमा ठेवण्यात आल्या. रामायण या मालिकेने राम ही पुराणकथा वा साहित्य नसून इतिहास आहे हे ठसवण्यात महत्वाची भूमिका निभावली.</div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
वंदे मातरम् आणि भारता माता की जय, या घोषणांचा वाद नव्याने उकरून काढण्यात आला आहे. १९०५ साली ब्रिटीशांनी बंगालची फाळणी केली त्यावेळी वंदे मातरम हे गीत रविंद्रनाथ टागोरांनी गायलं. म्हणजे त्याची दोनच कडवी. तेव्हापासून वंदे मातरम ही घोषणा आणि तिचं साकार रुप म्हणजे भारतमातेची प्रतिमा जनमानसात रुजू लागली. त्यावेळची भारतमाता अन्न, वस्त्र, निवार्याचं प्रतीक होती. सर्वधर्मीय तिला वंदन करत होते. रा. स्व. संघाची भारतमाता देवी या स्वरूपात प्रकट झाली हातामध्ये भगवा ध्वज घेणारी. या भारतमातेचा जयजयकार करण्याचा आग्रह होतो आहे. गोची अशी की भारतमाता हा शब्द अगोदरच जनमानसात स्थिर आहे</div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
भारतीय स्वातंत्र्याच्या आंदोलनामध्ये धार्मिक प्रतीकं वा चिन्हं जनमानसामध्ये दृढमूल झाली. या ब्राह्मणी संस्कृतीला विरोध करणारी अब्राह्मणी चळवळही धार्मिक प्रतिमा वा चिन्हं रुजवू पाहात असते. धार्मिक समाजामध्ये शासनाने मात्र सेक्युलर भूमिका घेतली पाहीजे असं भारतीय राज्यघटना सांगते.<br />परंतु राजकारणात काँग्रेसने गडबड केली. परिणामी हिंदू राष्ट्रवाद वाढीस लागला. सेक्युलॅरिझम भारतीय राजकारणाला नेहमीच गुंगारा देत राह्यला आहे. </div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
</div>
</div>
सुनील तांबेhttp://www.blogger.com/profile/06462947176515530260noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-157878378629833234.post-85785485260969502392015-12-01T18:34:00.001+05:302015-12-01T18:34:00.842+05:30कंडोसाय आणि आपला काळ<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.456px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
पॅरिसच्या उच्चभ्रू वस्तीतल्या प्रोकॉप कॅफेमध्ये फ्रेंच विचारवंत व्हॉल्तेयर, दिदेरो, कंडोसाय अनेकदा भेटत. अमेरिकन राज्यक्रांतीचा आणि राज्य घटनेचा शिल्पकार, थॉमस जेफरसन पॅरिसच्या भेटीमध्ये कंडोसायसोबत याच रेस्त्रांमध्ये चर्चा करत असे.</div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.456px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
कंडोसाय हा गणिती होता. संपूर्ण युरोपला कवेत घेणार्या एनलायटन्मेंट या सांस्कृतिक आंदोलनाचा वारसा आपण पुढे नेऊ शकतो असा आत्मविश्वास त्याला होता. प्रोबॅबिलीटीचा उपयोग करून रेस्त्रांमधील टेबलांचं बुकिंग करता येणं सहजशक्य आहे असा त्याचा विश्वास होता. प्रोबॅबिलीटाचा उपयोग करून त्याने असं सिद्ध करून दाखवलं की निर्णय प्रक्रियेत अधिक माणसं सहभागी झाली तर चांगल्या निर्णयांची शक्यता अधिक असते. त्यामुळे फ्रान्समधील राजेशाहीच्या अधिष्ठानाला धक्का बसला. समाज परिवर्तनामध्ये गणिताची भूमिका निर्णायक ठरू शकते अशी त्याची धारणा होती. विवेकनिष्ठ गणितावर आधारलेल्या नियमांनुसार न्याय्य समाजव्यवस्था निर्माण करणं शक्य आहे असं त्याचं म्हणणं होतं.</div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.456px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
बॅस्टीलच्या तुरुंगावरील हल्ल्यानंतर क्रांतीकारकांच्या नेतृत्वाखाली फ्रेंच जनता व्हर्सायच्या राजवाड्यावर चालून गेली. त्यानंतर राजा वा चर्चचं शासनावरील नियंत्रण संपुष्टात आलं. अभिव्यक्ती स्वातंत्र्याला वाव मिळाला. या क्रांतीकाळात लोकांनी कसं वागावं यासाठी कंडोसाय रोज एक वार्तापत्र प्रसिद्ध करू लागला. आधुनिक वृत्तपत्र स्वातंत्र्याची सुरुवात अशी झाली. नव्या कल्पना मांडणं, लिहीणं आणि त्या छापून प्रसारीत करणं हा सर्वात मोठा आनंद असल्याचं कंडोसायने नोंदवलं आहे.</div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.456px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
पुढे राजा आणि राणीला अटक करण्यात आली. त्यांना कोणती शिक्षा द्यावी यावर नॅशनल असेंब्लीमध्ये घमासांग चर्चा झाली. कंडोसाय नॅशनल असेंब्लीचा उपाध्यक्ष होता. त्याने मृत्युदंडाला विरोध केला. त्याच्यामते कोणाचाही अपराध १०० टक्के सिद्ध करणं अशक्य असतं. बहुमताने राजाला आणि त्याच्या खानदाला सुळावर चढवण्याचा निर्णय घेतला. क्रांतीच्या या काळात बेबंदशाही, निर्नायकी माजली होती. अमेरिकन राज्यक्रांतीने प्रभावीत झालेल्या फ्रेंच राज्यक्रांतीचा जाहीरनामा प्रसिद्ध करण्याची गरज क्रांतीकारकांना आणि जनतेलाही वाटू लागली. कंडोसायने त्याचा पहिला खर्डा तयार केला. राज्यकारभारात प्रतिनिधीत्व मिळणं ही स्वातंत्र्याची पूर्वअट आहे, समता—समान अधिकार, कायद्यापुढे सर्व व्यक्तींची समानता आणि संधीची समता आणि व्यक्तीची प्रतिष्ठा, तिच्या जिवितवित्ताच्या सुरक्षिततेची हमी अशा पाच मुद्द्यांना अग्रक्रम देणारा जाहिरनामा कंडोसायने तयार केला. स्वातंत्र्य, समता आणि बंधुता या तीन शब्दांत तो जाहिरनामा सामावण्यात आला. कंडोसायच्या हस्ताक्षरातील जाहिरनाम्याच्या मसुद्याची पहिली प्रत जपून ठेवण्यात आली आहे. तीन दरवाजे असलेल्या कपाटात.</div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.456px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
क्रांती आपलीच पिल्लं खाते ही म्हण फ्रेंच राज्यक्रांतीनंतर रुढ झाली. सुमारे १६ हजार लोकांना मृत्युदंड देऊन त्यांची मुंडकी उडवण्यात आली. क्रांतीकारकांचे अनेक गट सत्तेसाठी एकमेकांचा काटा काढू लागले. राजाच्या शिरच्छेदाला विरोध केला म्हणून कंडोसायलाही जनतेचा शत्रू घोषित करण्यात आलं. नॅशनल असेंब्लीच्या उपाध्यक्षपदावरून त्याची हकालपट्टी करण्यात आली. कारावास टाळण्यासाठी तो एका बारक्या खोलीत लपून बसला. त्याने बायकोला घटस्फोट दिला. जेणेकरून ती आणि तिच्या मुलांची हत्या होऊ नये. या काळात त्याने आऊटलाईन ऑफ द प्रोग्रेस ऑफ ह्यूमन स्पिरीट हा ग्रंथ लिहून काढला.<br />भूमिगत झालेल्या कंडोसायचा माग काढण्यात क्रांतीकारकांच्या सरकारला यश मिळालं. कंडोसायला तुरुंगात डांबण्यात आलं. त्यानंतर काही दिवसातच त्याचं निधन झालं.</div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.456px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
भारतातील किती वैज्ञानिकांना वा गणितज्ज्ञांना जातिविहीन समाज निर्माण करण्यासाठी गणिती नियमांचा आधार घेता येईल असं वाटलं.... त्या दृष्टीकोनातून त्यांनी समाजाचा अभ्यास केला आहे का...समाज परिवर्तन वा क्रांती यामध्ये वैज्ञानिक ज्ञानाची (विज्ञान प्रसाराचा नव्हे) भूमिका कळीची आहे अशी वैज्ञानिकांची धारणा आहे का....भारतीय वैज्ञानिक भारतीय समाजाशी जोडले गेले आहेत का.....</div>
<div style="background-color: white; color: #141823; display: inline; font-family: helvetica, arial, sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.456px; margin-top: 6px;">
भारतातील विज्ञान संशोधन सरकारी संस्थांमधून चालतं. त्यामुळे भारतीय वैज्ञानिकांचा संबंध युरोपातील एनलायटन्मेंटच्या मूल्यांशी नाही आणि आपल्या सभोवतालच्या समाजाशीही नाही. अन्य कोणत्याही सरकारी अधिकारी व कर्मचार्यांप्रमाणे ते सरकारी बाबू आहेत. इंडियन सायन्स काँग्रेसमध्ये म्हणून तर प्राचीन भारतीय विमानविद्या या विषयावर निबंध वाचला गेला. अशा कुसक्या कण्याचे वैज्ञानिक असणार्या देशात मोदीच काय सरसंघचालकही पंतप्रधान होऊ शकतात. भारत ही एक महाशक्ती होईल असा समज म्हणूनच मध्यमवर्गीयांना आणि तरुणांना वाटतो.</div>
</div>
सुनील तांबेhttp://www.blogger.com/profile/06462947176515530260noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-157878378629833234.post-12625674092958844122015-11-28T21:19:00.000+05:302015-11-28T21:30:53.957+05:30कृष्णा खोरे विरुद्ध गोदावरी खोरे <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">व्यासपीठावरील
मान्यवर आणि व्यासपीठासमोरील मान्यवरांना नमस्कार.</span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">आंबाजोगाईच्या
यशवंतराव स्मृती समारोह समितीतर्फे गेली ३० वर्षे हा कार्यक्रम आयोजित केला जात
आहे. साहित्य, संगीत, शेती, चित्रकला अशा अनेक क्षेत्रातील नामवंतांनी या
कार्यक्रमाला हजेरी लावली आहे. या मांदियाळीत सामील होण्याची संधी दिल्याबद्दल
आयोजकांचे आभार. </span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><o:p></o:p></span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">सम्राट अशोकाने
उभारलेल्या स्तंभांवरील चक्राला राष्ट्रध्वजामध्ये स्थान देणं आणि अशोक स्तंभावरील
चार सिंहांच्या शिल्पाला स्वतंत्र भारताच्या राजमुद्रेचा दर्जा देणं हे निर्णय
भारताचे पहिले पंतप्रधान जवाहरलाल नेहरू यांचे होते. सम्राट अशोकाचं साम्राज्य
बंगालपासून अफगाणिस्तानपर्यंत आणि दक्षिणेत आजच्या आंध्र प्रदेशापर्यंत पसरलेलं
होतं. त्याचे शिलालेख विविध भाषांमध्ये आहेत. त्यापैकी एक शिलालेख आर्मेनियन भाषेत—ज्या
भाषेत येशू ख्रिस्ताने उपदेश केला त्या भाषेत आहे. अशोकाचं हे साम्राज्य एकछत्री
होतं. सरदार, मनसबदार, जहागिरदार नव्हते. त्याकाळातही भारतामध्ये विविध धर्ममतं
होती. अशोकाचा आजोबा चंद्रगुप्त मौर्य. त्याने जैन धर्माची दिक्षा घेतली आणि तो
संसारातून निवृत्त झाला. अशोकाने बौद्ध धर्माचा स्वीकार केला. मात्र आपल्या एकाही
शिलालेखात त्याने बौद्ध धर्माचा उल्लेख केलेला नाही. धर्म वा धम्म हाच शब्द त्याने
वापरला आहे. विविध भाषा, विविध धर्म, विविध वंश, समूह, प्रदेश यांना सामावून
घेणारं, नीतीला अग्रक्रम देणारे आधुनिक राष्ट्र निर्माण करण्याची प्रेरणा जवाहरलाल
नेहरूंनी सम्राट अशोकाच्या साम्राज्याकडून घेतली. खूप वर्षांपूर्वी</span><span lang="MR" style="font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"> </span><span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">आपण नियतीशी करार केला होता, त्या कराराची संपूर्ण नाही पण भरभक्कम
पूर्तता करण्याची प्रतिज्ञा घेण्याची वेळ आली आहे, या शब्दांत पहिल्या
स्वातंत्र्यदिनाच्या आपल्या भाषणाची सुरुवात नेहरूंनी म्हणूनच केली असावी.
त्यातूनच विविधतेत एकता—युनिटी इन डायव्हर्सिटी, ही संज्ञा नेहरूंच्या काळात
लोकप्रिय झाली. आधुनिकता, सेक्युलॅरिझम, सामाजिक न्याय आणि लोकशाही ही मूल्यं
रुजवण्याची प्रतिज्ञा नेहरूंनी केली होती. टिळकांच्या काळातील काँग्रेस शहरातल्या
बुद्धिजीवींपर्यंत मर्यादीत होती. गांधीयुगात काँग्रेस खेड्यापाड्यात पोचली मात्र
पक्षाचं नेतृत्व बहुजनांचं नव्हतं. ग्रामीण, शेतकरी समूहातील नेतृत्व
काँग्रेसमध्ये नेहरू युगात उभं राह्यलं. यशवंतराव चव्हाणांचं नेतृत्व नेहरु
युगातलं होतं. समाजवादी भारतात, समाजवादी महाराष्ट्राची उभारणी करण्याची व्हिजन
यशवंतरांवानी साकार करण्याचा प्रयत्न केला. </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">संविधान दिनाच्या
निमित्ताने काल लोकसभेमध्ये डॉ. बाबासाहेब आंबेडकर आणि सेक्युलॅरिझम या विषयावर
भरपूर चर्चा झाली. भारतीय संदर्भात सेक्युलॅरिझमचा अर्थ धर्मनिरपेक्ष असा नसून
पंथनिरपेक्ष असा आहे, असा दावा केंद्रीय गृहमंत्री राजनाथ सिंह यांनी केला. सेक्युलॅरिझम
म्हणजे शासनापासून धर्माची फारकत. समाजजीवनाचे नियमन करणारे कायदेकानून सरकारने
बनवायचे, आर्थिक धोरणं सरकारने ठरवायची. त्यामध्ये धर्माला स्थान नाही.
ईश्वरप्राप्ती, उपासना, अध्यात्म हे धर्माचं क्षेत्र आहे. त्यासाठी प्रत्येक
व्यक्तीला विश्वास, श्रद्धा व उपासनेचं स्वातंत्र्य राज्य घटनेने दिलं आहे. मात्र
कोणत्याही धर्माला स्वातंत्र्य दिलेलं नाही. विश्व हिंदू परिषदेची धर्मसंसद असो की
ख्रिश्चनांचं चर्च वा मुसलमानांची उलेमा कौन्सिल वा अन्य कोणतंही धर्मपीठ, त्यांना
भारतीय राज्यघटनेच्या आणि कायद्याच्या चौकटीतच कार्य करणं बंधनकारक आहे. </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">जगातील सर्वाधिक
देशांनी सेक्युलॅरिझमचा स्वीकार केला आहे. विशेषतः औद्योगिकदृष्ट्या प्रगत आणि
विकसीत देशांनी. मात्र प्रत्येक देशातील सेक्युलॅरिझम वेगळा आहे. सार्वजनिक ठीकाणी
म्हणजे शाळा, महाविद्यालये, विद्यापीठे, कायदेमंडळ, सरकारी वा निमसरकारी कार्यालये
इथे कोणतंही धार्मिक चिन्ह मिरवण्यास मनाई आहे. तेथे ना क्रूस असतो ना चांदतारा.
शाळेमध्ये जाणारी मुले वा शिक्षक कुणालाही गळ्यात क्रॉस मिरवण्यास बंदी आहे. शीख
धर्मीयांची मुलेही तेथील शाळांमध्ये पगडी घालून जाऊ शकत नाहीत. फ्रेंच सरकार
कोणताही धार्मिक उत्सव साजरा करत नाही. ब्रिटनच्या पार्लमेंटमध्ये दिवाळी साजरी
केली जाते. अमेरिकेचे अध्यक्ष, बराक ओबामा यांनी व्हाईट हाऊसमध्ये दिवाळी साजरी
केली. त्यावेळी ब्राह्मणाने केलेल्या मंत्रोच्चारात दीप प्रज्वलन करण्यात आलं.
फ्रान्समध्ये असं घडू शकत नाही. </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-hansi-font-family: Arial;">संविधानाचे शिल्पकार</span><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-hansi-font-family: Arial;">डॉ.
बाबासाहेब आंबेडकर सेक्युलॅरिझमचे कट्टर पुरस्कर्ते होते. पाकिस्तानची निर्मिती
अटळ आहे असं ठामपणे प्रतिपादन करणारे ते बहुधा पहिले बिगर मुस्लिम नेते. पंतप्रधान
जवाहरलाल नेहरू यांनीही सेक्युलॅरिझमचा पुरस्कार केला. आंबेडकरांना आणि नेहरूंना
दोघांनाही समाजवादी अर्थव्यवस्था हवी होती. त्यांच्यातील मतभेद वेगळ्या
मुद्द्यांवर होते. असं असूनही दोघांनीही सेक्युलॅरिझम आणि समाजवाद हे शब्द भारतीय
राज्यघटनेच्या प्रास्ताविकेत असले पाहीजेत असा आग्रह धरला नाही. इसवीसनाच्या
पूर्वीपासून भारतामध्ये विविध धर्ममतं आणि पंथ होते. इसवीसनाच्या पहिल्या
शतकापासून भारतामध्ये जगातील जवळपास सर्व धर्म पोचले होते. प्रत्येक व्यक्तीला
आपल्या धर्माची</span><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-hansi-font-family: Arial;">पंथांची ओळख जपण्याचा अधिकार आहे
मात्र शासनाने एका धर्माला पक्षपाती असू नये. शासनाचा असा कोणताही धर्म असणार नाही
असा भारतीय संदर्भात सेक्युलॅरिझमचा अर्थ आहे. हा अर्थ सेक्युलॅरिझम हा शब्द न
वापरता संविधानाच्या प्रास्ताविकेत नमूद करण्यात आला आहे. अटलबिहारी वाजपेयी यांनी
संसदेत केलेल्या एका भाषणात जवाहरलाल नेहरूंचा हवाला देऊन नेमकी हीच बाब नमूद केली
आहे. मतांच्या राजकारणासाठी काँग्रेस अल्पसंख्य समूहांचं विशेषतः मुसलमानांचं
तुष्टीकरण करते आहे हा सेक्युलॅरिझम नाही अशी टीका वाजपेयींनी आपल्या भाषणात केली
आहे. पंतप्रधान असताना वाजपेयींनी केलेलं हे भाषण आज यूट्यूबवर उपलब्ध आहे.
वाजपेयींच्या पक्षाचे आजचे केंद्रीय मंत्री राजनाथ सिंह मात्र सेक्युलॅरिझमचा
घटनाकारांना अपेक्षित नसलेला अर्थ लावत आहेत. सेक्युलॅरिझम म्हणजे शासन
धर्मनिरपेक्ष नाही तर पंथ निरपेक्ष असेल असं सांगून राजनाथ सिंह हिंदू धर्माला
घटनात्मक मान्यता देण्याचा प्रयत्न करत आहेत. </span><span style="color: #333333; font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: Mangal;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-hansi-font-family: Arial;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-hansi-font-family: Arial;">नेहरूंच्या राजकारणात व्यापक सहमतीला प्रधान स्थान होतं. नव्या
भारताची उभारणी करताना त्यांनी आंबेडकरवादी, कम्युनिस्ट, सोशॅलिस्ट या सर्वांचं
सहकार्य मागितलं होतं. महाराष्ट्रामध्ये याच राजकारणाची पायाभरणी यशवंतरावांनी
केली. यशवंतरावांच्या या राजकारणाचं वर्णन बेरजेचं राजकारण म्हणून केलं जातं.
येनकेन प्रकारेण राजकीय सत्ता हाती ठेवावी एवढाच यशवंतरावांच्या राजकारणाचा उद्देश
नव्हता. बौद्ध धम्माचा स्वीकार केलेल्यांना अनुसूचित जातींमधून वगळण्यात आलं.
राज्य सरकारमध्ये त्यांच्यासाठी राखीव जागांची तरतूद करण्याचा निर्णय यशवंतरावांनी
सामाजिक न्यायाच्या बांधिलकीतून घेतला. विदर्भाला महाराष्ट्रात सामावून घेण्यासाठी
अकोला आणि नंतर नागपूर करार करण्यात यशवंतरावांनी पुढाकार घेतला होता.
यशवंतरावांच्या मंत्रिमंडळात विदर्भाला झुकतं माप देण्यात आलं होतं. </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Arial; mso-hansi-font-family: Arial;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">संयुक्त
महाराष्ट्राचे आपण निर्माते आहोत याचं भान त्यांना होतं. मुंबईसह संयुक्त
महाराष्ट्र अशी घोषणा होती. कारण मुंबई शहर हेच या राज्याचं पॉवर हाऊस होतं. मुंबई
शहराएवढा पैसा अन्य कोणत्याही शहरात नव्हता. मराठी भाषकांचं एकमेव राज्य असं
महाराष्ट्राचं वर्णन अपुरं ठरेल. मुंबई, पश्चिम महाराष्ट्र, खानदेश, मराठवाडा आणि
विदर्भ यांनी मिळून महाराष्ट्र राज्य बनलं आहे ह्याची जाण यशवंतरावांना होती. आणि
हे राज्य एकात्म करायचं तर समतोल आर्थिक विकासाची गरज त्यांना मनोमन पटली होती. </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">महाराष्ट्राच्या
पश्चिमेला कोकण आहे, पूर्वेला मराठवाडा आहे, उत्तरेला खानदेश आहे आणि ईशान्येला
विदर्भ आहे. पश्चिम महाराष्ट्र हाच महाराष्ट्र आहे अशी कृष्णा खोर्यातील
नेतृत्वाची धारणा असल्याने पश्चिम महाराष्ट्र हा शब्दप्रयोग करण्यात आला. </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">गोदावरी, तापी आणि
कृष्णा ही महाराष्ट्रातली प्रमुख नदी-खोरी आहेत. इतिहास आपल्याला असं सांगतो की
गोदावरी खोरं सर्वाधिक संपन्न होतं. यादवांचं राज्य गोदावरी खोर्यात होतं. दक्षिण
आणि उत्तर भारताला जोडणार्या प्राचीन व्यापारी महामार्गावर सातमाळ्याच्या
डोंगररांगांमध्ये अजिंठा, वेरूळ या लेण्या खोदण्यात आल्या. शिवाजी महाराजांच्या
काळात महाराष्ट्रातील राजकीय सत्ताकेंद्र कृष्णा खोर्यात सरकलं. आणि तेथे
अभूतपूर्व राजकीय जागृती घडून आली. महाराष्ट्रातील ८० टक्के किल्ले सह्याद्रीच्या
घाटमाथ्यावर आहेत. कोकण आणि देशावरील व्यापारावर नियंत्रण ठेवून स्वराज्याची
आर्थिक बेगमी करण्याचा शिवाजी महाराजांचा प्रमुख उद्देश असावा. सह्याद्रीचे
डोंगरकडे आणि जंगलं गनिमी युद्धाला पोषक होती हेही कारण होतंच. पण कोणतंही राज्य
चालवायचं तर खडं सैन्य गरजेचं असतं. सैन्य पोटावर चालतं. कृष्णाखोरं हा तर
दुष्काळी टापू होता. त्यामुळे कोकणच्या बंदरांतून होणार्या व्यापारावर नियंत्रण
ठेवण्याच्या शिवाजी महाराजांच्या दूरदृष्टीला दाद द्यायला हवी. छत्रपतींकडून मराठा
साम्राज्याची सत्ता पेशव्यांच्या हाती गेली. पेशवे पुण्याचे. पण ते कर्ज घ्यायचे
पैठणच्या सावकारांकडून. म्हणजे महाराष्ट्राचं राजकीय केंद्र जरी कृष्णा खोर्य़ात होतं
तरी आर्थिक सत्ता गोदावरी खोर्यात होती. मराठवाडा आणि विदर्भ प्रामुख्याने
गोदावरी खोर्यातले प्रदेश आहेत. आजही महाराष्ट्राची सर्वाधिक लोकसंख्या गोदावरी
खोर्यात आहे. </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">मुंबईसह संयुक्त
महाराष्ट्राची निर्मिती झाल्यानंतर अर्ध शतकात कृष्णा खोर्याने वेगाने प्रगती
केली आहे तर गोदावरी खोरं कित्येक योजनं पिछाडीवर आहे. मराठवाड्याचे एकमेव
व्हीजनरी नेते होते शंकरराव चव्हाण. गोदावरी खोर्यातील पाणी सिंचनासाठी
मराठवाड्याला उपलब्ध व्हावं म्हणून त्यांनी आपली सर्व राजकीय शक्ती पणाला लावून
जायकवाडी धरण पूर्ण केलं. कृष्णाखोर्यातल्या नेतृत्वाने गोदावरीच्या उपनद्यांवर
वरच्या अंगाला धरणं बांधून जायकवाडी धरण कधीही पूर्णपणे भरणार नाही याची बेगमी
केली. नद्यांमधील जलसंपत्तीची वाटणी करण्यासाठी लवादांची नेमणूक केली जाते.
लवादाच्या निर्णयानुसार प्रत्येक राज्याचा पाण्याचा कोटा ठरवला जातो. तो विशिष्ट
कालमर्यादेत त्या राज्याने वापरायचा असतो. म्हणजे केवळ पाणी अडवायचं नाही तर
कालवे-चार्या यांचं जाळं निर्माण करून ते पाणी शेतापर्यंत पोचवायचं. गोदावरी,
कृष्णा नद्याच्या पाणी वाटपाचे लवाद आहेत. एकाच राज्यातील विविध प्रदेशांसाठी पाणी
वाटपाचे लवाद नियुक्त करण्याची वेळ आज आली आहे. यावर्षी आणि गेल्या वर्षीही,
मराठवाड्यासाठी पाणी सोडायला नाशिक, नगर जिल्ह्यातील सर्वपक्षीय नेत्यांचा विरोध
होतो आहे. सर्वोच्च न्यायालयाच्या निर्णयानुसार कारवाई होते. पण नदी पात्रातली
वाळू, माफियांनी पळवल्यामुळे झालेल्या खड्ड्यांमध्ये पाणी साचून राहातं आणि
मराठवाडा तहानलेला राहतो. सतत तिसर्या वर्षीही अवर्षणाचा तडाखा बसल्याने मराठवाडा
ही पिण्याची पाण्याची सर्वात मोठी बाजारपेठ झाली आहे. कृष्णा खोर्य़ातील
नेतृत्वाने गोदावरी खोर्याच्या वरच्या अंगाला अशी पाचर मारून ठेवली की मराठवाडा
तहानलेला राहावा. </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">राज्याचं
मुख्यमंत्रीपद मराठवाडा आणि विदर्भातील नेत्यांकडेही प्रदीर्घकाळ होतं, ही
वस्तुस्थिती आहे. मुद्दा केवळ मुख्यमंत्रीपदाचा नाही. गृह, अर्थ, महसूल, शेती,
सार्वजनिक बांधकाम, उद्योग, पाटबंधारे, ऊर्जा, शेती, ग्रामविकास, नगरविकास ह्या
कळीच्या विभागांची मंत्रीपद प्रदीर्घकाळपर्यंत कोणत्या प्रदेशाकडे होती याचा शोध
घ्यायला हवा. महाराष्ट्रातील आजवरच्या मंत्रीमंडळ सदस्यांकडील विविध विभागांचा
खोरेनिहाय अभ्यास झालेला आहे किंवा नाही याची मला कल्पना नाही. वीस वर्षं मी
राजकारण कव्हर करतो आहे. त्या अनुभवाच्या आधारे माझी अशी समजूत आहे की १९९५ सालचं
सेना-भाजप सरकारचं पहिलं मंत्रिमंडळ वगळता २०१४ सालापर्यंत गृह, वित्त, महसूल,
सार्वजनिक बांधकाम, पाटबंधारे, ग्रामविकास हे विभाग प्रदीर्घकाळ कृष्णाखोर्य़ातील
मंत्र्यांकडे होते. कृष्णा खोर्याची मुंबई शहराशी असलेली सलगी आणि ब्रिटीश
काळापासून तिथे झालेली राजकीय-सामाजिक जागृती ध्यानात घेता ते स्वाभाविकपणे
कृष्णाखोर्य़ातील नेत्यांना राज्याचं नेतृत्व करणं तुलनेने सोप गेलं. मात्र १९९०
नंतर मराठवाडा, विदर्भ वा खानदेशातून राज्य पातळीवरील नेतृत्व विकसीत न झाल्याने
विभागीय असमतोल अधिक वेगाने वाढताना दिसतो आहे. </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">महाराष्ट्र शासनाने
२०११-१२ सालात प्रसिद्ध केलेल्या अहवालानुसार राज्यातील एकूण लघु आणि मध्यम
उद्योगांच्या ८० टक्के उद्योग उर्वरित महाराष्ट्रात म्हणजे पश्चिम महाराष्ट्रात
आहेत. विदर्भात १३ टक्के तर मराठवाड्यात फक्त ७ टक्के उद्योग आहेत. मोठे उद्योग
मराठवाड्यात ११ टक्के, विदर्भात १४ टक्के तर उर्वरित महाराष्ट्रात ७५ टक्के आहेत.
मराठवाड्यातील दरडोई उत्पन्न ६० हजार १३ रुपये आहे तर पश्चिम महाराष्ट्रात १ लाख ५
हजार ४१८ रुपये आहे. </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">राज्यामध्ये एकूण
११६ स्पेशल इकॉनॉमिक झोन आहेत त्यापैकी ९६ पश्चिम महाराष्ट्रात आहेत तर मराठवाडा
आणि विदर्भाच्या वाट्याला प्रत्येक १०. थेट परदेशी गुंतवणूकीचा बोलबाला सध्या
जोरशोरसे सुरू आहे. मोदी सरकारने सर्वाधिक थेट परदेशी गुंतवणूक अतिशय अल्पकाळात
मिळवली आहे. मात्र राज्यातील एकूण थेट परदेशी गुंतवणूकीपैकी फक्त २ टक्के
मराठवाड्याच्या वाट्याला आली आहे. उर्वरित महाराष्ट्राच्या वाट्याला ९० टक्के. तर
विदर्भात ८ टक्के. </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">जागतिकीकरणाच्या
काळात बाजारपेठ वैश्विक होत जाते मात्र राजकीय आणि प्रशासकीय युनिटस् लहान होत
जातात. नवीन तालुके, नवीन जिल्हे, नवीन राज्ये, नवीन देश निर्माण करण्याचा रेटा
वाढतो. कारण भांडवलदारांना, त्यातही वित्तीय भांडवलाला कमीत कमी नियंत्रण हवं
असतं. राज्य छोटं झालं तर ते मॅनेज करणं त्यांना सोपं जातं. केवळ मराठी भाषेच्या
आधारावर महाराष्ट्र राज्य एकसंघ राहणं अवघड आहे. राज्यांतील साधनस्त्रोतांची उत्तम
जाण, संघटन कौशल्यं म्हणजे तालुका आणि जिल्हापातळीवरील नेतृत्व हेरण्याची क्षमता,
नाविन्यपूर्ण कल्पना आणि त्यांच्या अंमलबजावणीचा आराखडा, राज्यातून आणि
राज्याबाहेरून आवश्यक निधी उभारण्याची दृष्टी आणि या सर्वांना सामावून घेणारी
समतोल विकासाची नवी व्हीजन मांडणारं नेतृत्व गोदावरी खोर्यातून उभं राह्यलं तर यशवंतराव चव्हाणांचं आणि संयुक्त
महाराष्ट्राच्या निर्मात्यांचं एकात्म आणि सामाजिक न्यायावर उभ्या असणार्या
महाराष्ट्राचं स्वप्न साकार करण्याच्या दिशेने एक पाऊल पुढे पडेल. </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">यशवंतराव चव्हाण
स्मृती समारोहाच्या समारोपाच्या कार्यक्रमाला अध्यक्षीय भाषण करण्याची संधी
दिल्याबद्दल माझे मित्र बालाजी सुतार आणि दगडू लोमटे ह्यांचे मनःपूर्वक आभार. </span><span style="font-size: 12.0pt; line-height: 107%;"><o:p></o:p></span><br />
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"><br /></span>
<span lang="MR" style="font-family: "mangal" , serif; font-size: 12.0pt; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">(यशवंतराव चव्हाण स्मृती समारोह, आंबेजोगाई, दिनांक २७ नोव्हेंबर २०१५ रोजी केेलेलं समारोपाचं भाषण) </span></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
</div>
सुनील तांबेhttp://www.blogger.com/profile/06462947176515530260noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-157878378629833234.post-51451137815248275862015-11-20T14:20:00.001+05:302015-11-20T14:54:10.631+05:30भारत आणि सेक्युलॅरिझम <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<b>भारतीय संविधान- उद्देशिका</b><br />
<b>आम्ही भारताचे लोक, भारताचे एक सार्वभौम, समाजवादी, धर्मनिरपेक्ष, लोकशाही गणराज्य घडवण्याचा व त्याच्या सर्व नागरिकांस सामाजिक, आर्थिक व राजनैतिक न्याय; विचार, अभिव्यक्ती, विश्वास, श्रद्धा व उपासना यांचे स्वातंत्र्य; दर्जाची व संधीची समानता निश्चितपणे प्राप्त करून देण्याचा आणि त्या सर्वांमध्ये व्यक्तीची प्रतिष्ठा व राष्ट्राची एकता आणि एकात्मता यांचे आश्वासन देणारी बंधुता प्रवर्धित करण्याचा संकल्पपूर्वक निर्धार करून; आमच्या संविधानसभेत आज दिनांक २६ नोव्हेंबर १९४९ रोजी याद्वारे हे संविधान अंगीकृत आणि अधिनियमीत करून स्वतःप्रत अर्पण करत आहोत. </b><br />
<br />
समाजवादी आणि धर्मनिरपेक्ष हे शब्द मूळ उद्देशिकेत वा प्रास्ताविकात नव्हते. ४२ व्या घटना दुरुस्तीद्वारे ते समाविष्ट करण्यात आले. ४२ घटना दुरुस्ती इंदिरा गांधी पंतप्रधान असताना आणीबाणीच्या कालखंडात झाली. त्यावेळी संसदेतील विरोधी पक्षांच्या बहुतेक सदस्यांना कारावासात डांबण्यात आलं होतं. अलाहाबाद हायकोर्टाने इंदिरा गांधींची निवडणूक रद्द करण्याचा निर्णय दिल्यानंतर इंदिरा गांधी कमालीच्या असुरक्षित आणि संशयी झाल्या होत्या. सदर निकालाला सर्वोच्च न्यायालयात आव्हान देण्यात आले. आणि दरम्यानच्या काळात आणीबाणी लागू करून, विरोधी पक्षांना गजाआड करून घटना दुरुस्ती आणि नवीन कायदा करून आपल्या पंतप्रधानपदाला धक्का लागणार नाही ह्याची खबरदारी इंदिरा गांधी यांनी घेतली. तो काळ शीतयुद्धाचा होता. सोवियेत रशिया आणि अमेरिका आंतरराष्ट्रीय राजकारणात आपआपलं वर्चस्व टिकवण्यासाठी जगभरातल्या राष्ट्रांमध्ये नाना प्रकारच्या उचापती करत. त्या काळात सोवियेत रशियाला झुकतं माप देण्याची भूमिका घेऊन इंदिरा गांधी यांनी अमेरिकेच्या राजकारणाच्या विरोधात खंबीर भूमिका घेतली. समाजवाद आणि धर्मनिरपेक्षता हे दोन शब्द राज्यघटनेच्या प्रास्ताविकात समाविष्ट करून इंदिरा गांधी यांनी आपल्या राजकारणाला प्रतिष्ठा देण्याचा प्रयत्न केला.<br />
<br />
इंदिरा युगात काँग्रेसचा सामाजिक आधार बदलला होता. दलित, आदिवासी आणि मुसलमान व अन्य धार्मिक अल्पसंख्य समूह काँग्रेसकडे आकर्षित झाले होते. या नव्या सामाजिक आधारामुळे शेतकरी जातींमधील राज्य पातळीवरील नेतृत्वाला शह देणं इंदिरा गांधींना शक्य झालं. शेतकरी जातींमधील नेतृत्व सामंतशाही वळणाचं आहे, देशाच्या वा समाजवादाच्या प्रगतीला खीळ घालणारं आहे असा पवित्रा इंदिरा गांधी यांनी घेतला. ब्राह्मण, दलित, अल्पसंख्य आणि आदिवासी हे समूह बहुसंख्य राज्यांमध्ये आहेत. इंदिरा गांधी यांच्या करिष्म्याचा सामाजिक आधार त्यामुळे राष्ट्रीय होता. त्यामुळे यशवंतराव चव्हाण (कुणबी-मराठा), ब्रह्मानंद रेड्डी (रेड्डी), स्वर्णसिंग इत्यादी शेतकरी जातीतून आलेल्या नेत्यांना त्यांच्या राज्यांतूनच शह मिळेल असं राजकारण इंदिरा गांधी यांनी केलं. त्यासाठी समाजवादाचा आधार इंदिरा गांधींनी घेतला.<br />
<br />
इंदिरा गांधी समाजवादी ठरल्याने त्यांचे विरोधक अर्थातच अमेरिकेचे वा सीआयएचे एजंट ठरले. त्यामध्ये प्रामुख्याने समाजवादी आणि रा. स्व. संघाच्या प्रेरणेने स्थापन झालेला जनसंघ होता. जनसंघाचा त्यावेळचा सामाजिक आधार उच्चवर्णीय आणि स्वतःला क्षत्रिय म्हणवणारे संस्थानिक (ठाकूर) व बनिया असा होता. समाजवादाच्या विरोधकांना फॅसिस्ट म्हणण्याची फॅशन त्यावेळी होती. अशा आंतरराष्ट्रीय आणि राष्ट्रीय राजकारणाच्या गुंतागुंतीतून आणीबाणीला वैचारीक वा तात्विक समर्थन देण्यासाठी राज्य घटनेच्या प्रास्ताविकेत इंदिरा गांधींनी समाजवाद आणि सेक्युलॅरिझम हे दोन शब्द समाविष्ट केले.<br />
<br />
सेक्युलॅरिझम या शब्दाला कोणत्याही भारतीय भाषेत चपखल पर्याय नाही. धर्मनिरपेक्ष, निधर्मी, सर्वधर्म समभाव असे अनेक शब्द योजले जातात. सेक्युलॅरिझमचा अर्थ आणि स्वरूप प्रत्येक देशात वेगळं आहे. फ्रान्समध्ये सार्वजनिक जीवनातून धर्माची पूर्णपणे हकालपट्टी करण्यात आली आहे. सरकारी, निमसरकारी कार्यालये वा आस्थापना, शाळा, महाविद्यालये, विद्यापीठांमध्ये कोणत्याही धार्मिक प्रतीकाला स्थान नाही. उदाहरणार्थ शाळांमध्ये कोणत्याही धर्माचं चिन्ह वा प्रतीक नसतं. विद्यार्थी वा शिक्षक यांनी कोणत्याही धर्माचं प्रतीक आपल्या अंगावर मिरवू नये असा कायदा आहे. त्यामुळे शीख विद्यार्थ्यांना पगडी घालून शाळेत जाता येत नाही. ह्यासंबंधात फ्रान्समधील शीखांनी भारताचे पंतप्रधान डॉ. मनमोहन सिंग ह्यांनाही साकडं घातलं होतं. परंतु फ्रान्स आपल्या देशातील कायद्यांवर ठाम राहीला. तुर्कस्थानात केमाल पाशाने सेक्युलॅरिझमचा पुरस्कार केला. तुर्कस्थान हे मुस्लिम बहुल राष्ट्र आहे. दाढी, मुसलमानांची टोपी या सर्व चिन्हांना केमाल पाशाने रजा दिली. अशी प्रतीकं वा चिन्ह सार्वजनिक जीवनात मिरवू नयेत असा संकेत त्याने निर्माण करण्याचा प्रयत्न आपल्या उदाहरणाने त्याने केला (मात्र आजही सिरीयातील इस्लामिक स्टेट या संघटनेला धर्मयोद्ध्यांची रसद पुरवण्यात तुर्कस्थान आघाडीवर होता). भारतीय संविधान सभेत सेक्युलॅरिझम या विषयावर भरपूर चर्चा झाली. संविधानाचे शिल्पकार, डॉ. बाबासाहेब आंबेडकर सेक्युलॅरिझमचे कट्टर पुरस्कर्ते होते. पाकिस्तानची निर्मिती अटळ आहे असं ठामपणे प्रतिपादन करणारे ते बहुधा पहिले बिगर मुस्लिम नेते. पहिले पंतप्रधान जवाहरलाल नेहरू यांनीही सेक्युलॅरिझमचा पुरस्कार केला. आंबेडकरांना आणि नेहरूंना दोघांनाही समाजवादी अर्थव्यवस्था हवी होती. त्यांच्यातील मतभेद वेगळ्या मुद्द्यांवर होते. असं असूनही दोघांनीही सेक्युलॅरिझम आणि समाजवाद हे शब्द भारतीय राज्यघटनेच्या प्रास्ताविकेत असले पाहीजेत असा आग्रह धरला नाही. इसवीसनाच्या पूर्वीपासून भारतामध्ये विविध धर्ममतं आणि पंथ होते. इसवीसनाच्या पहिल्या शतकापासून भारतामध्ये जगातील जवळपास सर्व धर्म पोचले होते. प्रत्येक व्यक्तीला आपल्या धर्माची, पंथांची ओळख जपण्याचा अधिकार आहे मात्र शासनाने एका धर्माला पक्षपाती असू नये. शासनाचा असा कोणताही धर्म असणार नाही असा भारतीय संदर्भात सेक्युलॅरिझमचा अर्थ आहे. हा अर्थ सेक्युलॅरिझम हा शब्द न वापरता संविधानाच्या प्रास्ताविकेत नमूद करण्यात आला आहे. अटलबिहारी वाजपेयी यांनी संसदेत केलेल्या एका भाषणात जवाहरलाल नेहरूंचा हवाला देऊन नेमकी हीच बाब नमूद केली आहे. मतांच्या राजकारणासाठी काँग्रेस अल्पसंख्य समूहांचं विशेषतः मुसलमानांचं तुष्टीकरण करते आहे हा सेक्युलॅरिझम नाही अशी टीका वाजपेयींनी आपल्या भाषणात केली आहे. पंतप्रधान असताना वाजपेयींनी केलेलं हे भाषण आज यूट्यूबवर उपलब्ध आहे.<br />
<br />
इंदिरा गांधींनी केलेल्या ४२ घटना दुरुस्तीतील बहुतेक तरतुदी १९७७ साली सत्तेवर आलेल्या जनता पक्षाने रद्द केल्या. मात्र प्रास्ताविकात समाविष्ट केलेले सेक्युलर आणि समाजवादी हे शब्द गाळले नाहीत. त्यानंतर आलेल्या कोणत्याही बिगर काँग्रेस सरकारनेही तसा प्रस्ताव चर्चेला आणला नाही. वाजपेयींच्या नेतृत्वाखालील राष्ट्रीय लोकशाही आघाडीच्या सरकारनेही या दोन शब्दांबाबत चर्चेला सुरुवात केली नाही.<br />
<br />
स्यूडो सेक्युलॅरिझम अर्थात नकली वा विकृत सेक्युलॅरिझम अशी संज्ञा वापरताना लालकृष्ण आडवाणी ह्यांनीही भाजपा खरी सेक्युलर आहे असा पवित्रा घेतला होता. मात्र २००२ सालच्या गुजरातमधील मुसलमानांच्या हत्याकांडानंतर सेक्युलॅरिझम हाच शत्रू ठरला. भारतातील शासन हिंदूंबाबत पक्षपाती असलं पाहीजे अशी भूमिका उघडपणे मांडली जाऊ लागली. संघ परिवारातील संस्था व संघटना यासंबंधात आक्रमक भूमिका घेऊ लागल्या. नरेंद्र मोदी यांच्या नेतृत्वाखाली २०१४ च्या लोकसभा निवडणुकांमध्ये भाजपला मिळालेल्या यशात काँग्रेस सरकारच्या कारभाराच्या नाराजीचा मोठा वाटा होता. मात्र आपल्याला मिळालेला जनादेश हिंदु राष्ट्राच्या निर्मितीसाठी वापरला पाहीजे अशी संघ परिवाराची आकांक्षा पूर्ण करण्यासाठी केंद्र सरकार प्रयत्नशील आहे असं विविध घटनांवरून दिसतं. त्यामुळेच समाजात असहिष्णूता निर्माण होत असल्याची भावना निर्माण झाली. लेखक, कलावंत, शास्त्रज्ञ यांनी चिंता व्यक्त केली. त्यानंतर बिहारच्या निवडणुकांमध्ये हिंदू वोट बँक निर्माण करणं शक्य नाही हे सिद्ध झालं. त्यापूर्वी दिल्ली विधानसभेच्या निवडणुकांमध्येही भाजप आणि काँग्रेसचा धुव्वा उडवून मतदारांनी हेच सांगितलं होतं. परंतु संघ परिवार आणि मोदी सरकार यांच्या कारभाराच्या दिशेत त्यामुळे फरक पडलेला नाही. राज्य घटनेची चौकट कायम ठेवून हिंदुराष्ट्राला अनुकूल वातावरण तयार करण्याच्या दिशेने त्यांची वाटचाल सुरू आहे. समाजवाद आणि सेक्युलॅरिझम चा पुरस्कार करून इंदिरा गांधी यांनी काँग्रेसमधील जुन्या पिढीची कोंडी केली. मुक्त अर्थव्यवस्था, थेट परदेशी गुंतवणूक आणि हिंदुराष्ट्रावादाचा आक्रमक पुरस्कार करून नरेंद्र मोदी भाजपामधील जुन्या पिढीची कोंडी करत आहेत.<br />
<br />
पाकिस्तानला इस्लामी राज्य बनवण्यात जनरल झिया उल हक या लष्करशहाने महत्वाची भूमिका बजावली. त्यांच्या पश्चातही पाकिस्तानात तीच घडी कायम राह्यली. झिया यांनी पाकिस्तानात जे केलं ते हिंदुस्थानात करण्याची आकांक्षा मोदी आणि संघ परिवार बाळगून आहेत. </div>
सुनील तांबेhttp://www.blogger.com/profile/06462947176515530260noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-157878378629833234.post-71969223930125396382015-11-19T23:26:00.001+05:302015-11-19T23:26:48.713+05:30टिपू सुलतानाची विरासत <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
मैसूरमधील रेशीम उद्योग प्रख्यात आहे. रेशमाच्या कोशांचं उत्पादन शेतकरी करतात. त्यासाठी राज्य आणि केंद्र सरकारच्या विविध योजना वा कार्यक्रमांचा त्यांना लाभ मिळतो. रेशमाच्या कोशांची विक्री करण्यासाठी राज्य सरकारने बाजारपेठ बनवली आहे. तिथे रेशमाच्या कोशांची घाऊक विक्री होते. कोशापासून रेशीम काढून त्याची वस्त्र विणण्याचा उद्योग खाजगी आणि सरकारी दोन्ही क्षेत्रात आहे. काही लोक फक्त रेशमाचा धागा काढून तो विणकरांना विकतात. संपूर्ण रेशीम उद्योगाची मालकी सरकारची नाही पण सरकारच्या प्रोत्साहनाने हा उद्योग चालतो आणि त्यावर सरकारचं नियंत्रणही आहे. <div>
या रेशीम उद्योगाचा पाया टिपू सुलतानने घातला. त्यासाठी मैसूरमधील विणकरांचं एक शिष्टमंडळ त्याने चीनला पाठवलं. काही कुशल चिनी कारागीरांना प्रशिक्षणसाठी मैसूरला आणलं. अशा प्रकारे मैसूर संस्थानात रेशीम उद्योगाची मुहूर्तमेढ रोवण्यात आली. </div>
<div>
कर्नाटकातील रेशीम उद्योगाची पायाभरणी करण्याचं श्रेय टिपू सुलतानाचं आहे. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
टिपू सुलतानाच्या काळात मैसूरमधून चंदनाची निर्यात अरब देशांना होत असे. त्याच्या काळात जंगलावर सरकारची मालकी नव्हती. मात्र चंदनाची झाडं आणि चंदनाच्या लाकडापासूनची विविध उत्पादनं आणि त्यांची विक्री हा उद्योग टिपू सुलतानाच्या काळात सरकारी होता. ब्रिटीशांची राजवट स्थिरावल्यानंतर फॉरेस्ट अॅक्ट वा वन कायदा अस्तित्वात आला आणि जंगलं सरकारच्या मालकीची झाली. चंदनाच्या लाकडावर अर्थातच सरकारची मालकी आली. सदर लाकूड कापण्याची कंत्राटं सरकार देऊ लागलं. आजही मोती साबण आणि चंदनाच्या अन्य वस्तू कर्नाटक सरकारच्या उपक्रमामध्ये बनवल्या जातात. या उद्योगाची पायाभरणीही टिपू सुलतानाने केली. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
प्रॅक्सी फर्नांडिस मैसूर जिल्ह्याचे कलेक्टर होते. त्यांनी टिपू सुलतानावर लिहीलेल्या ग्रंथात यासंबंधात सविस्तर माहिती आहे. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
टिपू सुलतान मुसलमान होता. मुसलमान धर्माचा त्याला केवळ अभिमानच नव्हता तर त्या धर्माचा प्रसार करण्यासाठीही तो कटिबद्ध होता. त्याने लाखो हिंदूंचं धर्मांतर केलं. धर्मांतराला प्रोत्साहनही दिलं. त्याची जयंती वा मयंती साजरी करण्याचा कर्नाटक सरकारचा निर्णय वेडगळपणाचा आहे. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
मध्ययुगातील कोणत्याही धर्माचा शासक वा राजा आधुनिक भारताची पायाभरणी करणारा नव्हता. असू शकत नव्हता. कारण आधुनिक अर्थाने राष्ट्र-राज्य ही संकल्पना आणि त्यानुसार देशाची उभारणी ब्रिटीशांचं राज्य भारतात स्थिरावल्यावर सुरु झाली. मध्य युगातल्या कोणत्याही राजाला वा शासकाला आधुनिक, लोकतांत्रिक, सेक्युलर, सामाजिक न्यायावर आधारलेल्या कल्याणकारी राष्ट्राची कल्पना करणं शक्य नव्हतं. त्यामुळे सरकार या संस्थेने अशा कार्यक्रमापासून दूूर राहणं श्रेयस्कर. स्वयंसेवी संस्था, स्थानिक संघटना, संस्था यांनी या प्रकारच्या कार्यक्रमांचं आयोजन करावं. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
४ मे १७९९ रोजी टिपू सुलतान लढाईमध्ये ठार झाला. </div>
<div>
त्याने ज्यांच्यावर अत्याचार केले तेही आता शिल्लक नाहीत. </div>
<div>
टिपूचं राज्य लयाला गेलं, त्याचा राजवाडा वा महाल आता पर्यटन केंद्र बनलं आहे. </div>
<div>
मात्र त्याने सुरु केलेला रेशीम उद्योग आणि चंदनाचा उद्योग आजही सुरू आहे. </div>
<div>
याला विरासत वा वारसा म्हणतात. आपण हिंदू असलो तरिही तो वारसा चालवणं गरजेचं असतं. </div>
<div>
<br /></div>
</div>
सुनील तांबेhttp://www.blogger.com/profile/06462947176515530260noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-157878378629833234.post-64196097200548004842015-07-14T08:14:00.001+05:302015-07-14T08:15:46.802+05:30भारतीय शेतीः पुरवठाप्रधान ते मागणीप्रधान <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Tahoma; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Tahoma;"> </span><span style="font-family: Mangal, serif; line-height: 107%;">शेतात पिकवलेला माल बाजारपेठेत
विकायला आणणं म्हणजे पुरवठाप्रधान शेती. तर बाजारात काय विकलं जाईल त्याचं उत्पादन
घेणं ह्याला मागणीप्रधान शेती म्हणतात. १९९० नंतर भारतीय</span><span style="font-family: Mangal, serif; line-height: 107%;"> </span><span style="font-family: Mangal, serif; line-height: 107%;">शेती वेगाने मागणीप्रधान बनू लागली आहे. ह्या
बदललेल्या स्थितीत छोट्या शेतकर्यांची शेती किफायतशीर कशी बनणार, ही आपल्यापुढची
सर्वात मोठी समस्या आहे.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin: 0cm 36pt 0.0001pt 0cm;">
<span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"> भारतीय शेतीचं वास्तव आणि
त्याचं प्रसारमाध्यमांचं आकलन ह्यामध्ये प्रचंड मोठी दरी आहे. त्यामुळे शेती आणि
शेतकरी ह्यांच्यासंबंधात एक नकारात्मक चित्रं निर्माण केलं जातं. त्याचा परिणाम
जनमतावर आणि नकळपणे धोरणांवर व सरकारी यंत्रणांवरही होतो. त्यामुळे भारतीय
शेतीसंबंधातली तथ्यं आणि आकडेवारी ह्यावर एक नजर टाकूया.</span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin: 0cm 36pt 0.0001pt 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="background: white; margin: 0cm 36pt 0.0001pt; text-indent: -18pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: Symbol; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Symbol;">·<span style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 7pt; font-stretch: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">भारतामध्ये सर्वाधिक
जमीन अन्नधान्याच्या लागवडीखाली आहे. सुमारे १९१ दशलक्ष हेक्टर्स.</span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="background: white; margin: 0cm 36pt 0.0001pt; text-indent: -18pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: Symbol; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Symbol;">·<span style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 7pt; font-stretch: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">भारतामध्ये
सिंचनाखाली असलेली एकूण जमीन ९० दशलक्ष हेक्टर्स आहे. </span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="background: white; margin: 0cm 36pt 0.0001pt; text-indent: -18pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: Symbol; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Symbol;">·<span style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 7pt; font-stretch: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">शेतमजूर आणि शेतकरी
कुटुंब मिळून सुमारे २६० दशलक्ष लोकसंख्येला शेती रोजगार पुरवते.</span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="background: white; margin: 0cm 36pt 0.0001pt; text-indent: -18pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: Symbol; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Symbol;">·<span style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 7pt; font-stretch: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">बियाणे, खते,
कीटकनाशके, शेती अवजारं, यंत्रं, सिंचनाची सामग्री, इत्यादी सर्व महत्वाच्या
निविष्टांबाबत भारत स्वयंपूर्ण आहे. </span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="background: white; margin: 0cm 36pt 0.0001pt; text-indent: -18pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: Symbol; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-bidi-font-weight: bold; mso-fareast-font-family: Symbol;">·<span style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 7pt; font-stretch: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="MR" style="font-family: Mangal, serif;">भारतामध्ये जमिनीचं
तुकडीकरण वेगाने झालं आहे. परिणामी खातेदारांची संख्या १३८ दशलक्ष तर
त्यांच्याकडील सरासरी शेतजमीन १.१५ हेक्टर्स एवढी आहे. ह्या छोट्या शेतकर्यांनी
भारतातील शेती उत्पादनात वाढ केली आहे.</span><b><span lang="MR"> </span></b><b><o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="background: white; margin: 0cm 36pt 0.0001pt;">
Source:
Agriculture Census 2010-11 <o:p></o:p></div>
<div class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="background: white; margin: 0cm 36pt 0.0001pt; text-indent: -18pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: Symbol; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Symbol;">·<span style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 7pt; font-stretch: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">२०१३ साली भारतातील
शेती उत्पादनाचं एकूण मूल्य ३२५ बिलीयन डॉलर्स होतं तर अमेरिकेचं २२७ बिलीयन
डॉलर्स होतं. म्हणजे शेती उत्पादनाच्या संबंधात आपण अमेरिकेला पिछाडीवर टाकलं आहे.</span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="background: white; margin: 0cm 36pt 0.0001pt; text-indent: -18pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: Symbol; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Symbol;">·<span style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 7pt; font-stretch: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">शेतीचा विकास
होताना म्हणजे अर्थातच उत्पादनात वाढ
करताना, अमेरिकेत छोटे शेतकरी वा शेतकरी कुटुंब नष्ट झाली आणि त्यांची जागा
अवाढव्य कंपन्यांनी घेतली. त्यातून मोनोक्रॉपिंग वा एक पीक पद्धती फोफावली आणि
स्थिर झाली. मॉन्सून आणि पारंपारिक ग्रामरचनेचं अर्थशास्त्र आणि त्यावर आधारित
सांस्कृतिक घटकांमुळे भारतात ही प्रक्रिया घडलेली नाही. साहजिकच छोट्या शेतकर्याला
मध्यवर्ती स्थान देऊनच शेतीविषयक प्रश्नांची सोडवणूक करावी लागेल. </span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoListParagraphCxSpLast" style="background: white; margin: 0cm 36pt 0.0001pt; text-indent: -18pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: Symbol; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Symbol;">·<span style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 7pt; font-stretch: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">चीन, भारत, अमेरिका,
इंडोनेशिया आणि ब्राझील हे पाच देश शेती उत्पादनात आघाडीवर आहेत. त्यापैकी चार देश
विकसनशील समजले जातात. विसाव्या शतकाच्या पूर्वार्धात, भारत आणि चीन हे दोन देश
अन्नधान्यांच्या टंचाईने ग्रासलेले होते. आता परिस्थिती पूर्ण बदलली आहे.</span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin: 0cm 36pt 0.0001pt;">
Source: UN Data, IMF and CIA
World Fact Book 2014 data analysed by <a href="http://www.krushnirs.org/">www.krushnirs.org</a> <span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"> </span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoListParagraphCxSpFirst" style="background: white; margin: 0cm 36pt 0.0001pt; text-indent: -18pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: Symbol; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Symbol;">·<span style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 7pt; font-stretch: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">२०१२ सालापासून
अन्नधान्याच्या उत्पादनापेक्षा ( १९९ दशलक्ष टन), फळे आणि भाजीपाल्याच्या
उत्पादनात (२४३ दशलक्ष टन) वाढ होऊ लागली आहे. </span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="background: white; margin: 0cm 36pt 0.0001pt; text-indent: -18pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: Symbol; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Symbol;">·<span style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 7pt; font-stretch: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">नॅशनल सँपल सर्वे
ऑर्गनायझेशनच्या एका पाहणी अहवालानुसार विविध उत्पन्नगटांमध्ये तृणधान्यांपेक्षा
फळे, भाज्या, दूध, दुग्धजन्य पदार्थ, अंडी, मांस, मासे ह्यांच्या सेवनात वाढ झाली
आहे. </span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoListParagraphCxSpMiddle" style="background: white; margin: 0cm 36pt 0.0001pt; text-indent: -18pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: Symbol; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Symbol;">·<span style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 7pt; font-stretch: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">फळे आणि भाज्यांच्या
उत्पादनात आणि सेवनात होणारी वाढ शेती विकासाला गती देत आहे. </span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoListParagraphCxSpLast" style="background: white; margin: 0cm 36pt 0.0001pt; text-indent: -18pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: Symbol; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: Symbol;">·<span style="font-family: 'Times New Roman'; font-size: 7pt; font-stretch: normal;">
</span></span><!--[endif]--><span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">दुधाच्या उत्पादनात
अमेरिकेनंतर भारताचा क्रमांक लागतो. भारतामध्ये दूध उत्पादनाचा खर्च अमेरिकेपेक्षा
३० टक्के कमी आहे. भारतातील दुग्ध व्यवसायाची व्याप्ती ७० बिलीयन अमेरिकन डॉलर्स
आहे आणि २०२० पर्यंत त्यामध्ये दुपट्ट वाढ होईल असा अंदाज आहे. </span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin: 0cm 36pt 0.0001pt 18pt;">
Source: Ministry of Agriculture <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; line-height: 107%; mso-ansi-language: EN-US; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"> भारतातील 85 टक्के शेतजमीन
धारणा क्षेत्र दोन हेक्टर्सपेक्षा कमी आकाराचं आहे. त्यापैकी 66 टक्के जमीन धारणा
क्षेत्र एक हेक्टरपेक्षा कमी आहे. चहा वा कॉफीचे मळे विस्तीर्ण असतात असं आपल्याला
चित्रपटांमध्ये दिसतं. पण चहा आणि कॉफीची लागवड करणार्यांमध्ये छोट्या शेतकर्यांचं
प्रमाण 40- 50 टक्के आहे. देशातील एकूण कॉफी उत्पादनाच्या 60 टक्के उत्पादन छोटे
शेतकरी करतात. चहाच्या एकूण उत्पादनात छोट्या शेतकर्यांचा वाटा 20 टक्के आहे.
अन्य कोणत्याही विकसनशील देशांपेक्षा भारतात छोट्या शेतकर्यांची संख्या अधिक आहे.
</span><span lang="EN-US" style="line-height: 107%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; line-height: 107%; mso-ansi-language: EN-US; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"> निर्यातयोग्य शेतमालाच्या उत्पादनातही छोट्या
शेतकर्यांचा वाटा मोठा आहे, उदा. द्राक्ष आणि बेबी कॉर्न. व्यापारी तत्वावर शेती
करणारे छोटे शेतकरी हाय व्हॅल्यू एग्रीकल्चरमध्ये आहेत, उदा. भाजीपाला, फळे,
इत्यादी. धान्य, डाळी, तेलबियांच्या उत्पादनातही छोट्या शेतकर्यांची संख्या
प्रचंड आहे. </span><span lang="EN-US" style="line-height: 107%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; line-height: 107%; mso-ansi-language: EN-US; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"> शेतमालाची बाजारपेठ खुली करताना त्यामध्ये
पायाभूत बदल अटळ ठरतात. इलेक्ट्रॉनिक एक्सेंजद्वारे शेतमालाचा लिलाव झाला तर
शेतमाल खरेदी करणार्यांमध्ये स्पर्धा वाढेल, शेतमालाच्या गुणवत्तेला प्राधान्य
मिळेल आणि शेतकर्याला चांगला दर मिळेल असं गृहित धरण्यात आलं. केरळमध्ये
वेलदोड्याचा लिलाव इलेक्ट्रॉनिक एक्सेंजद्वारे सुरू झाल्यावर मात्र ही गृहितकं
चुकीची ठरल्याचं निष्पन्न झालं. छोट्या शेतकर्यांच्या मालाला कमी दर मिळाला.
वेलदोड्याचं उत्पादन करताना वापरण्यात आलेलं तंत्रज्ञान, विविध रसायनांचा उपयोग
इत्यादीबाबतची प्रमाणपत्रं मिळवणं छोट्या शेतकर्यांना तापदायक ठरलं. मालाची किंमत
विक्रीनंतर 15 दिवसांनी शेतकर्याला चुकती करण्यात येईल आणि मालाच्या गुणवत्तेची
काटेकोर तपासणी केल्यानंतर ही नव्या कायद्यातली तरतूद छोट्या शेतकर्यांसाठी जाचक
ठरली. परिणामी छोटा शेतकरी नव्या बाजारपेठेतून बाहेर फेकला गेला. </span><span lang="EN-US" style="line-height: 107%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; line-height: 107%; mso-ansi-language: EN-US; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"> किमान आधारभूत किंमत देशातील एकूण 24
पिकांसाठी घोषित केली जाते. केंद्र सरकारने घोषित केलेल्या किमान आधारभूत
किंमतीच्या खाली खुल्या बाजारातल्या किंमती गेल्या तर केंद्र आणि राज्य सरकारने
आधारभूत किंमतीला सदर शेतमालाची खरेदी करायला हवी. तरच किमान आधारभूत किंमतीला
अर्थ आहे. प्रत्यक्षात ह्या योजनेची अंमलबजावणी अतिशय दुबळी आहे. गहू, तांदूळ आणि
कापूस वगळता ही योजना अन्य पिकांसाठी फारशी परिणामकारक ठरलेली नाही. जेव्हा डाळी
बाजारात येतात त्यावेळी किमान आधारभूत किंमत मिळाली तर शेतकर्याला फायदा होतो.
तूर असो चणा, ह्यांची आवक सुरू झाली की भाव कोसळतात. सरकार त्यावेळी बाजारपेठेत
हस्तक्षेप करत नाही. परिणामी शेतकर्याला हमीभावापेक्षा कमी किंमतीला आपला माल
विकावा लागतो. आवक कमी झाली की खुल्या बाजारातही हमीभाव मिळू लागतो. म्हणजे इथेही
छोट्या शेतकर्याचं नुकसान होतं. (२०१४ साली स्मॉल फार्मर्स एग्री-बिझनेस
कंसोर्शिअम (एसएफएसी) आणि नॅशनल कमोडिटीज् अँण्ड डेरिव्हेटीव्हज् एक्सेंज
(एनसीडीईएक्स) ह्यांनी विविध शेतकरी कंपन्या आणि स्वयंसेवी संस्था ह्यांच्यामार्फत
हमी भावाला डाळींची खरेदी केली. त्यामुळे शेतकर्यांना प्रति क्विंटल रु. ३००-४००
नफा झाला. दुर्दैवाने या उपक्रमाची पुरेशी दखल प्रसारमाध्यमांनी घेतली नाही.)</span><span lang="EN-US" style="line-height: 107%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; line-height: 107%; mso-ansi-language: EN-US; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"> शेतमाल तारण योजना म्हणजे शेतकर्याने
आपला माल गुदामात ठेवायचा आणि त्यावेळच्या बाजारभावाच्या किंमतीच्या 70-75 टक्के
रक्कम कर्ज म्हणून उचलायची. शेतमालाला चांगला दर मिळेल तेव्हा तो विकून टाकून कर्ज
आणि व्याज ह्यांची परतफेड करायची. ह्या योजनेचा लाभ फारच कमी शेतकरी घेतात. कारण
गुदामं व्यापार्यांनी खरेदी केलेल्या मालानेच भरून जातात. वेअर हाऊस रिसीट सादर
केली की बँका शेतमाल तारण कर्ज देतात. तीन महिन्यात बँकांचे पैसे दामदुप्पट वसूल
होतात. सालीना 1000 कोटी रुपयांची तरतूद वेअर हाऊस रिसीट कर्जासाठी एकेका बँकेने
केली आहे. पण त्याचा लाभ फक्त व्यापार्यांना होतो. लहान शेतकर्याला कर्ज, विमा
इत्यादी संरक्षण अपवादानेच मिळतं. </span><span lang="EN-US" style="line-height: 107%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; line-height: 107%; mso-ansi-language: EN-US; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"> कंत्राटी
शेतीची तरतूद करणारी दुरुस्ती बहुतेक राज्यांनी आपआपल्या बाजार समितीच्या कायद्यात
केली आहे. एखादी कंपनी, उदाहरणार्थ कापडगिरणी हजार वा दोन हजार शेतकर्यांशी करार
करते, अमुक प्रकारच्या वाणाचा कापूस त्यांनी उत्पादित करावा आणि कंपनीला सदर
कापसाची विक्री करावी. कापसाचं बियाणं आणि शेतीचं तंत्रज्ञान सदर कापडगिरणीने
पुरवायचं आणि उत्पादित झालेला कापूस शेतकर्यांनी सदर कापडगिरणीला विकायचा. किती
दराने कापडगिरणी सदर कापूस घेईल ह्याची तरतूद सदर कंत्राटात असते. वास्तवात अशा
प्रकारची तरतूद कोणत्याही करारात केली जात नाही. त्याची कारणं उघड आहेत.
बाजारपेठेत कापसाला जो दर मिळत असेल त्यापेक्षा करारपत्रातला दर जास्त असेल तरच
शेतकरी आपला कापूस सदर कापडगिरणीला विकतील. बाजारपेठेतल्या कापसाचा दर
करारपत्रातल्या दरापेक्षा कमी असेल तर शेतकरी बाजारपेठेत कापूस विकतील. त्यामुळे
प्रत्यक्षात होतं असं की कंपनी वा कापडगिरणी कोणतं वाण घ्या ते सांगते, तंत्रज्ञानाबाबत
सल्ला पुरवते पण बियाणं, रसायनं, औषधं, खतं हा सर्व खर्च शेतकर्यानेच करायचा.
कंपनी अशी हमी देते की उत्पादित झालेला कापूस बाजारभावाने शेतावरच विकत घेतला जाईल.
शेतकर्याचा फायदा असा की वाहतूक, कमिशन, हमाली, तोलाई, ग्रेडिंग, बाजारपेठेची फी
इत्यादी अनुषंगिक खर्चाचा त्याच्यावरचा बोजा कमी होतो. कापडगिरणीच्या वा कंपनीच्या
मार्गदर्शनामुळे दर एकरी उत्पादन वाढतं. म्हणजे कमी खर्चात अधिक उत्पादन होतं.</span><span lang="EN-US" style="line-height: 107%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; line-height: 107%; mso-ansi-language: EN-US; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"> कंत्राटी शेतीचे करार
महाराष्ट्र, गुजरात, पंजाब, हरयाना, कर्नाटक आणि तामीळनाडू ह्या राज्यांमध्ये झाले
आहेत. ही राज्य शेतीच्या संदर्भात पुढारलेली आहेत. बिहार, छत्तीसगड, ओडीशा, ईशान्य
भारतातली राज्यं, जम्मू-कश्मीर, हिमाचल प्रदेश, उत्तराखंड, केरळ ह्या राज्यांमध्ये
कंत्राटी शेती नाही. वस्तुतः ह्याच राज्यांमध्ये छोट्या शेतकर्यांची संख्या अधिक
आहे. म्हणजे कंत्राटी शेतीतून छोटा शेतकरी वगळला गेला आहे. पंजाबातल्या कंत्राटी
शेतीचा अभ्यास केल्यानंतर पंजाब कृषी विद्यापीठाच्या ध्यानी आलं की एक
हेक्टरपेक्षा कमी जमीन असलेला एकही शेतकरी कंत्राटी शेतीच्या करारात नाही <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; line-height: 107%; mso-ansi-language: EN-US; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"> मागणीप्रधान शेतीमध्ये कृषि
निविष्ठांचा—बियाणे, खतं, औषधं, कीटकनाशकं (उत्पादन आणि व्यापारात पाश्चात्य
कंपन्यांचा वरचष्मा आहे), अवजारं, यंत्रं, पाटबंधारे इत्यादीमध्ये मोठ्या
प्रमाणावर गुंतवणूक गरजेची असते. त्यामुळे छोटा शेतकरी जमिनीवरून बेदखल होतो.
पंजाबमध्ये सर्वाधिक अत्याधुनिक शेती आहे. पंजाब कृषी विद्यापीठातील प्राध्यापक
सुखपाल सिंग आणि श्रुती भोगल ह्यांनी अलीकडेच एक निबंध सादर केला. सदर निबंधातील
निष्कर्ष मागणी प्रधान शेतीमुळे नेमके काय बदल होत आहेत ह्याकडे लक्ष वेधणारे
आहेत. 1983-84 ह्या आर्थिक वर्षात पंजाबातील शेतीने 47 कोटी 90 लाख दिवस रोजगार
पुरवला. 2009-10 ह्या वर्षात रोजगारामध्ये 16 टक्के घट झाली. म्हणजे 40 कोटी 10
लाख दिवस रोजगार मिळाला. ह्याचं महत्वाचं कारण असं की ह्या काळात गव्हाच्या शेतीचं
पूर्णपणे यांत्रिकीकरण झालं. धानाच्या शेतीत लावणी करायला लागते त्यामुळे अजूनही
हंगामी रोजगार मिळतो. बियाणे, खते, औषधे, यंत्रसामुग्री इत्यादींचा वाढता खर्च
परवडत नसल्याने छोटा शेतकरी जमिनीवरून बेदखल होतो आहे. त्यामुळे ग्रामीण भागात
शेतीतून रोजगार (ह्यामध्ये शेतकर्यांचाही समावेश होतो) मिळवणार्यांची संख्या
1981 साली 46.11 टक्के होती. 2011 साली हे प्रमाण 29.78 टक्क्यांवर आलं. सुखपाल
सिंग आणि श्रुती भोगल ह्यांनी असा निष्कर्ष काढला आहे की आधुनिक शेतीमुळे पंजाबात
शेतकर्यांच्या आणि शेतमजूरांच्या संख्येत मोठ्या प्रमाणावर घट होते आहे. शेतीत
रोजगार नसल्याने छोटा शेतकरी आणि शेतमजूर किरकोळ मजूरी करून आपला चरितार्थ चालवत
आहेत. </span><span lang="EN-US" style="line-height: 107%; mso-ansi-language: EN-US; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; line-height: 107%; mso-ansi-language: EN-US; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"> 2011 च्या खानेसुमारीनुसार
2001 ते 2011 ह्या एका दशकात देशातील 80 लाख शेतकरी बिगर शेती क्षेत्राकडे वळले
आहेत. केंद्रीय कृषीमंत्री शरद पवार ह्यांनी 30 नोव्हेंबर 2007 रोजी राज्यसभेत
दिलेल्या माहितीनुसार 1997 ते 2005 ह्या काळात दीड लाख शेतकर्यांनी आत्महत्या
केल्या 2009 सालच्या नोव्हेंबर महिन्यात हाच आकडा दोन लाखांवर गेला. </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Tahoma; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Tahoma;">शेतकर्यांच्या
आत्महत्यांची संख्या महाराष्ट्र, आंध्र प्रदेश, मध्य प्रदेश, छत्तीसगड आणि कर्नाटक
या पाच राज्यांमध्ये सर्वाधिक आहे. हरितक्रांतीने समृद्ध झालेल्या पंजाबातली स्थिती
वेगळी नाही. २००९-२०१० या वर्षात ग्रामीण
भागातील कर्ज ३५००० कोटींवर पोचलं आहे. २००७ साली हाच आकडा २१ हजार ६४० कोटी
रुपयांवर होता, अशी माहिती पंजाब कृषी विद्यापीठाच्या अर्थतज्ज्ञांनी केलेल्या
अभ्यासातून पुढे आली आहे. आठ वर्षात पंजाबात ३००० शेतकर्यांनी आत्महत्या केल्या,
त्यांच्यापैकी ६० टक्के शेतकरी कर्जबाजारी होते, असंही या अर्थतज्ज्ञांनी केलेल्या
पाहणीत निष्पन्न झालं आहे. दोन एकर वा त्यापेक्षा लहान जमीनीचे तुकडे, निरक्षरता
ही कर्जबाजारीपणाची आणि त्यामुळे होणार्या आत्महत्यांची प्रमुख कारणं या अहवालात
नोंदवण्यात आली आहेत. </span><span style="font-family: "Tahoma",sans-serif; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Tahoma; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Tahoma;"> १९७० च्या दशकातील हरित
क्रांती सरकार पुरस्कृत होती. अधिक उत्पादन देणारी बियाणी आणि अन्य कृषी
निविष्ठांचा पुरवठा, त्यासाठी आवश्यक असणारं तंत्रज्ञान-कृषी विस्तार कार्यक्रम,
सिंचनाची व्यवस्था, किमान आधारभूत किंमतीला शेतकर्यांकडून अन्नधान्याची खरेदी आणि
सार्वजनिक वितरण व्यवस्थेमार्फत त्याची विक्री या प्रमुख घटकांमुळे हरित क्रांती
यशस्वी झाली. पुरवठाप्रधान शेतीच्या ह्या मॉडेलमुळे अन्नधान्याच्या उत्पादनाबाबत
देश स्वयंपूर्ण बनला. बटाटा ह्या पिकाची अनेक वाणं खुफरीच्या पोटॅटो रिसर्च सेंटरने
विकसीत केली जेणेकरून देशाच्या अनेक राज्यात बटाट्याचं उत्पादन घेता येईल.
बटाट्यामुळे कार्बोहायड्रेटची गरज भागवली जाते. अन्न सुरक्षा हे सरकारी धोरणांचं
उद्दिष्ट होतं. त्यानंतर ऑपरेशन फ्लड वा श्वेत क्रांतीमध्ये दूधाचं उत्पादन
वाढवण्यात आलं. छोट्या शेतकर्यांनी सहकारी संस्थांच्या माध्यमातून आपल्या दूधाचं
संकलन करून मूल्यवर्धन करायचं हे सूत्र होतं. हेच सूत्र महाराष्ट्रातील सहकारी
साखरकारखान्यांनीही अवलंबलं. १९७० ते २००० ह्या काळात अन्न व्यवस्थेत रचनात्मक बदल
झाले. फळं आणि भाज्यांच्या उत्पादनात वाढ झाली. दूध आणि दुग्धजन्य पदार्थांचं
उत्पादन आणि सेवन ह्यामध्ये प्रचंड वाढ झाली. शहरीकरणाचा वेग वाढला, साक्षरता,
क्रयशक्ती ह्यामध्ये वाढ झाली. दूधाच्या व्यवसायामुळे कोल्हापूर जिल्ह्यात
वर्तमानपत्रांचा खप वाढला. उसाचे पैसे वर्षातून एकदा वा दोनदा मिळतात दूधाचे पैसे
दर आठवड्याला मिळतात, हे त्यामागचं कारण असल्याचं एका अभ्यासात निष्पन्न झालं.
शेतकर्यांची ज्ञानाची, माहितीची भूक वाढली. रस्ते, वाहतूक, संपर्काची अत्याधुनिक
यंत्रणा, आधुनिक बियाणी, शेती अवजारं, यंत्रं, कीटकनाशकं, बुरशीनाशकं अशा
निविष्ठांची उपलब्धता वाढली. परिणामी शेती पुरवठा प्रधानतेकडून मागणीप्रधान बनू
लागली. महाराष्ट्रातली द्राक्ष युरोपच्या बाजारपेठेत जाऊ लागली. द्राक्षाचा आकार,
रंग, एका घडातील मण्यांची संख्या, त्यातील साखरेचं प्रमाण, कोणती रसायनं वा औषधं
वापरायची, त्यांची रेसिड्यू लेव्हल, त्यासंदर्भातलं प्रमाणपत्रं, कोणत्या बागेतली
द्राक्षे कोणत्या पेटीत आहेत ह्याची माहिती, अशा अनेक चांचण्या पार करूनच
युरोपातील बाजारपेठेत द्राक्षं विकता येतात. महाराष्ट्रातील शेतकर्यांनी हे तंत्र
आत्मसात केलं. त्यासाठी आवश्यक त्या पायाभूत सुविधा सरकारने निर्माण केल्या. </span><span style="font-family: "Tahoma",sans-serif; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Tahoma; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Tahoma;"> मध्यम आणि छोट्या शेतकर्यांना
मागणीप्रधान शेतीशी म्हणजे बाजारपेठेशी जोडल्यानेच त्यांची शेती किफायतशीर होऊ
शकेल. त्यासाठी नावीन्यपूर्ण-कल्पक उयायोजनांची, उपक्रमांची, उद्यमशीलतेची गरज
आहे. सरकारने आवश्यक असणारी धोरणात्मक चौकट उभारावी, पायाभूत सुविधांमध्ये गुंतवणूक
करावी, खाजगी क्षेत्र आणि शेतकरी ह्यांनी पुढाकार घ्यावा अशा प्रकारची रचना शाश्वत
ठरण्याची शक्यता अधिक आहे. उत्पादनखर्च कमी करण्यासाठी आणि उत्पादनाचं संकलन करून
विक्री करण्यासाठी छोट्या शेतकर्यांनी संघटीत होण्याची गरज आहे. सहकारी संस्था,
शेतकरी कंपन्या, फार्मर्स क्लब अशा अनेक माध्यमातून हे शक्य आहे. ह्या मार्गाने
छोट्या शेतकर्यांनी बियाणे व अन्य निविष्ठा पुरवणार्या कंपन्या, अन्न प्रक्रिया
उद्योग, संघटीत किरकोळ विक्रीच्या साखळ्या (ऑर्गनाइज्ड रिटेल चेन्स) ह्यांच्याशी
स्वतःला जोडून घेणं शक्य आहे. शेतीमध्ये दोन महत्वाच्या जोखीमा असतात. पहिली
उत्पादनाची जोखीम—त्यामध्ये हवामान, सिंचन, बियाणे व अन्य निविष्ठांचा वेळेवर
पुरवठा, त्यासाठी आवश्यक असणारा पतपुरवठा, विम्याचं संरक्षण, दर्जेदार
उत्पादनासाठी तंत्रज्ञानाची माहिती आणि प्रशिक्षण इत्यादी बाबींचा समावेश होतो.
दुसरी जोखीम असते बाजारपेठेची—उत्पादन केव्हा, कुठे आणि कसं विकावं, प्रतवारी,
गुणवत्ता, पॅकिंग, मिळणारा दर इत्यादी बाबी त्यामध्ये येतात. श्रीसत्यसाई
इन्स्टीट्यूट ऑफ हायर लर्निंग या संस्थेच्या अर्थशास्त्र विभागाच्या दोन
अभ्यासकांनी (अनेजा आर.पी. आणि भालचंद्रन जी.) ह्यांनी २००९ साली प्रसिद्ध
केलेल्या निबंधात असं दाखवून दिलं आहे की ग्राहकाने मोजलेल्या किंमतीच्या ६६ टक्के
रक्कम दूध उत्पादक शेतकर्याला मिळते तर फळे आणि भाजी उत्पादक शेतकर्याच्या
वाट्याला ग्राहकाने मोजलेल्या किंमतीच्या केवळ २० टक्के रक्कम हातात पडते. म्हणजे
फळे आणि भाज्या उत्पादक शेतकर्याची बाजारपेठेची जोखीम मोठी आहे. कारण त्यामध्ये
विविध मध्यस्थांची मोठी साखळी आहे. ही साखळी कमी करायची तर छोट्या शेतकर्यांनी
संघटीत होऊन प्रक्रिया उद्योग वा ऑर्गनाइज्ड रिटेल चेन्स ह्यांच्याशी थेट व्यवहार
करायला हवेत. त्यासाठी आवश्यक असणारी धोरणं, कायदे-कानून आणि पायाभूत सुविधा
सरकारने पुरवायला हव्यात. माहिती-तंत्रज्ञानाचा ह्याकामी मोठ्या प्रमाणावर उपयोग
होऊ शकतो. उदाहरणार्थ केळी उत्पादकांच्या कंपन्यांनी वा गटांनी आपल्याकडील केळी
लागवड, काढणीच्या तारखा, अपेक्षित उत्पादन, गुणवत्ता, दर्जा, इत्यादी माहिती
संकलीत केली तर निर्यातदार, प्रक्रिया उद्योग वा संघटीत रिटेल चेन्स इत्यादींना
त्यांच्याकडून खरेदी करणं सुकर होईल.</span><span lang="MR" style="font-family: "Tahoma",sans-serif; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"> </span><span style="font-family: "Tahoma",sans-serif; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Tahoma; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Tahoma;"> स्मॉल फार्मर्स एग्रीबिझनेस
कन्सोर्शियम </span><span style="font-family: "Tahoma",sans-serif; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt;">(</span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; line-height: 107%; mso-ascii-font-family: Tahoma; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-hansi-font-family: Tahoma;">एसएफएसी) ने शेतकरी
कंपन्यांच्या स्थापना करण्याला चालना दिली आहे. त्यांच्यासाठी आर्थिक साहाय्याचीही
तरतूद केली आहे. नाबार्ड तसेच राष्ट्रीयीकृत बँकानीही या कंपन्यांना विनातारण कर्ज
देण्याची तरतूद केली आहे. राज्य सरकारांनी गटशेतीला प्रोत्साहन देण्याच्या योजना
आखल्या आहेत. बाजारसमितीच्या कायद्यातही आवश्यक ते बदल बहुतेक राज्य सरकारांनी
केले आहेत. मात्र खाजगी क्षेत्राकडून अपेक्षित प्रतिसाद मिळालेला नाही. शेतकर्यांचे
गट वा कंपन्या स्थापन होत आहेत परंतु छोट्या शेतकर्यांच्या गरजेतून नाहीत तर
सरकारी यंत्रणेची गरज म्हणून. शेतकरी गट असो की कंपनी त्यांच्या कारभाराला
व्यावसायिक शिस्त नाही. शेतकरी गट वा शेतकरी कंपन्या ह्यांच्याकडून शेतमालाची थेट
खरेदी करण्यात अन्न प्रक्रिया उद्योगाने वा रिटेल चेन्सनी फारसा उत्साह दाखवलेला
नाही. बाजारसमित्यांनी स्पर्धेत उतरावं म्हणून विश्व बँकेकडून भरपूर अर्थसाहाय्य
मिळवण्यात आलं मात्र बाजारसमित्यांच्या कारभारात सुधारणा झाल्याचंही दिसत नाही.
ग्रामीण भागातील, विशेषतः सहकार क्षेत्रातील नेतृत्व सरकारी मदतीवर उभं
राह्यल्याने नव्या रचनेसाठी आवश्यक असणार्या उद्यमशीलतेचा अभाव आहे. त्यामुळे
शेतमालाची बाजारपेठ खुली होऊनही शेतकर्यांच्या आर्थिक जीवनावर सकारात्मक परिणाम
झाल्याचं दिसत नाही.</span><span style="font-family: "Tahoma",sans-serif; line-height: 107%; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: Mangal, serif; line-height: 17.1200008392334px;">(</span><i style="font-family: Mangal, serif; line-height: 17.1200008392334px;">यशवंतराव चव्हाण प्रतिष्ठानचे अध्यक्ष, शरद पवार ह्यावर्षी वयाची ७५ वर्षे पूर्ण करतील. त्यानिमित्ताने, प्रतिष्ठान तर्फे विविध विषयांवर महाराष्ट्रातील विविध शहरांमध्ये चर्चासत्रांचं आयोजन करण्यात येत आहे. हा सर्व ऐवज यथावकाश ग्रंथ स्वरुपात प्रकाशित करण्यात येईल. शेती, आधुनिक तंत्रज्ञान आणि विकास, या विषयावर ११ जुलै २०१५ रोजी, जळगाव येथे आयोजित केलेल्या सेमिनारमध्ये शेतमालाची बाजारपेठ, ह्या विषयावर निबंध सादर करण्याची संधी मला मिळाली. पद्मभूषण देशपांडे, दत्ता बाळसराफ, सदा डुंबरे या आयोजकांचा मी आभारी आहे. दुर्दैवाने ११ जुलै रोजी मी आजारी पडलो. चर्चासत्रात मला निबंध वाचता आला नाही. आयोजकांनी तत्परतेने मला डॉक्टरांच्या ताब्यात सोपवलं आणि विश्रांतीची व्यवस्था केली. सदर चर्चासत्रात मी न वाचलेला हा निबंध.</i><span style="font-family: Mangal, serif; line-height: 17.1200008392334px;">)</span></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
</div>
सुनील तांबेhttp://www.blogger.com/profile/06462947176515530260noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-157878378629833234.post-90046917695908427652015-06-08T10:02:00.000+05:302015-06-08T10:03:30.021+05:30मुंबई, ६ जून २०१५: आठवणींचा वानवळा<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<h2 style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px; text-align: left;">
</h2>
<h2 style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px; text-align: left;">
जपानी बाग</h2>
<div>
<span style="font-weight: normal;"><br /></span></div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
चर्नीरोड ते मरीनलाईन्स ह्या रस्त्यावर कोणे एकेकाळी गोरे साहेब आणि त्यांच्या मड्डमा संध्याकाळी फिरायला यायच्या. समुद्र तिथपर्यंत होता.सोनापूरात हिंदू स्मशानभूमी होती. पुढे तिचं नाव झालं चंदनवाडी. संध्याकाळी फिरायला जायचं आणि पेटलेल्या चिता वा अंत्यसंस्कार बघायचे ह्याची किळस आली गोर्यांना. त्यांनी बूट काढला की ही स्मशानभूमीच हलवावी इथून. त्यावेळी नाना शंकरशेटांनी दगडी भिंत बांधून दिली स्वतःच्या खर्चाने आणि तो प्रश्न निकालात काढला.<br />
हिंदू दहनभूमीला लागून पुढे मुसलमाना<span class="text_exposed_show" style="display: inline;">ंचं कबरस्थान होतं. त्याच्यापुढे सीरियन्/आर्मेनिअन्/जॉर्जिअन अशा कुठल्यातरी लोकांसाठी राखून ठेवलेली दफन भूमी होती. दुसर्या महायुद्धाच्या काळात काही सैनिकांचे/लोकांचे दफन इथे झाले होते म्हणतात. या लोकांचे मुंबईत अस्तित्व न उरल्यामुळे या दफनभूमीचा उपयोग उरला नाही. ही विनावापर पडून असलेली जागा मुंबई महापालिकेकडून मिळवून तिथे बाग करायचा बूट निघाला. तो गिरगावकरांनी उचलून धरला. त्यातल्या कायदेशीर अडचणी वगैरे म्हणे स. का. पाटलांनी मार्गी लावल्या. आणि तिथे जपानी बाग उभी राह्यली.<br />त्या बागेमध्ये केवळ झोपाळे, सीसॉ नव्हते तर खेळण्यासाठी इतरही अनेक गंमती होत्या. लंडनच्या टेम्स नदीवरील पुलाची प्रतिकृती, त्यातल्या लोखंडी दांड्याना लटकत वा त्यावरून चालत जाणं, मनोर्यावर चढत जाऊन गुळगुळीत पाइपावरून घसरत खाली येणं. अवघ्या मुंबईत अशी बाग नव्हती साठच्या दशकात.<br />तिथे एक तळंही होतं. त्यात मासे होते. ते गप्पी मासे पकडायला आम्ही तिथे प्लॅस्टिकच्या पिशव्या धागा लावून टाकायचो. वेगवेगळ्या पातळीवरच्या मोकळ्या जागा. दगडांच्या छोट्यामोठ्या भिंती, हिरवळ, बगीचे. एक अॅम्फी थिएटरही होतं. तिथे सिनेमे दाखवले जायचे. हिरवळीवर बसून, दाणे खात सिनेमा पाह्यचा. तिथे बाबा आमटेंचं भाषण झाल्याचंही मला आठवतं.<br />त्या थिएटरच्या खाली बायकांनी चालवलेलं रेस्टॉरंट होतं. मला वाटतं ही कल्पना प्रमोद नवलकरांची. ते जपानी बागेच्या बाजूलाच राह्यचे. जपानी बागेत गोट्या वा बैदूल वा कंचे खेळण्याची सोय नव्हती. मी दुसरीत वगैरे असेन, नवलकरांची ओळख झाली तेव्हा मी त्यांच्याकडे ही तक्रार केली. तेव्हा ते म्हणाले गोट्या खेळायला आमच्या वाडीत ये. त्यांनी घरी नेऊन वीस-पंचवीस गोट्या दिल्याचंही आठवतं.<br />हे उद्यान गिरगावकरांचं लाडकं उद्यान होतं. समोरच मुंबई मराठी ग्रंथसंग्रहालयाची शाखा होती. तिथे अभ्यासिका सुरू करण्यात आली होती. पण प्रवेश मर्यादीत विद्यार्थ्यांनाच मिळायचा. मग गिरगावातली मुलं जपानी बागेत अभ्यास करत बसायची. जपानी बागेतला काही भाग अभ्यासिकाच बनून गेला होता. मुली बालभवनाच्या उद्यानात अभ्यास करायच्या. चर्नीरोड स्टेशनच्या अलीकडे आणि पलीकडे दोन अभ्यासिका होत्या ज्यामध्ये सर्वांना मुक्त प्रवेश होता.<br />बर्याच दिवसांनी आज जपानी बागेच्या बाजूने बसने गेलो. तिथे आता बाग नाही. पण स. का. पाटील ह्यांचा पुतळा आहे म्हणून स. का. पाटील उद्यानाची पाटी आहे. बागेत जलशुद्धीकरण का सांडपाण्याचा प्रोजेक्ट आहे. एकेकाळच्या वैभवशाली बागेचे काही अवशेष दिसतात.<br />उद्या कदाचित जपानी बागेवर आणखी कोणतंतरी बांधकाम उभं राहील.</span></div>
<div class="text_exposed_show" style="background-color: white; color: #141823; display: inline; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px;">
<div style="margin-bottom: 6px;">
हजार वर्षांनी तिथे उत्खनन केलं तर जलशुद्धीकरण वा सांडपाण्याचा प्रकल्प, त्याखाली बाग, त्याखाली कबरस्थान, त्याच्याही खाली कोळ्यांचं खळं असे सिव्हीलायझेशनचे थर सापडतील.<br />
एकंदरीत इथले लोक खूप प्रगत नागरी जीवन जगत होते असा निष्कर्ष निघेल.</div>
<div style="margin-bottom: 6px;">
<br /></div>
<h2 style="margin-bottom: 6px; text-align: left;">
जिमखाने </h2>
<div style="margin-bottom: 6px;">
<br /></div>
<div style="line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px;">
चर्नीरोड स्टेशन ते मरिन लाईन्स या रेल्वेलाईनच्या एका बाजूला गिरगाव तर दुसर्या बाजूला मरिन ड्राईव्ह.<br />
गिरगाव हे गावच होतं. शंभर-दोनशे वर्षांपूर्वी.<br />
रेल्वेलाईन टाकताना समुद्र हटवला.</div>
<div style="line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
मुंबई हायकोर्ट नुक्तच स्थापन झालं होतं. त्या कोर्टात पहिली जनहित याचिका दाखल केली परेड ग्राउंडवर (आझाद मैदान) क्रिकेट खेळणार्या तरुणांनी. मुंंबईत त्यावेळी ते एकच मैदान होतं. बॉम्बे जिमखाना हा गोर्या अंमलदारांचा. तो त्यावेळीही कुंपणात होता. उरलेल्या मैदानात ही पोरं क्रिकेट खेळायची. पण गोरे सोजीर<span class="text_exposed_show" style="display: inline;"> घोड्यावरून पोलो खेळायला आले की त्यांना हाकलून लावायचे.</span></div>
<div class="text_exposed_show" style="display: inline; line-height: 15.4559993743896px;">
<div style="margin-bottom: 6px;">
नेटिवांना खेळण्याचा हक्क आहे, ह्या मुद्द्यावर या तरुणांनी पब्लिक इंटरेस्ट लिटीगेशन दाखल केलं. कोर्टात सुनावणी सुरू झाली, तारखा पडत होत्या. त्यावेळचा मुंबईचा गोरा अंमलदार क्रिकेटप्रेमी होता. मरिन लाइन्स आणि चर्नीरोडच्या दरम्यानचा समुद्र हटवून तिथे नेटिवांसाठी क्रिकेटची मैदानं केली. पारसी, इस्लाम, हिंदू, कॅथलिक असे जिमखाने झाले. एक विल्सन कॉलेजला दिला, दुसरा मेडिकल कॉलेजला.</div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
ह्या मैदानावर गिरगावातली हजारो मुलं वर्षानुवर्षे मुक्तपणे खेळत होती. मला वाटतं नव्वदच्या दशकात पोलीस जिमखाना उभा राह्यला. आयपीएस अधिकार्यांसाठी. म्हणजे त्यांच्या पार्ट्या, गेटटुगेदर आणि चैनींसाठी. त्यांनी मैदानाचा असा बंदोबस्त केला की केवळ पैसेवालेच तिथे खेळू शकतील. तीच गत इतर मैदानांचीही झाली. आता ही मैदानं क्रिकेटपेक्षा लग्न समारंभासाठीच वापरली जातात. अपवाद विल्सन कॉलेजच्या जिमखान्याचा.</div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
खासदार, आमदार, नगरसेवक, पत्रकार, संस्था चालक, वाड्या-गल्लीतले पुढारी, गणेशोत्सव मंडळं, मतदार कुणालाही नेटिवांच्या खेळण्याच्या हक्कांची काहीही पडलेली नाही.</div>
</div>
<div style="margin-bottom: 6px;">
<br /></div>
<h2 style="line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px; text-align: left;">
अजय आणि विजय</h2>
<div>
<br /></div>
<div style="line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
गिरगाव चौपाटीचे दोन भाग होते. छोटी चौपाटी आणि मोठी चौपाटी.<br />
मफतलाल बाथ म्हणजे स्विमिंग पूलच्या अलीकडे छोटी चौपाटी आणि पलीकडे मोठी चौपाटी.<br />
पोहायला शिकणारे छोट्या चौपाटीवर जायचे. तिथे हवा भरलेल्या ट्यूब भाड्याने मिळायच्या. एका तासाचे चाळीस पैसे असा दर होता.<span class="text_exposed_show" style="display: inline;"><br />बंडूमामा आम्हा तीन भाच्यांना (मी, संजीव आणि मंदार) तिथे पोहायला शिकवायचा.<br />एक ट्यूब भाड्याने घ्यायची. म्हणजे एक जण पाण्यात तरंगत असायचा. दुसरा डुंबत असायचा तेव्हा तिसर्याचं प्रशिक्षण सुरू असायचं.<br />आकाशाकडे तोंड करून पाण्यावर उताणा पाडायचा.<br />पाठीखाली हात धरायचा.<br />अंग हलकं सोड, श्वास पोटाने घे, हातपाय एकदम हलके कर<br />अशा सूचना.<br />कमरेखाली मामाचा हात नाही तर केवळ एक बोट आहे हे आम्हाला कळायचं.<br />अंग हलकं सोड, मुठी वळू नकोस, हात आणि पाय फाकव.<br />आम्ही आटोकाट प्रयत्न करायचो त्या सूचना पाळण्याचा.<br />मग कमरेखालचं बोटही दूर व्हायचं.<br />डोळ्यावर पाणी यायचं. केवळ नाक पाण्याच्या वर राह्यचं.<br />कानही पाण्याखाली जायचे. मामाचं बोलणं ऐकू यायचं नाही.<br />खार्या पाण्याने डोळे चुरचुरायचे. तरिही डोळे उघडे ठेवून आम्ही आकाशाकडे पाह्यचो.<br />मामाचा चेहेरा बारका दिसायचा. मध्येच मोठा व्हायचा.<br />हळू हळू सदेह पाण्याखाली जायचो. नाकातोंडात खारं पाणी.<br />जीव घाबरा व्हायचा. आपण बुडणार ह्याची खात्री व्हायची.<br />मरो ते आडवं पडून राहणं. मामाच्या गळ्याला मिठी मारायची धडपड करायचो.<br />अशी धडपड केली की तो उचलून फेकून द्यायचा आणखी खोल पाण्यात.</span></div>
<div class="text_exposed_show" style="display: inline; line-height: 15.4559993743896px;">
<div style="margin-bottom: 6px;">
मादरचोद, बुडवतोय साला, अशी शिवी दिली की पुन्हा एकदा फेकून द्यायचा.<br />
समुद्रतळाला जायचो. निळं आकाश, निळं पाणी. आणि पांढरे बुडबडे. घाबरा झालेला जीव. त्या दोन भावांचा हेवा वाटायचा. एक मस्त तरंगतोय तर दुसरा डुंबतोय. माझ्याच वाट्याला बुडणं आलंय. हरामखोर लेकाचा.<br />
ट्यूब आहे, होडी आहे, पोहायला येण्याची गरजच काय असं वाटायचं.<br />
तोपर्यंत पुरती दमछाक झालेली असायची. फ्लोटिंगची अशी दोन-तीन सेशन्स पार पडली की मग सुटका व्हायची.<br />
आता दुसरा भाऊ मामाच्या तावडीत यायचा. मला हसत होतास काय....भोग तुझ्या कर्माची फळं असं म्हणून उरलेले दोघे खूष व्हायचे.</div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
काही दिवसांतच आम्ही तिघेही नीट तरंगू लागलो. मग हात-पाय मारत पुढे-मागे जाण्याचं ट्रेनिंग. कॉलेजमध्ये जाऊ लागेपर्यंत गिरगाव चौपाटीवर खूप आतमध्ये पोहत जाऊ लागलो. मी आणि अजय ठाकूरदेसाई, मफतलाल बाथमध्ये कपडे उतरवून, खुल्या समुद्रात पोहायला जायचो. गिरगाव चौपाटीपासून राजभवन पर्यंत. येता-जाताना दम खायला थांबायचो एका प्लॅटफॉर्मवर. अमर-अकबर-अँथनी या पिच्चरमधल्या एका गाण्यात आहे तो प्लॅटफॉर्म. राजभवनाच्या बीचजवळ पोचलो की तिथला वॉचमन बंदूक दाखवायचा. गांड फाटायची. हरामखोर साला, दम घ्यायलाही फुरसत देत नाही. शिव्या घालायचो त्याला आणि मागे वळायचो.</div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
काल समुद्राजवळून गेलो. विजयचीही आठवण झाली. पावसाळा सुरु झाला की समुद्र खवळायचा. उंच लाटा धडकायच्या भिंतीवर. मरिन ड्राईव्हचा रस्ता ओला व्हायचा पाऊस नसताना. केव्हाही ढग भरून यायचे, पाऊस आणि लाटांचं तांडव सुरू व्हायचं. अशा वेळी संध्याकाळी मी आणि विजय वाडेकर त्या धक्क्यावरून धावायची रेस लावायचो. इयत्ता ८ वा ९ वी मध्ये होतो तेव्हा. अतिशय डेंजरस गेम होता तो. विजय नेहमी जिंकायचा.</div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
अजयचं काही वर्षांपूर्वी निधन झालं. त्याही आधी विजयचं. काल मरिन ड्राईव्हवरून जाताना दोघांची आठवण आली.</div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<h2 style="line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px; text-align: left;">
रात्रपाळीच्या गंमती</h2>
<div>
<br /></div>
<div style="line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
" माल आ चुका हैं, पुलिस का बंदोबस्त हैं<br />
पीटर का फोन आयेगा, उसको कोडवर्ड बता देना-- आसमान में तारे हैं, आप हमारे हैं."<br />
रात्री दोन वाजता कुणालाही फोन करून हे सांगायचं. ऐकणार्याची फाटायची.</div>
<div class="text_exposed_show" style="display: inline; line-height: 15.4559993743896px;">
<div style="margin-bottom: 6px;">
पाच मिनिटांनी पुन्हा फोन करायचा त्याच नंबरवर--पीटर बोल रहा हूँ<br />
तो माणूस ताबडतोब कोडवर्ड सांगायचा-- आसमान में तारे हैं, आप हमारे हैं<br />
<i class="_4-k1 img sp_dx0DwiZ0Agc sx_6f3099" style="background-image: url(https://fbstatic-a.akamaihd.net/rsrc.php/v2/yv/r/K5GwFVzkKoz.png); background-position: 0px -8546px; background-repeat: no-repeat; background-size: 26px 8776px; display: inline-block; height: 16px; vertical-align: -3px; width: 16px;"><u style="left: -999999px; position: absolute;">smile emoticon</u></i> <i class="_4-k1 img sp_dx0DwiZ0Agc sx_6f3099" style="background-image: url(https://fbstatic-a.akamaihd.net/rsrc.php/v2/yv/r/K5GwFVzkKoz.png); background-position: 0px -8546px; background-repeat: no-repeat; background-size: 26px 8776px; display: inline-block; height: 16px; vertical-align: -3px; width: 16px;"><u style="left: -999999px; position: absolute;">smile emoticon</u></i> <i class="_4-k1 img sp_dx0DwiZ0Agc sx_6f3099" style="background-image: url(https://fbstatic-a.akamaihd.net/rsrc.php/v2/yv/r/K5GwFVzkKoz.png); background-position: 0px -8546px; background-repeat: no-repeat; background-size: 26px 8776px; display: inline-block; height: 16px; vertical-align: -3px; width: 16px;"><u style="left: -999999px; position: absolute;">smile emoticon</u></i><br />
त्यावेळी कॉलर आयडी वगैरे भानगडी नव्हत्या. कुठून फोन आलाय कळायचा नाही. टॉक टाईम वगैरे भानगडी नव्हत्या.</div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
डिकेक्टरी चाळायची आणि कोणत्याही शहाला रात्री दोन वाजता फोन करायचा.<br />
आप नॉनव्हेज खाते हैं क्या....<br />
पुढंचं वाक्य-- सायन हॉस्पीटलमें एक अॅक्सीडेंट का केस हैं. ब्लड की जरूरत हैं आपका फोन नंबर मिला.<br />
ऐकणार्याची फाटायची.<br />
मेरा ब्लड ग्रुप मालूम नही. मगर कभी कभी नॉनव्हेज खाता हूँ. घरवालोंको मत बताना.....<br />
<i class="_4-k1 img sp_dx0DwiZ0Agc sx_6f3099" style="background-image: url(https://fbstatic-a.akamaihd.net/rsrc.php/v2/yv/r/K5GwFVzkKoz.png); background-position: 0px -8546px; background-repeat: no-repeat; background-size: 26px 8776px; display: inline-block; height: 16px; vertical-align: -3px; width: 16px;"><u style="left: -999999px; position: absolute;">smile emoticon</u></i> <i class="_4-k1 img sp_dx0DwiZ0Agc sx_6f3099" style="background-image: url(https://fbstatic-a.akamaihd.net/rsrc.php/v2/yv/r/K5GwFVzkKoz.png); background-position: 0px -8546px; background-repeat: no-repeat; background-size: 26px 8776px; display: inline-block; height: 16px; vertical-align: -3px; width: 16px;"><u style="left: -999999px; position: absolute;">smile emoticon</u></i> <i class="_4-k1 img sp_dx0DwiZ0Agc sx_6f3099" style="background-image: url(https://fbstatic-a.akamaihd.net/rsrc.php/v2/yv/r/K5GwFVzkKoz.png); background-position: 0px -8546px; background-repeat: no-repeat; background-size: 26px 8776px; display: inline-block; height: 16px; vertical-align: -3px; width: 16px;"><u style="left: -999999px; position: absolute;">smile emoticon</u></i></div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
रात्री दोन वाजता फोन करायचा.<br />
आपके खिडकीसें दर्या दिखता हैं....सायन हॉस्पीटलमें एक अॅक्सीडेंट केस है...<br />
ऐकणार्याची फाटायची.<br />
एक मिनिट, देखके बताता हूँ...असं म्हणायचा<br />
नही दर्या नही दिखता हैं....<br />
तो सो जाओ हमारा टाइम खराब मत करो.</div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<i class="_4-k1 img sp_dx0DwiZ0Agc sx_6f3099" style="background-image: url(https://fbstatic-a.akamaihd.net/rsrc.php/v2/yv/r/K5GwFVzkKoz.png); background-position: 0px -8546px; background-repeat: no-repeat; background-size: 26px 8776px; display: inline-block; height: 16px; vertical-align: -3px; width: 16px;"><u style="left: -999999px; position: absolute;">smile emoticon</u></i> <i class="_4-k1 img sp_dx0DwiZ0Agc sx_6f3099" style="background-image: url(https://fbstatic-a.akamaihd.net/rsrc.php/v2/yv/r/K5GwFVzkKoz.png); background-position: 0px -8546px; background-repeat: no-repeat; background-size: 26px 8776px; display: inline-block; height: 16px; vertical-align: -3px; width: 16px;"><u style="left: -999999px; position: absolute;">smile emoticon</u></i> <i class="_4-k1 img sp_dx0DwiZ0Agc sx_6f3099" style="background-image: url(https://fbstatic-a.akamaihd.net/rsrc.php/v2/yv/r/K5GwFVzkKoz.png); background-position: 0px -8546px; background-repeat: no-repeat; background-size: 26px 8776px; display: inline-block; height: 16px; vertical-align: -3px; width: 16px;"><u style="left: -999999px; position: absolute;">smile emoticon</u></i> <i class="_4-k1 img sp_dx0DwiZ0Agc sx_6f3099" style="background-image: url(https://fbstatic-a.akamaihd.net/rsrc.php/v2/yv/r/K5GwFVzkKoz.png); background-position: 0px -8546px; background-repeat: no-repeat; background-size: 26px 8776px; display: inline-block; height: 16px; vertical-align: -3px; width: 16px;"><u style="left: -999999px; position: absolute;">smile emoticon</u></i><br />
अजित जोशी, जतीन देसाई, मृत्युंजय बोस बर्याच महिन्यांंनी प्रेस क्लबमध्ये भेटले. जुन्या आठवणींना उजाळा दिला अजितने.<br />
मझा आला...</div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
<div style="margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
६ जून २०१५ रोजी मुंबईला एक दिवस मुंबईत होतो. शास्त्रीहॉल-प्रेस क्लब-शास्त्रीहॉल असा हिंडलो. बालपणीच्या, तरुणपणीच्या, माझ्या जन्मापूर्वीच्या अनेक आठवणी जाग्या झाल्या. त्याचा हा वानवळा</div>
</div>
</div>
</div>
</div>
सुनील तांबेhttp://www.blogger.com/profile/06462947176515530260noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-157878378629833234.post-39230212420234430112015-06-03T23:01:00.002+05:302015-06-03T23:04:04.336+05:30दोन कविता--आलापल्ली आणि इमामवाडा <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="background-color: white; color: #666666; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 12px; line-height: 12.8640003204346px; margin-bottom: 1em; margin-top: 1em;">
<h2 style="text-align: left;">
आलापल्ली</h2>
</div>
<div style="background-color: white; color: #666666; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 12px; line-height: 12.8640003204346px; margin-bottom: 1em; margin-top: 1em;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #666666; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 12px; line-height: 12.8640003204346px; margin-bottom: 1em; margin-top: 1em;">
<h3 style="text-align: left;">
जंगलात<br />तुम्ही<br />असता एकटे<br /><span class="text_exposed_show" style="display: inline;">असेनात का</span><span class="text_exposed_show" style="display: inline;">कितीही सखेसोबती</span><span class="text_exposed_show" style="display: inline;">अरण्यात ऐकू येते</span><span class="text_exposed_show" style="display: inline;">शांतता</span><span class="text_exposed_show" style="display: inline;">ती होत नाही सहन</span><span class="text_exposed_show" style="display: inline;">म्हणून बडबडतात लोक</span><span class="text_exposed_show" style="display: inline;">(जसे खाकरतात सिनेमाहॉलमध्ये अंधार झाल्यावर)</span><span class="text_exposed_show" style="display: inline;">हळू हळू होतात मौन</span><span class="text_exposed_show" style="display: inline;">वृक्ष-वनस्पतींसारखे</span>स्विच ऑफ करा तुमचे स्मार्ट फोन्स<br />तहानलाडू-भूकलाडू सोडून द्या कारमध्ये<br />डांबरी रस्त्यावरून जंगलात वळा<br />जंगलाला सरावल्यावर<br />कान आणि घ्राणेंद्रियं होतात तीक्ष्ण<br />आणि नजर सावध<br />गरज असेल तेव्हाच<br />फुटतो नरड्यातून आवाज<br />पशुपक्ष्यांप्रमाणे<br />मग तुम्हाला<br />दिसेल पाणी<br />ओळखता येईल<br />भक्ष्य आणि अभक्ष्य<br />दिसू लागेल गोष्ट पान, कळी, फूल आणि फळांमध्ये<br />नदी, झर्यामध्ये, चंद्र-सूर्यामध्ये किंवा आकाशातल्या चांदण्यामध्ये<br />मग तुम्ही गाणं म्हणाल<br />आजवर कधीही न ऐकलेल्या<br />सुरांमध्ये<br />वेगळ्या लयीत आणि तालात</h3>
</div>
<div class="text_exposed_show" style="background-color: white; color: #666666; display: inline; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 12px; line-height: 12.8640003204346px;">
<div style="margin-bottom: 1em; margin-top: 1em;">
<br /></div>
<div style="color: #141823; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px;">
<h2 style="text-align: left;">
इमामवाडा</h2>
</div>
<div style="color: #141823; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px;">
<br /></div>
<div style="color: #141823; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
<h3 style="text-align: left;">
कुठून आलो?<br />कुठे आहोत?<br />कुठे वळणार?<br />इमामवाड्यात<br />हे प्रश्नच फिजूल<br />असतात<br />कितीही हिंडलात<br />तरी तुम्ही तिथेच<br />असता<br />ओसाड, दगडी वाड्याने<br />घेरलेल्या भिंतीत चिणलेले<br />भिंतीत आणि कानात<br />घुमत असतं गाणं<br />तुमची प्रतिमा<br />बघत असते<br />बाहेरचा नजारा<br />शोधत असते<br />अनारकलीला</h3>
</div>
</div>
</div>
सुनील तांबेhttp://www.blogger.com/profile/06462947176515530260noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-157878378629833234.post-90431434177853597542015-06-03T15:17:00.001+05:302015-06-03T15:42:19.903+05:30हायवे संस्कृती <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px;">
किती तरी वर्षं झाली. मुंबई ते पाटणा असा प्रवास मी केला होता. खामगाव ते पाटणा ट्रकने. </div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
खिशात पैसे नव्हते. त्यामुळे वाटेत पडेल ती कामं करायची, ट्रकवाल्यांची स्केचेस करायची, कधी क्लीनरचं काम करायचं. असं करत काही महिन्यांनी मी पाटण्याला पोचलो.</div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
एका ट्रकवाल्याने माकडाचं एक अनाथ पिल्लू दत्तक घेतलं होतं. छोटसं होतं. त्याच्यासाठी तो ट्रकवाला हाच आई होता. त्यामुळे ट्रक चालवतानाही ते त्याच्या डोक्यावर बसून राह्यचं.</div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
उन्हाने जीव नकोसा व्हायचा मे-जून महिन्यात. अशावेळी भर दुपारी ट्रक थांबायचा एखाद्या तलावाच्या काठी. तिथे जलक्रिडा करून फ्रेश व्हायचो. ड्रायव्हरच्या बंडीमध्ये कॅश असायची. त्यामुळे तो तलावाच्या दुसर्या टोकाला पाण्यात उतरायचा. त्यावेळी क्रेडीट-डेबीट कार्ड नव्हती.</div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
कोहमारा नावाचं गाव आहे महाराष्ट्र-छत्तीसगड (त्यावेळी मध्य प्रदेश) सीमेवर. तिथे एक नदी होती. दुसर्या राज्यात प्रवेश करायचा परवाना यायचा होता त्यामुळे आमचा तिथला मुक्काम लांबला. चारपायीवर नाश्ता-जेवण-जलपान-जेवण, नदीमध्ये आंघोळ, मासे पकडायचे, स्केचेस काढायची. हिंदी-पंजाबी-मराठी अशा भाषांमध्ये शिवीगाळ, बाचाबाची.</div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
अनेक ट्रकवाल्यांना बद्धकोष्ठाचा आजार होता. कारण डोडा पिऊन ट्रक चालवायचे. डोडा म्हणजे अफूच्या बोंडाचं चूर्ण. डोडा चहातून किंवा पाण्यातून प्यायचा. त्यामुळे झोप येत नाही म्हणतात. अजूनही छत्तीसगडच्या हायवेवर यहाँ डोडा मिलता हैं. अशा पाट्या दिसतात. गांजा की दुकान अशा घोषणा मातीने लिंपलेल्या घरावर रंगवलेल्या असायच्या.</div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
पंजाबी ट्रकवाल्यांना दुधाची कडक-मिठी चाय पसंत असायची. तूरडाळ गरीबीचं लक्षण समजली जायची. उडद-चना हीच डाळ त्या रस्त्यावर मिळायची. पार टाटानगरपर्यंत. डाळीमध्ये अंड फोडून नंतर तडका द्यायचा. कोणत्याही भाजीवर मलई हवीच. मैद्याची रोटी कोणत्याही धाब्यावर नव्हती. जवळपास प्रत्येक ढाब्यावर कोंबड्या पाळलेल्या असायच्या. कारण त्यावेळी पोल्ट्री व्यवसाय फोफावलेला नव्हता. देसी मुर्गी, देसी घी मध्ये पकवण्याची ऑर्डर दिली जायची. दोन ड्रायव्हर असतील तर दिवसपाळीचा ड्रायव्हर रात्री एक ग्लास दूध पिऊन ताणून द्यायचा.</div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
भयंकर पुरुषी वातावरण असायचं हायवेवर. उर्मट, बेदरकार भाषा. वेश्या आणि ढाब्यावर काम करणार्या वा भिकारी बाया सोडल्या तर ढाब्यावर जेवणारी एकही स्त्री मी पाह्यली नव्हती.</div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
बिहारमध्ये लुटारूंच्या टोळ्या असायच्या. म्हणून दहा-पंधरा ट्रक लष्करी शिस्तीने एकमेकांमध्ये सुरक्षित अंतर ठेवून जायचे. लुटारूंनीही लष्करी शिस्त आत्मसात केली. चार टोळ्या एकत्र झाल्या आणि १२ ट्रक लुटले.</div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
शॉर्ट ट्रीपा मारणारे ड्रायव्हर चार-सहा दिवस झोपत नाहीत. कारण जेवढ्या फेर्या तेवढे पैसे मिळतात. मालाचं लोडिंग आणि अनलोडिंग करताना बसल्या जागी डुलक्या घ्यायच्या. हीच झोप. काही महिन्यांपूर्वी मुंबई-पुणे एक्सप्रेस वे वर एका टेंपोने १७ माणसांचे बळी घेतले. त्या टेंपोचा ड्रायव्हर सहा का दहा दिवस झोपला नव्हता.</div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
आपल्याकडच्या व्यवस्था कमालीची दडपणूक करणार्य़ा आहेत. त्यामुळे हायवेवर पुरुषी, रासवट संस्कृती आकार घेते. अर्थात अलीकडे बदलली असेल कदाचित. ढाब्यांची आता गार्डन रेस्टॉरंट झाली आहेत. ट्रकांपेक्षा तिथे चारचाकी, दुचाकींची संख्या अधिक असते.</div>
</div>
सुनील तांबेhttp://www.blogger.com/profile/06462947176515530260noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-157878378629833234.post-33245468251259153832015-06-02T12:55:00.001+05:302015-06-02T12:57:18.527+05:30दोन कविता<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px;">
मी</div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px;">
शोधतो आहे माझी भाषा<br />
पिशाच्चांच्या प्रदेशात<br />
त्यांच्या भूतचेष्टांमध्ये</div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
हरवून जाईन मी त्यांच्यात<br />
उलट्या पायांनी चालू लागेन<br />
बैल, घोडा वा चिमणी<br />
कुणाचंही रुप धारण<br />
करून क्षणार्धात अंतर्धान पावण्याची<br />
किमया मलाही साध्य होईल<br />
इच्छामात्र उरलो की भाषेची<br />
गरजही संपून जाईल</div>
<div style="background-color: white; color: #141823; display: inline; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-top: 6px;">
तेव्हा तू रिट्रीव्ह कर<br />
तुला पाठवलेल्या कविता<br />
त्यामध्ये मी असेन</div>
<div>
<div style="background-color: white; color: #141823; display: inline; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
</div>
<div>
<div style="background-color: white; color: #141823; display: inline; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
</div>
<div>
<div style="background-color: white; color: #141823; display: inline; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-top: 6px;">
समुद्र </div>
</div>
<div>
<div style="background-color: white; color: #141823; display: inline; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-top: 6px;">
<br /></div>
</div>
<div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px;">
<span style="line-height: 15.4559993743896px;">व्हिटी, फाऊंटन, युनिव्हर्सिटी वा मंत्रालय वा नरिमन पॉइंटच्या</span></div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
एखाद्या इमारतीत असताना जाणवत नाही<br />
अर्ध्या किलोमीटरवर आहे समुद्र<br />
मुंबईत दिसतोच तो<br />
पण नसतो आपल्या जवळ<br />
आपल्याला दिसतात फेसाळलेल्या लाटा<br />
किनार्यावर धडकणार्या<br />
समुद्र असतो रोमँटिक<br />
बीच कँडीच्या दगडाआड<br />
प्रेयसीसोबत गुजगोष्टी करणारा<br />
दूर कुठेतरी सूर्याला पोटात घेणारा</div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
कोळ्यांना म्हणजे तांडेलाला विचारा<br />
तो सांगेल त्याचा समुद्र<br />
तिथे किनारा असतो क्षितिजावर<br />
आणि पाण्यामध्ये नसतात कोणत्याही खाणाखुणा<br />
जीपीएस सिस्टीम नसताना केवळ आकाशात बघून<br />
पाण्यावर चालायचं असतं माशांच्या शोधात<br />
तांडेल फोकस्ड असतो समुद्रावर<br />
त्याला दिसतात त्याच्या लाटांमधले सूक्ष्म बदल<br />
तापमानातले, वार्यातले, भरती-ओहोटीचे<br />
त्यावरून तो ताडतो समुद्राच्या पोटात असणारे<br />
माशांचे थवे<br />
बांगडे, सुरमई, पापलेट आणि काय काय...<br />
तो सांगेल तिथे जाळं टाकल्यावर<br />
मिळते चांदीची मासोळी</div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
एकदा उतरा त्या खुल्या समुद्रात<br />
लाईफ बोट किंवा अन्य कोणत्याही<br />
आधाराशिवाय<br />
मग समजतं भरती आणि ओहोटी काय असते ते<br />
ओहोटी खेचत असते आत आत<br />
घसा कोरडा पडतो तिच्याशी झगडताना<br />
हात-पाय थकून जातात<br />
समुद्राच्या पाण्यातला देह<br />
घामाने भिजून जातो<br />
जिवंत जलसमाधी घेणार आपण<br />
ह्याची खात्री होते आपली<br />
तरिही आपण तरंगत राहतो<br />
चमत्कार वाटावा अशा सहजतेने</div>
<div style="background-color: white; color: #141823; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-bottom: 6px; margin-top: 6px;">
भरती फेकून देते देहाला<br />
किनार्यावर<br />
तिचे मनोमन आभार मानत<br />
लडखडत, रांगत आपण कसेबसे पोचतो<br />
वाळूच्या किनार्यावर<br />
नशिबवान असतो आपण<br />
जेली फीशच्या वा पतंगाच्या दंशापासून<br />
वा शार्कच्या जबड्यातून सुटलेले</div>
<div style="background-color: white; color: #141823; display: inline; font-family: helvetica, arial, 'lucida grande', sans-serif; font-size: 14px; line-height: 15.4559993743896px; margin-top: 6px;">
भर उन्हात आपण गाढ झोपी जातो<br />
तापलेल्या वाळूवर<br />
स्वप्नामध्ये दिसतो<br />
निळा, हिरवा, जांभळा समुद्र<br />
आणि फेसाळलेल्या लाटा<br />
अंगोपांगात मुरलेला असतो खार्या पाण्याचा गंध</div>
</div>
</div>
सुनील तांबेhttp://www.blogger.com/profile/06462947176515530260noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-157878378629833234.post-90644102088081490872015-05-10T14:09:00.000+05:302015-05-10T14:11:18.723+05:30मॉन्सून आणि आपला काळ...<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjILu59B8EFCTWzvv8Y9FdjNujI-I3k_TuKhzuirlMRtn6HukdB-PbNjbbMgh-F0CqUj26vI_0IYlhaZZ8_Q21iDyeAWQyHym1IuPRtsEtPJ23kPjhkf9Ljk-U6BK7QnvJgXMUPBUplazA/s1600/Indian_Ocean_bathymetry_srtm.png" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjILu59B8EFCTWzvv8Y9FdjNujI-I3k_TuKhzuirlMRtn6HukdB-PbNjbbMgh-F0CqUj26vI_0IYlhaZZ8_Q21iDyeAWQyHym1IuPRtsEtPJ23kPjhkf9Ljk-U6BK7QnvJgXMUPBUplazA/s320/Indian_Ocean_bathymetry_srtm.png" width="292" /></a></div>
<br />
<br />
<br />
एक धर्म, एक भाषा, एक संस्कृती असलेल्या जनसमूहांनी व्यापलेला भौगोलिक प्रदेश आणि त्यावरील एकछत्री अंमल ह्याला म्हणतात राष्ट्र-राज्य वा नेशन-स्टेट. ही संकल्पना युरोपची. म्हणजे अटलांटिक महासागराच्या किनार्याची. <br />
<br />
अरबी समुद्र आणि बंगालचा उपसागर हा हिंदी महासागराचा भाग आहेत. तीच आहे मॉन्सूनची जन्मभूमी वा जन्मसागर. हिंदी महासागर ज्या किनार्यांना वा देशांना कवेत घेतो तिथे राष्ट्र-राज्य (अर्थात नेशन-स्टेट) ही युरोपियन संकल्पना लागू होत नाही. या देशांची अर्थव्यवस्था आणि संस्कृती मॉन्सून ठरवतो. या विविधतेला सामावून घेणारी राष्ट्र-राज्य ही राजकीय व्यवस्था हिंदुस्थान, श्रीलंका, म्यानमार, इंडोनेशिया कुठेही नव्हती. ब्रिटीशांच्या, फ्रेंचांच्या आगमनानंतर ती कलम करण्याचं काम सुरू झालं. म्हणून तर भारत स्वतंत्र झाल्यावर तो एकसंघ राहणार नाही असं भाकीत अनेक विचारवंतांनी केलं होतं. आपल्याला पटो वा न पटो पण लोकशाही व्यवस्थेमुळे भारत एक देश म्हणून केवळ टिकला नाही तर मजबूतही झाला. विविधतेमध्ये विषमता होती पण विविध समूहांना सत्तेत सामावून घेणं वा त्यांची स्वायत्तता बरकरार ठेवून समाधान करण्याचे नानाविध मार्ग भारतीयांनी शोधले होते. अगदी प्राचीन काळापासून. जातिव्यवस्था हा त्यापैकी एक मार्ग होता. काश्मीर आणि ईशान्य भारतात लोकशाही व्यवस्थेचा पुरता बोजवारा उडाला हे भारताचं मोठं अपयश. मात्र तिथेही फुटीरतावाद्यांना निवडणूकीच्या राजकारणात सामावून घेण्याची लवचिकता आणि उदारमतवाद आपण दाखवला. <br />
<br />
<br />
<br />
*** ****** *****<br />
<br />
रामायण, महाभारत हा इतिहास नाही. त्या गोष्टी आहेत. पण गोष्टींमध्येही आपल्या देशाचा भूगोल आणि राजकारण ह्याचं प्रतिबिंब पडलेलं दिसतं. दिल्लीतला पुराना किला म्हणजे इंद्रप्रस्थ ही पांडवांची राजधानी समजली जाते. बागपत, तालपत, सोनपत, इंद्रपत, पानीपत ही पाच गावं पांडवांना द्या आणि युद्ध टाळा, अशी शिष्टाई कृष्णाने केली होती. ही पाचही गावं आजच्या दिल्लीच्या आसपासच आहेत. अयोद्ध्याही उत्तर प्रदेशात आहे. सम्राट अशोकाची राजधानी पाटलीपुत्र म्हणजे गंगा-यमुनेच्या खोर्य़ातली आहे. <br />
सिंधूंचं खोरं (पंजाब) वा गंगा-यमुनेचं खोरं (दोआब) हे खरीप आणि रब्बी या दोन्ही पिकांसाठी प्रसिद्ध आहेत. प्राचीन आणि अर्वाचीन काळात. आजही भारताची अन्न सुरक्षा या राज्यांवरच अवलंबून आहे. <br />
दख्खन म्हणजे दक्षिण. तिथल्या अर्थव्यवस्थेची मदार खरीप पिकांवर आहे. हरितक्रांतीची सुरुवात पंजाब, हरयाना, पश्चिम उत्तर प्रदेश इथे झाली. वायव्येकडचा पंजाब वगळता जातिसंघर्ष या प्रदेशात अधिक तीव्र आहे. पंजाब वगळता उत्तर प्रदेश, बिहार, ओडीशा, पश्चिम बंगाल, मध्य प्रदेश ह्या राज्यांमध्ये प्रदीर्घकाळपर्यंत उच्चवर्णीयांचं शासन होतं. ह्यातील पंजाब वगळता बाकी सर्व राज्य बीमारू समजली जातात.<br />
<br />
<br />
<br />
ह्याउलट दक्षिण भारतात (अपवाद गुजरातचा) खरीप हंगाम बेभरवशी असल्याने कृषी प्रक्रिया आणि अन्य उद्योगांची कास धरण्यात आली. परिणामी हरितक्रांती न झालेली राज्यं आज पुरोगामी समजली जातात. स्वातंत्र्योत्तर काळात ह्या राज्यांमध्ये शेतकरी जातींच्या हाती सत्ता गेली, हे त्यामागचं एक प्रमुख कारण असावं. <br />
<br />
***** ****** ****** ****** <br />
<br />
सिल्क रूट वा रेशीम मार्ग हा शब्द वा संज्ञा खूप लोकप्रिय आहे. आशिया आणि युरोप ह्यांना जोडणार्या रस्त्याचं कौतुक केलं जातं. ही युरोप केंद्रीत भाषा आहे. कारण युरोपमधून आशियामध्ये कोणताही पक्का माल वा कच्चा माल येत नव्हता. तिथल्या लोकरीपेक्षा मध्य आशियातली लोकर उच्च दर्जाची होती. चामड्याच्या बाबतीतही तीच स्थिती होती.<br />
<br />
रेशीम मार्ग वा सिल्क रूट वस्तुतः मध्य आशिया-रशियातील व्यापाराने गजबजलेला होता. चीनमधून रेशमाचं कापड, चहा, चिनीमातीची भांडी, भारतातून धान्य, सुती कापडांची ठाणं, साखर आणि गुलाम, अफगाणिस्तान आणि मध्य आशियातून घोडे, लोकर, चामडं.<br />
<br />
दरवर्षी सात, आठ वा दहा हजार घोडे काबूलला येतात. साखर, कापड, मसाले आणि गुलाम घेऊन हिंदुस्थानातून दहा, बारा, पंधरा हजार काफिले काबूलला येतात. काबूलच्या व्यापार्यांचा नफा ३००-४०० टक्के आहे. खुरासान, इराण, अनातोलिया आणि चीन मधूनही काबूलला माल येतो. इथून तो हिंदुस्थानला रवाना होतो, अशी नोंद बाबरने त्याच्या बाबरनाम्यात केली आहे.<br />
<br />
खैबरखिंड व्यापारी तांड्यांनी गजबजलेली होती. त्यामुळे त्याच खिंडीतून आक्रमक आले. बाबरच्याही आधीपासून. आक्रमक कोणीही असोत इराणी, अफगाणी वा मोगल, व्यापाराला त्यांनी नेहमीच सरंक्षण दिलं. व्यापारी मार्गांवर कायदा-सुव्यवस्था नांदली पाहीजे याकडे दिल्लीच्या प्रत्येक सुलतानाने लक्ष दिलं. शेरशहा सूरी हा अफगाण होता. पाटणा ते पेशावर हा प्राचीन व्यापारी मार्ग (तक्षशीला ते नालंदा) त्याने नव्याने बांधला. तोच आजचा ग्रँट ट्रंक रोड. (ग्रँट ट्रंक रोडवर सर्वाधिक शानदार ढाबे आहेत. देसी घी, देसी मख्खनवाले) या मार्गावर सराया, पाणपोया, जनावरांचे तबेले शेरशहा सूरी ने बांधले. कोणत्याही व्यापार्याला दगाफटका झाला, त्याची हत्या झाली, त्याचा माल लुटला गेला तर गुन्हा घडलेल्या परिसरातील गावांना म्हणजे त्या गावांच्या मुखियांना जबाबदार धरलं जाईल असा हुकूम शेरशहा सूरीने काढला होता. बुखारा, समरकंद इत्यादी मध्य आशियातील राजवटींशी व्यापारी मार्गावरील शांतता-सुव्यवस्थेसाठीचे करार अकबराने केले होते. खैबरखिंडीतून आक्रमक आले पण त्यांनी कधीही व्यापारी तांड्यावर हल्ले केले नाहीत की त्या तांड्यांना लुटलं नाही. किंबहुना अशी लूटमार करणार्या टोळ्यांना जरब बसवली. आक्रमकांनी किंवा हिंदुस्थानच्या राजवटीने.<br />
<br />
हे व्यापारी मुसलमान नव्हते. हिंदू आणि जैन होते. मुलतानचे खत्री या व्यापारात आघाडीवर होते. त्यांना वाट पुसत राजस्थानचे मारवाडी, जैन यांनी आपलं बस्तान बसवलं. कोणत्या पिकाचं उत्पादन शेतकर्यांनी घ्यावं हे व्यापारी ठरवायचे. त्यासाठी शेतकर्य़ांना कर्ज द्यायचे. उत्पादित माल खरेदी करायचे. त्यावर प्रक्रिया करून घ्यायचे. त्यासाठी कर्ज पुरवठा करायचे. हा माल खरेदी करून देश-विदेशात विक्री करायचे. व्यापाराची पेढी आणि सावकारी दोन्ही व्यवसाय करणार्या या मोठ्या कॉर्पोरेशन्सच होत्या. बँकाही होत्या. हुंडीची पद्धत त्यांनीच विकसीत केली. ग्रामीण भागाचं फिनान्शिअल इन्क्लुजन त्यांच्यामुळे शक्य झालं. त्यामुळे सरकारचा अर्थात दिल्लीच्या राजवटीला उत्पन्नाचं स्थैर्य मिळालं. मॉन्सूनच्या चक्राचा अभ्यास करून ही व्यवस्था व्यापार्यांनी विकसीत केली. बँकांचं राष्ट्रीयीकरण इंदिरा गांधींच्या काळात झालं पण अजून करोडो भारतीयांनी बँकेत खाती उघडलेली नाहीत. फिनान्शिअल इन्क्लुजनसाठी गावागावात बिझनेस कॉरस्पाँडन्टची नेमणूक करण्याची योजना रिझर्व बँकेने सुचवली आहे. जेणेकरून त्याच्यामार्फत गावातले लोक बँकेत खातं उघडतील आणि चालवतील. प्राचीन भारतातील व्यापाराचा आणि व्यापारी-सावकारीचा सखोल अभ्यास केला तर कदाचित अधिक परिणामकारक आणि प्रभावी कार्यक्रम रिझर्व बँकेला आखता येईल. पण आपले डोळे लागले आहेत पश्चिमेकडे.<br />
<br />
**** ***** ****** ***** <br />
<br />
येमेन, इराण इत्यादीसंबंधातल्या बातम्या वाचल्या आणि नकाशा पाह्यला.<br />
तैग्रीस आणि युफ्रॅटीस या दोन नद्यांच्या पाणी वाटपावरून इराक आणि इराण ह्यांच्यामध्ये काही काळ युद्ध सुरू होतं गेल्या शतकात. <br />
तैग्रीस नदीच्या काठावर बगदाद हे शहर आहे. तीच इराकची राजधानी. <br />
तैग्रीस आणि युफ्रॅटिसच्या संगमाजवळ बसरा आहे. तिथेच त्या समुद्राला मिळतात. <br />
तो समुद्र म्हणजे इराणची खाडी. <br />
उजव्या हाताला समुद्र ठेवून बसर्यावरून आपण चालत निघालो तर इराणची खाडी संपून अरबी समुद्र सुरू होईल होर्मूझची आखात पार केल्यावर. पूर्व दिशेला चालत राह्यलो तर काही दिवसांनी वा महिन्यांनी आपण इराणातील बलुचिस्तानातून पाकिस्तानातील बलुचिस्तानात येऊ आणि तिथून सिंध प्रांतात कराची शहरापर्यंत पोचू. ह्याच मकरान किनार्यावरून सिकंदर परतला होता. <br />
<br />
प्राचीन काळातले व्यापारी याच मार्गाने भारतात येत असतील. उंटांवर सामान लादून. <br />
शिडांच्या बोटींमध्ये भरपूर माल भरता येतो आणि अंतरही वेगाने कापता येतं. <br />
व्यापाराचा हा मार्ग अतिप्राचीन आहे. म्हणजे पर्शियन साम्राज्याच्या काळापासून. दरायस, ससानियन वगैरे सम्राट होते तेव्हापासून. दरायसचा उच्चार दरयुश असाही करतात. <br />
मुंबईमध्ये ससानियन रेस्टॉरंट, दरयुश बेकरी आजही आहे.<br />
<br />
<div>
बसरा त्यावेळीही पर्शियात वा इराणमध्ये नव्हतं. तर अरबस्थानात होतं. आजही इराकमध्ये वा अरबस्थानातच आहे. म्हणजे असं की खाडी पर्शियाची वा इराणची पण तिचा दुसरा किनारा अरबस्थानात होता. सिंदबादच्या सफरींमधला सिंदबाद मूळचा बसर्याचा. तो ओमानला स्थायिक झाला. ओमान हा देश अरबस्थानातला. इराणच्या आखातातील अरबस्थानाच्या किनार्य़ावरचा. प्राचीन काळाच्या पर्शियातून येणार्या बोटी समुद्राच्या किनार्याने यायच्या कारण नौकांचं आणि नौकानयनाचं तंत्र प्रगत झालेलं नव्हतं. ओमानच्या लोकांनी म्हणजे अरबांनी मॉन्सूनच्या वार्यांचा अभ्यास केला आणि त्या वार्यांवर स्वार होऊन खुल्या समुद्रातून भारताच्या दक्षिण किनार्याला वळसा घालून पार चीनच्या किनार्यापर्यंत मजल मारली. इस्लामच्या उदयानंतर अरबांनी या व्यापारात जोरदार आघाडी घेतली. <br />
<br />
सिंदबादच्या काळातील जहाज उभारून त्याच्या मार्गाने सफर करण्याचा ध्यास एका युरोपियन शोधकाने २० व्या शतकाच्या उत्तरार्धात घेतला होता. हा प्रकल्प ओमान सरकारने प्रायोजित केला. त्यासाठी जहाजबांधणीचं तंत्र आणि कारागीर मिळवण्यासाठी ओमानच्या राजाचा प्रधान त्या युरोपियन शोधकासोबत केरळमध्ये गेले. दोन दिवस ओमानचा प्रधान गायब होता. पैसे त्याच्याकडे होते त्यामुळे तो युरोपियन शोधक चिंतेत पडला. दोन दिवसांनी प्रधान उगवला. माझी एक बायको केरळातली. तिला मी तलाक दिला पण मेहेरची रक्कम द्यायची राह्यली होती. त्यासाठी तिच्या गावी गेलो होतो, असा खुलासा प्रधानाने केला.</div>
<div>
<br />
आता शिडांची जहाजं इतिहासजमा झाली आहेत. त्यामुळे व्यापारासाठी मॉन्सूनचं महत्व राह्यलेलं नाही. खनिज तेलाचे जगातले ५७ टक्के साठे इराणच्या खाडीच्या सभोवार आहेत. म्हणून तर अमेरिका इराणला धमकावत असली तरी भारताने तिच्या सूरात सूर मिसळला नाही. आपलं ९० टक्के खनिज तेल इराणच्या आखातातून अरबी समुद्रमार्गे येतं. म्हणून तर येमेनपर्यंत भारतीय नाविक दलाने आपला दबदबा निर्माण केला आहे.<br />
<br />
सम्राट अशोकाच्या काळात वर्तमानपत्रं वा वृत्तवाहिन्या नव्हत्या.पण या व्यापारी मार्गांवर त्याने शिलालेख उभारून धर्म मार्गाचा उपदेश केला आहे. त्यात बौद्ध धर्माचा उल्लेख नाही. अरबी समुद्र, बंगालचा उपसागर आणि हिंदी महासागर ह्यांनी वेढलेला भारतीय उपखंड व्यापारी तांड्यांनी गजबजलेला होता. त्यामुळे धार्मिक, भाषिक, सांस्कृतिक विविधतेला सामावून घेणारी वैशिष्ट्यपूर्ण संस्कृती इथे विकसीत झाली. शेती, उद्योग आणि व्यापारातून. इस्लामी राज्य अर्थात युरोपियन राष्ट्र-राज्य या संकल्पनेनुसार पाकिस्तानची उभारणी करण्याचा कार्यक्रम राबवण्यात आला. वायव्य सरहद्द प्रांतातील पठाण, बलुचिस्थानातील बलुच, सिंधमधील सिंधी ह्या समूहांना सत्तेत वाटा देणं बाजूलाच राह्यलं पण त्यांच्या आकांक्षांना पद्धतशीरपणे चिरडण्यात आलं. परिणामी लष्कर आणि अणुबॉम्ब या दोन गोष्टींमुळेच पाकिस्तानच अस्तित्व आज शिल्लक आहे. </div>
</div>
सुनील तांबेhttp://www.blogger.com/profile/06462947176515530260noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-157878378629833234.post-862978090157154092015-04-15T10:17:00.002+05:302015-04-15T11:05:14.289+05:30बगाराम तुळपुळे <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<br />
<br />
बगाराम तुळपुळे ह्यांचं निधन झाल्याची बातमी आज साधना दधिचने दिली. दत्ता ईस्वलकरचा फोन आला तो म्हणाला अंत्यसंस्कार वगैरे सर्व पार पडलं आहे. कामगार चळवळीचे नेते, वस्त्रोद्योगाचे तज्ज्ञ, दुर्गापूर पोलाद कारखान्याचे माजी महाव्यवस्थापक असलेले बगारामजी प्रसिद्धीच्या झोतात कधीही नव्हते. त्याचा त्यांना तिटकाराच होता. प्रसिद्धीतून वैयक्तीक महत्वाकांक्षा साधण्याचं राजकारण होतं, समूहांचे प्रश्न त्यामुळे सुटत नाहीत, अशी त्यांची धारणा होती. त्यांच्या धारणेला साजेसे अंत्यसंस्कार कुटुंबियांनी केले. <br />
<br />
१९४२ च्या छोडो भारत आंदोलनात सहभागी झालेले बगाराम तुळपुळे ह्यांनी समाजवादी कामगार चळवळीची पायाभरणी केली. हिंद मजदूर सभा या केंद्रीय कामगार संघटनेचे ते काही काळ अध्यक्ष होते. मुंबई पोर्ट ट्रस्ट, गिरणी कामगार अशा विविध कामगार संघटनांची बांधणी त्यांनी केली. १९७७ साली जनता पार्टीच्या विजयानंतर दुर्गापूर पोलाद कारखान्याच्या महाव्यवस्थापकपदी त्यांची नियुक्ती करण्यात आली. ही नवी जबाबदारीही त्यांनी अतिशय समर्थपणे पेलली आणि सार्वजनिक उपक्रमांचा कारभार कसा चालवावा ह्याचा वस्तुपाठ दिला. २०११ साली श्रमिक प्रतिष्ठानच्या वतीने कामगार चळवळीतील उल्लेखनीय कामगिरीबद्दल मनोहर कोतवाल, यशवंत चव्हाण आणि बगाराम तुळपुळे ह्या तीन कामगारनेत्यांना जीवनगौरव पुरस्कार प्रदान करण्यात आला.<br />
<br />
मुंबईच्या व्हीजेटीआय महाविद्यालयातून अभियांत्रिकीची पदवी परीक्षा ते पहिल्या क्रमांकाने उत्तीर्ण झाले होते. दुसर्या क्रमांकाने उत्तीर्ण होणारे दत्ता देशमुख कम्युनिस्ट चळवळीतून शेतकरी-कामगार नेते म्हणून उदयाला आले. बगाराम आणि दत्ता देशमुख ह्या दोघांनाही साने गुरुजींचा सहवास लाभला होता. <br />
<br />
वस्त्रोद्योग हा त्यांच्या खास अभ्यासाचा विषय होता. वस्त्रोद्योगाचं राष्ट्रीय धोरण ठरवण्यासाठी १९८४ साली केंद्र सरकारने नेमलेल्या विशेषज्ञ समितीचे ते सदस्य होते. त्या समितीच्या अहवालाच्या आधारे १९८५ चं वस्त्रोद्योग धोरण निश्चित करण्यात आलं. इकॉनॉमिक अँण्ड पोलिटीकल विकली या नियतकालीकामध्ये या धोरणावर विस्तृत चर्चा झाली होती त्यामध्ये बगाराम तुळपुळे ह्यांनीही भाग घेतला होता. डॉ. दत्ता सामंत ह्यांच्या नेतृत्वाखालील गिरणी संपाचं विश्लेषण करणारा एक लेख बगाराम तुळपुळे ह्यांनी साधना साप्ताहिकामध्ये लिहीला होता. कापसाचे दर आणि पुरवठा, संयुक्त कापडगिरण्यांमधील तंत्रज्ञान, सूतगिरण्या, यंत्रमागांची वाढती संख्या, प्रचलित कामगार कायदे, वस्त्रोद्योगाचं धोरण ह्याची चिकित्सा करून बगारामनी असा निष्कर्ष काढला होता की या संपामुळे गिरणी कामगारांचा लाभ होण्याची शक्यता नाही. बगारामजींचा हा लेख १९८१ सालात प्रसिद्ध झाला असावा.<br />
<div>
<br /></div>
<div>
१९८८ सालात गिरणी कामगारांची स्थिती अधिक बिकट झाली होती. राजकीय पक्ष आणि सर्व पक्षांच्या कामगार संघटनांकडे ह्या प्रश्नावर कोणताही निश्चित उपाय नव्हता. आंदोलन थंडावलं होतं. त्यावेळी दत्ता ईस्वलकर आणि मी, समता आंदोलन या समाजवादी संघटनेत काम करत होतो. दत्ता ईस्वलकर गिरणी कामगार होता. या प्रश्नावर काहीतरी कृती करायला हवी असं तो उद्वेगाने म्हणाला. आम्ही दोघे बगाराम तुळपुळेंना भेटायला गेलो. बगारामजींनी दत्ताचं म्हणणं पूर्ण एकून घेतलं. वस्त्रोद्योग फायद्यात चालवण्यासाठी कच्च्या मालाचं म्हणजे कापसाचं पुरेसं उत्पादन हवं, योग्य तंत्रज्ञान हवं आणि बाजारपेठ हवी. या तिन्ही गोष्टींची अनुकूलता असताना गिरणी कामगारांवर अशी परिस्थिती येत असेल तर केवळ व्यवस्थापनाला दोष देऊन भागणार नाही तर वस्त्रोद्योग धोरणाचा अभ्यास करायला हवा. धोरण सदोष असेल तर गिरण्यांकडील अतिरीक्त जमीनीची विक्री केल्यावरही गिरण्या चालणार नाहीत आणि कामगारांना मात्र नुकसान भरपाईसाठी वर्षानुवर्षे वाट पाहावी लागेल. तात्पर्य काय तर वस्त्रोद्योग धोरणाचा अभ्यास करा, त्यावर एक टिपण तयार करा आणि मग आपण चर्चा करू. त्यानुसार आम्ही दोघांनी एक टिपण तयार करून त्यांची भेट घेतली. त्यांनी त्या टिपणात काही सुधारणा केल्या आणि म्हणाले, सर्व कामगार संघटनांच्या प्रतिनिधींची एक बैठक आयोजित करा. त्यामध्ये या टिपणावर चर्चा करून कार्यक्रम निश्चित करूया. </div>
<div>
<br /></div>
<div>
बगाराम तुळपुळे चर्चेचे अध्यक्ष असल्याने राष्ट्रीय मिल मजदूर संघ, दत्ता सामंत ह्यांची कामगार आघाडी, लाल निशाण पक्षाचे कॉ. यशवंत चव्हाण, भारतीय कम्युनिस्ट पक्षाचे गंगाधर चिटणीस, मार्क्सवादी कम्युनिस्ट पक्षाच्या अहिल्याताई रांगणेकर, शिवसेना, भारतीय मजदूर संघ अशा नानाविध संघटनांचे प्रतिनिधी या चर्चासत्राला आले. पाच-सहा तास चर्चा झाली. एक कापडगिरणी सहकारी तत्वावर चालण्याचा प्रस्ताव सरकारला सादर करावा आणि वस्त्रोद्योग धोरणावर राष्ट्रीय परिषद मुंबईत घेण्यात यावी. कापड गिरणी सहकारी तत्वावर चालवण्याच्या प्रस्तावाबाबत कॉ. यशवंत चव्हाण यांनी पुढाकार घेतला होता. कमानी कारखान्याचं सहकारीकरण करण्याचा अनुभव त्यांच्या गाठीशी होता. अपना बाजाराचे माझी महाव्यवस्थापक, गजानन खातू, अहमदाबाद टेक्स्टाईल रिसर्च असोसिएशनचे तज्ज्ञ ह्यांनीही ह्याकार्यात सहभाग घेण्याचं मान्य केलं. त्यानुसार राज्य सरकारला प्रस्ताव पाठवण्यात आला पण राज्य सरकारने तो बासनात बांधून ठेवला. वस्त्रोद्योगावरील राष्ट्रीय परिषद बगाराम तुळपुळेंच्या अध्यक्षतेखाली पोदार महाविद्यालयाच्या सभागृहात झाली. त्या परिषदेला डॉ. दत्ता सामंत ह्यांनीही हजेरी लावली होती. त्यानंतर बंद गिरणी कामगार संघटना स्थापन करण्यात दत्ता ईस्वलकरने पुढाकार घेतला आणि प्रदीर्घ काळाच्या लढ्यानंतर कामगारांनी घराचा हक्क मिळवला. पण त्यासाठी २०१४ साल उजाडलं. <br />
<br />
बगारामजी केवळ कामगार पुढारी नव्हते. अभियांत्रिकीची पदवी परिक्षा प्रथम क्रमांकाने उत्तीर्ण झालेले होते. विज्ञान ननैतिक असतं पण तंत्रज्ञान अनैतिक वा नैतिक असतं याची जाण त्यांना होती. शंभर टक्के उत्पादन निर्यात करणार्या अत्याधुनिक सूतगिरण्यांचं लाभहानीचं गणित आर्थिकदृष्ट्या देशाला आतबट्ट्याचं कसं ठरतं ह्यावर ते उत्तम विवेचन करत. उच्चतंत्र आणि विकास या विषयावर ठाण्याच्या लोहिया व्याखानमालेत त्यांनी तीन व्याखानं दिली त्याची पुस्तिकाही प्रकाशित करण्यात आली. या तीन व्याखानांचा संदर्भ, सुस्मृत राम बापट ह्यांनी विचारवेध संमेलनातील त्यांच्या अध्यक्षीय भाषणात घेतला होता. या भाषणात राम बापट ह्यांनी नवभांडवलशाहीची म्हणजे जागतिकीरणानंतरच्या भांडवलशाहीची मूलगामी मीमांसा केली. २००४ सालच्या विचारवेध संमेलनाचं अध्यक्षस्थान बगाराम तुळपुळेंनी भूषवलं होतं. कामगार संघटनांनी वेतन आणि अन्य प्रश्नांच्या सोडवणुकीसाठी सामुदायिक सौदेबाजीच्या (कलेक्टिव बार्गेनिंग) तत्वाचा अंगीकार करावा हे कामगार लढ्यात मान्यता पावलेलं सूत्र आहे. त्याविषयावरही एक छोटेखानी पुस्तिका बगारामजींनी लिहीली होती. दुर्गापूर पोलाद कारखान्याच्या कारभारावरही त्यांनी एक छोटी पुस्तिका लिहीली होती. बगारामजी तज्ज्ञ होते मात्र विस्तृत लेखनापेक्षा कृतीवर त्यांचा भर होता. आणि लेखन करताना मतं आणि भूमिका ह्यापेक्षा डेटा म्हणजे आकडेवारी माहिती यामधून समाजवादी भूमिका मांडण्याकडे त्यांचा कल होता. त्यातूनच पुढे कार्यक्रम आकार घेत असे.<br />
<br />
प्रभा तुळपुळे या बगारामजींच्या पत्नी. महाश्वेता देवींच्या अरण्येर अधिकार या बिरसा मुंडाच्या जीवनावरील बंगाली कादंबरीचा अनुवाद त्यांनी मराठी भाषेत केला. महाश्वेतादेवींच्या साहित्याचा मराठी वाचकांना परिचय त्यामुळे झाला. मला नेमकं आठवत नाही पण ८० च्या दशकात प्रभा तुळपुळेंनी हा अनुवाद केला असावा. बगारामजींची मुलगी इंदवी ही सेवादलात होती. ठाणे जिल्ह्यातील आदिवासी क्षेत्रात रचनात्मक आणि संघर्षाच्या कार्यात ती कार्यरत आहे. बगारामजींच्या सर्व कुटुंबाने समाजवादी मूल्य आणि जीवन आत्मसात केलं आहे. त्यांच्या स्मृतीला विनम्र अभिवादन. <br />
<div class="MsoNormal">
<div class="MsoNormal">
</div>
</div>
</div>
</div>
सुनील तांबेhttp://www.blogger.com/profile/06462947176515530260noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-157878378629833234.post-40771706031588486732015-04-07T11:26:00.000+05:302015-04-07T11:28:57.583+05:30समाजवादी शक्तींच्या एकजूटीचं स्वप्नं पाहणारे जी. जी. <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjfORwcaU_59IXIZRaKy9HZ1iVxEJ7x_3fR-UdxxZVDd-TwBbqtAozRsV44vPc1hnSinQ_j07XhhLiUi1jfKKer2MwOhXWSMxoKb2eFIKsa56xdzq8doPMYYfO8P8_fuVdzEwegB1oHgLg/s1600/GG.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjfORwcaU_59IXIZRaKy9HZ1iVxEJ7x_3fR-UdxxZVDd-TwBbqtAozRsV44vPc1hnSinQ_j07XhhLiUi1jfKKer2MwOhXWSMxoKb2eFIKsa56xdzq8doPMYYfO8P8_fuVdzEwegB1oHgLg/s1600/GG.jpg" /></a></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%; mso-ansi-font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%; mso-ansi-font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"> <b>१९४२ साली मुंबईत झालेल्या काँग्रेस अधिवेशनासाठी
महात्मा गांधी रेल्वेने आले. त्यावेळचे मुंबईचे महापौर, युसूफ मेहेरल्ली त्यांच्या
स्वागताला व्हिक्टोरिया टर्मिनसवर हजर होते. या अधिवेशनाच्या निमित्ताने पद्मा
प्रकाशन या संस्थेमार्फत युसूफ मेहेरल्ली यांनी </b></span><b>´<span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%; mso-ansi-font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">क्विट इंडिया</span>’<span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%; mso-ansi-font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"> (चले जाव) या नावाची पुस्तिका काढली
होती.</span><span lang="MR"> </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%; mso-ansi-font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">ह्या पुस्तिकेची तडाखेबंद विक्री त्यावेळी झाली
होती (सायमन गो बॅक ही घोषणाही युसूफ मेहेरल्ली यांची). अखिल भारतीय काँग्रेस
कमिटीच्या या अधिवेशनात ब्रिटीशांना निर्वाणीचा इशारा देण्याचं गांधीजींनी निश्चित
केलं होतं. त्यासाठी सुयोग्य घोषणा त्यांना गवसली नव्हती. पद्मा प्रकाशनाच्या
पुस्तिकेने त्यांचं लक्ष वेधून घेतलं. ८ ऑगस्ट १९४२ रोजी, अधिवेशनामध्ये हीच घोषणा
गांधीजींनी केली आणि त्यासोबत </span>“<span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%; mso-ansi-font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">करेंगे या मरेंगे</span>”<span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%; mso-ansi-font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"> हा मंत्र त्यांनी दिला. गोवालिया टँक
मैदानावरील त्या विराट सभेला जी. जी. पारीख ह्यांनीही हजेरी लावली होती. आंदोलनातील
सहभागाबद्दल त्यांना अटक झाली आणि ११ महिन्यांच्या कारावासाची सजा त्यांना झाली. </span><o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoNormal">
<b><span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%; mso-ansi-font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"> युसूफ मेहरल्ली, अच्युतराव पटवर्धन, अशोक मेहता,
मिनू मसानी, जयप्रकाश नारायण, राममनोहर लोहिया, नरेंद्र देव, एस. एम. जोशी, ना. ग.
गोरे इत्यादींनी काँग्रेस समाजवादी पक्षाची स्थापना १९३४ साली नाशिक कारागृहात
केली होती. केवळ हेच नेते समाजवादी नव्हते तर अनेक समाजवादी गट त्या दिशेने विचार
करत होते. काँग्रेस पक्ष आणि संघटना भांडवलदार आणि साम्राज्यवाद्यांची हस्तक आहे
असा निर्वाळा तिसर्य़ा</span><span lang="MR"> </span><span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%; mso-ansi-font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">कम्युनिस्ट इंटरनॅशनलने दिला होता. अशा
परिस्थितीत स्वातंत्र्य लढा आणि समाजवाद ह्यांची सांगड कशी घालायची असा प्रश्न
मार्क्सवादी विचाराच्या अनेक तरुणांना आणि गटांना पडला होता. त्याचं निःसंदिग्ध
उत्तर काँग्रेस समाजवादी पक्षाने दिलं. भारतीय स्वातंत्र्य लढ्याचं प्रतिनिधीत्व
काँग्रेस करते मात्र येऊ घातलेल्या स्वातंत्र्यात कामगार आणि शेतकर्यांची सत्ता
स्थापन करायला हवी असा विचार काँग्रेस समाजवाद्यांनी मांडला. स्वातंत्र्य लढा आणि
डावा विचार ह्यांची सांगड घालण्याचा हा प्रयत्न होता. म्हणूनच ऑगस्ट क्रांतीच्या
आंदोलनाचं नेतृत्व करण्यासाठी समाजवादी पुढे सरसावले. गांधी, नेहरू, पटेल इत्यादी
काँग्रेस नेत्यांना ८ ऑगस्ट रोजीच अटक करण्यात आली. कार्यकर्त्यांच्या छोट्या
गटांनी आंदोलन सुरू जारी ठेवण्याची आखणी युसूफ मेहरल्ली यांनी केली होती. जयप्रकाश
नारायण, राममनोहर लोहिया, अच्युत पटवर्धन, अरुणा असफअली हे या आंदोलनाचे नेते
होते. जी. जी. पारिख आजचे असे एकमेव समाजवादी असतील की ज्यांनी स्वातंत्र्य
आंदोलनातील सहभागापासून सहकारी चळवळ, ग्रामविकास, संयुक्त महाराष्ट्र आंदोलन, गोवा
मुक्ती संग्राम, संपूर्ण क्रांती आंदोलन या सर्व आंदोलनात महत्वाची भूमिका पार
पाडली. </span><o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoNormal">
<b><span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%; mso-ansi-font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"> जनता विकली हे इंग्रजी साप्ताहिक जयप्रकाश नारायण
आणि अच्युत पटवर्धन ह्यांनी १९४६ साली सुरू केलं. त्यावेळी काँग्रेस समाजवादी
पक्षाचं मुख्यालय मुंबईला होतं. माझ्या माहितीप्रमाणे, अपोलो बंदर येथील जनता
विकलीच्या कार्यालयाची जागा अच्युत पटवर्धन ह्यांनी मिळवली होती. युसूफ मेहेरल्ली,
अच्युत पटवर्धन, अशोक मेहता, जयप्रकाश नारायण </span>“ <span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%; mso-ansi-font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;">वे साईड इन</span>” <span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%; mso-ansi-font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"> या रेस्त्रांमध्ये चहा पित गप्पा मारायचे. १९५२
च्या पहिल्या सार्वत्रिक निवडणुकांनंतर समाजवादी पक्षाचं मुख्यालय दिल्लीला
स्थलांतरित झालं. मात्र जनता विकलीचं कार्यालय मुंबईत राह्यलं आणि त्याची जबाबदारी
जी. जी. पारीखांनी घेतली ती अजून त्यांच्याच खांद्यावर आहे. जनता विकली च्या
कार्यालयातच नरेंद्र देव खोज परिषदेचं कार्यालयही थाटण्यात आलं होतं. स्वांतत्र्य
लढा, सहकारी चळवळ, कामगार चळवळ, ग्राम विकास, स्वदेशी अशा विविध चळवळींशी जी. जी.
पारीख तेव्हापासून जुळलेले आहेत. <o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal">
<b><span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%; mso-ansi-font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"> समाजवादी कार्यकर्त्यांचा अभ्यासक्रम तयार
करण्यात युसूफ मेहेरल्ली यांनी पुढाकार घेतला. जयप्रकाश नारायण, अच्युत पटवर्धन,
अशोक मेहता ह्यांचाही सहभाग होता त्यामध्ये. जनता साप्ताहिकाच्या फाईलींमध्ये तो
अभ्यासक्रम वाचायला मिळतो. नानासाहेब गोरे, प्रेम भसीन, सुरेंद्र मोहन, मधु दंडवते
अशा नेत्यांनी जनता साप्ताहिकाचं संपादकपद सांभाळलं. त्यांच्या पश्चात जी.जींनी
संपादकपदाची सूत्रं हाती घेतली. १९९२ साली चलेजाव आंदोलनाचा सुवर्णमहोत्सव साजरा
करण्यात आला. त्यावेळी श्रीलंकेतील चलेजाव आंदोलनाच्या समाजवादी नेत्यांनी जनता
विकलीच्या कार्यालयात हजेरी लावली होती. देशातील आणि विदेशातील अनेक नेत्यांनी,
कार्यकर्त्यांनी आणि अभ्यासकांनी जनता विकलीमध्ये केलेल्या लिखाणाचं श्रेय जी.जी.
पारीखांना द्यायला हवं. </span><o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoNormal">
<b><span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%; mso-ansi-font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"> एशियन सोशॅलिस्ट कॉन्फरन्सबाबत सध्याचे सोशॅलिस्ट
अनभिज्ञ आहेत. आँग सांग सू ची चे वडील समाजवादी होते. एशियन सोशॅलिस्ट
कॉन्फरन्सच्या कामासाठी मधु लिमये रंगूनला होते, मा.श्री. गोखले आधी कोलंबोला आणि
नंतर रंगूनला होते. जवाहरलाल नेहरूंच्या अलिप्ततावादाला समाजवाद्यांनी दिलेलं ते
उत्तर होतं. भारतीय समाजवाद युरोपकेंद्रीत नको तर आशिया केंद्रीत हवा अशी दृष्टी
त्यामागे होती. १९९० साली म्हणजे शीत युद्धाच्या समाप्तीनंतर पंतप्रधान नरसिंहराव
ह्यांनी लुक ईस्ट या परराष्ट्र धोरणाची पायाभरणी केली आणि नरेंद्र मोदी तेच धोरण
पुढे घेऊन जाताना दिसतात. मात्र या धोरणाचे पूर्वसूरी समाजवादी होते ही बाब जनता
विकलीच्या वाचकालाच कळू शकते. प्रश्न पर्यावरणाचा असो की जातीय विषमतेचा वा
संप्रदायवादाचा किंवा आर्थिक शोषणाचा आणि विविध जनआंदोलनांचा त्याकडे समग्रपणे
पाहण्याचा राजकीय दृष्टिकोन जनता विकली या नियतकालीकामध्ये त्यावरील
अनुकूल-प्रतिकूल चर्चेसह वाचायला मिळतो. किशन पटनाईक सामायिक वार्ताचे संपादक होते
तोवर अशीच राजकीय दृष्टी त्यामध्ये अभिव्यक्त व्हायची. जनता आणि सामायिक वार्ता
ह्यांच्यात अनेक मुद्द्यांवर मतभेद तेव्हाही होते पण त्या ताणातूनच समाजवादी
दृष्टी वा भाष्य समृद्ध झालं. समाजवादी पक्षाच्या विसर्जनानंतर समाजवादी राजकीय
दृष्टी आणि विश्लेषण जनता आणि सामायिक वार्ता ह्या दोनच साप्ताहिकांनी पुढे ठेवलं
(नानासाहेब गोरे ह्यांच्यानंतर साधना साप्ताहिकाला राजकारणावर पकड असणारा संपादक
लाभला नाही).</span><o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoNormal">
<b><span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%; mso-ansi-font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"> काँग्रेस समाजवादी पक्षाच्या स्थापनेपासून ते
समाजवादी पक्षाच्या विसर्जनानंतरही समाजवादी शक्तींची एकजूट हा विषय समाजवादी
आंदोलनात सातत्याने चर्चिला जातो. कम्युनिस्ट पक्षाप्रमाणे समाजवादी पक्ष
केडरबेस्ड नाही ह्याचं वैषम्य अनेकांना वाटतं. त्यामुळे समाजवादी पक्षात आणि
आंदोलनात फाटाफूट झाली अशीही अनेकांची धारणा आहे. देशभर पसरलेल्या विविध समाजवादी
गटांना सामावून घेण्याची प्रक्रिया काँग्रेस समाजवादी पक्षाच्या स्थापनेपासून सुरू
झाली. समाजवादी चळवळीचं सामर्थ्य वा शक्तीस्थळ जनलढ्याच्या अग्रभागी राहून
समाजवादी कार्यक्रम पुढे रेटण्यात आहे. त्यामुळे समाजवादी शक्तींची एकजूटीकरणाची
प्रक्रिया इन्क्लुजिव हवी, विविध गटांनाच नव्हे तर काँग्रेस, जनता दलाचे विविध गट,
आम आदमी पार्टी, विविध कामगार संघटना वा जनआंदोलनांमधील समाजवादी विचारधारेशी
जुळलेले विविध कार्यकर्ते ह्यांच्याशी सतत संवाद ठेवण्याला हवा असं जी.जी. पारीख आवर्जून
सांगतात. फरोख खान हे मुंबई समाजवादी पक्षाचे कार्यकारिणी सदस्य १९९० च्या दशकात
भाजपमध्ये सामील झाले परंतु युसूफ मेहेरल्ली सेंटर आणि जी.जी. पारीख ह्यांच्याशी
ते जुळलेले होते. समाजवादी कार्यक्रमात वा उपक्रमात फरोख खान ह्यांना जी. जीं. नी
नेहमी सामावून घेतलं.</span><o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoNormal">
<b><span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%; mso-ansi-font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"> महात्मा गांधी, जयप्रकाश नारायण, युसूफ मेहेरल्ली
ह्यांचा व्यक्तीमत्वाचा प्रभाव जीजींच्या व्यक्तीमत्वावर आहे. त्यांची कौटुंबिक
पार्श्वभूमी सुबत्तेची मात्र राहणी कमालीची साधी. स्वातंत्र्य आंदोलनात
स्वीकारलेली खादी त्यांच्या अंगावर नाही तर व्यक्तीमत्वामध्ये प्रतिबिंबीत झाली
आहे. अतिशय शांत आणि लक्षपूर्वकपणे पुढच्या माणसाचं म्हणणं ऐकून घेणं, कितीही कडवी
टीका अतिशय सहृदयतेने समजून घेणं आणि त्यानंतर आपली भूमिका खुलासेवार सांगणं हे
जीजींच्या व्यक्तीमत्वाचं वैशिष्ट्य आहे. त्यामुळे त्यांचं म्हणणं पटलं नाही तरीही
मनात किल्मिष राहात नाही. त्यांच्या निर्णयाशी मतभेद असूनही वैयक्तीक स्वार्थाचा
लवलेश त्यामागे नाही ह्याची आपल्याला खात्री होती. त्यामुळे टोकाचे मतभेद असूनही
संवाद कायम राहतो. </span><o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoNormal">
<b><span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%; mso-ansi-font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"> सहा फूट उंची, धारदार नाक, दाढी, डोळ्यातून
ओसंडणारा स्नेहभाव असं जीजी मितभाषी आहेत. व्यवसायाने ते डॉक्टर होते. समाजवादी
चळवळीतील अनेक कार्यकर्त्यांचे ते फॅमिली डॉक्टर होते. अनेक कार्यकर्त्यांना
स्पेशालिस्टांकडे तपासणीसाठी पाठवताना ते संबंधीतांना चिठी देत. एका ग्रामीण
भागातल्या कार्यकर्त्याला त्यांनी चिठी देऊन एका स्पेशालिस्टाकडे पाठवला. मुंबईत
तो नवखा असल्याने मी सोबत गेलो होतो. तपासणी, सल्ला वगैरे सोपस्कार आटोपल्यावर मी
संबंधीत डॉक्टरांकडे फी ची चौकशी केली. त्यांनी मला जीजींची चिठी दाखवली--जीजींच्या
चिठीतली शेवटची ओळ होती—प्लीज डोन्ट चार्ज हिम. जीजींच्या विनंतीचा मान ठेवायला
हवा, असं सांगून डॉक्टरांनी कार्यकर्त्याला म्हटलं कोणत्याही मदतीसाठी निःसंकोचपणे
मला फोन करा. बसरूर नावाचे समाजवादी कार्यकर्ते चिखलवाडीतल्या चाळीत एका खोलीत
राह्यचे. त्यांची प्रकृती बिघडली. चाळीतल्या खोलीत त्यांची शुश्रूषा करणं अवघड
होतं. जीजींनी आपल्या घरामध्ये त्यांची व्यवस्था केली. </span><o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoNormal">
<b><span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%; mso-ansi-font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"> मंगला पारीख ह्या जीजींच्या पत्नी. रविंद्रनाथ
टागोरांच्या शांतिनिकेतनमध्ये त्या काही काळ शिकायला होत्या. त्यामुळे असेल कदाचित
पण जीजींच्या घरात अमृता प्रीतम, के.के. हेब्बर इत्यादी चित्रकारांच्या प्रिंटस्
अतिशय नेटकेपणे फ्रेम केलेल्या असायच्या. फर्निचर साधं पण मांडणी सौंदर्यपूर्ण.
मंगलाताईही समाजवादी आंदोलनात सक्रीय होत्या. संयुक्त महाराष्ट्राच्या आंदोलनात
त्यांनी सत्याग्रह केला होता. गुजराती, हिंदी आणि इंग्रजी अशा तिन्ही भाषांमध्ये
मंगलाताई आणि जीजी एकमेकांशी बोलायचे. कार्यकर्ते, नेते, मित्र-सहकारी, पुस्तकं,
नियतकालीकं, वर्तमानपत्रं ह्यांचा घरात सतत राबता असायचा. मंगलाताई जीजींना
अरे-तुरे करायच्या याची मला लहानपणी खूप गंमत वाटायची. कारण माझ्या घरात वा जीजी
आणि मंगलाताईंपेक्षा वयाने लहान असणार्या समाजवादी नेते-कार्यकर्त्यांमध्ये असा
संवाद अपवादाने कानी पडायचा. मागच्या वर्षी समाजवादी जनपरिषदेने पुण्यामध्ये दोन
दिवसांचं चर्चासत्र आयोजित केलं होतं. अध्यक्षस्थानी जीजी होते. त्यावेळच्या
भाषणात ते म्हणाले माझी प्रकृती आता ठीक नाही, वयही झालं आहे. माझी पत्नी असती तर
कार्यक्रमाला हजेरी लावायला विरोध केला नसता पण ती दुःखी झाली असती. या
प्रस्तावनेनंतर राजकीय परिस्थितीवर त्यांनी भाष्य केलं. </span><o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoNormal">
<b><span lang="MR" style="font-family: "Mangal",serif; font-size: 10.0pt; line-height: 107%; mso-ansi-font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Calibri; mso-ascii-theme-font: minor-latin; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-hansi-font-family: Calibri; mso-hansi-theme-font: minor-latin;"> गेल्या वर्षी जीजींनी त्यांच्या वयाची नव्वदी पूर्ण
केली. १० एप्रिल रोजी त्यांचा सत्कार करण्याचं समाजवादी चळवळीतील साथींनी ठरवलं
आहे. या कार्यक्रमाच्या निमित्ताने समाजवादी शक्तींच्या एकजुटीचं एक पाऊल पुढे पडो
ह्या शुभेच्छांसह जीजींना विनम्र अभिवादन. </span><o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoNormal">
<b><br /></b></div>
<div class="MsoNormal">
<b><br /></b></div>
<b><br /></b>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
</div>
सुनील तांबेhttp://www.blogger.com/profile/06462947176515530260noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-157878378629833234.post-38290718893891478312015-03-28T13:05:00.001+05:302015-03-29T07:04:51.078+05:30योगेेंद्र यादव-रडीचा डाव <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">योगेंद्र यादव, प्रशांत भूषण, प्रा. आनंद कुमार आणि अजित झा या चार बंडखोर
नेत्यांची पक्षातून हकालपट्टी करण्याचा निर्णय आम आदमी पार्टीच्या राष्ट्रीय
कार्यकारिणीने घेतला. हे चारही नेते जनआंदोलनांशी आणि समाजवादी चळवळीशी निगडीत
आहेत. जनआंदोलनांच्या राष्ट्रीय समन्वय या आघाडीमधील कार्यकर्त्यांना लोकसभा
निवडणुकीत आम आदमी पार्टीची उमेदवारी देण्यामध्ये या चौघांची भूमिका निर्णायक ठरली
होती. त्यांचीच हकालपट्टी झाल्याने आम आदमी पार्टीतील समाजवादी गटाची मुस्कुटदाबी
होणार असल्याचे स्पष्ट संकेत अरविंद केजरीवाल ह्यांनी दिले आहेत. </span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">दिल्ली विधानसभा निवडणुकांमध्ये आम आदमी पार्टीला या खेपेला जे यश मिळालं
त्यामध्ये भाजप-संघ परिवाराचा वाटा सिंहाचा असावा. पंतप्रधान नरेंद्र मोदी ह्यांना
लगाम घालावा म्हणून हिंदुत्ववादी केडरने आपली मतं आम आदमी पार्टीकडे वळवली
असण्याची दाट शक्यता आहे. मागच्या खेपेच्या दिल्ली विधानसभा निवडणुकांमध्ये आम
आदमी पार्टीला मिळालेल्या यशात गरीब वस्त्यांनी महत्वाची भूमिका निभावली होती. या
खेपेला मात्र आम आदमी पार्टीचा सामाजिक आधार बदललेला आहे. त्याचं प्रतिबिंब
पक्षाच्या राष्ट्रीय कार्यकारिणीच्या बैठकीत पडलेलं दिसतं. </span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">समाजवादी चळवळीसाठी समाजवादी राजकीय पक्षाची गरज नाही म्हणून समाजवादी
पक्षाचं विसर्जन करण्याचा निर्णय १९७७ साली घेण्यात आला. एस. एम. जोशी</span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">नानासाहेब गोरे</span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">मधु लिमये</span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">जॉर्ज फर्नांडिस</span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">सुरेंद्र मोहन</span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">मधु दंडवते इत्यादी
नेत्यांनी हा निर्णय अतिशय विचारपूर्वक घेतला होता. जनता पार्टी फुटल्यानंतर हे
सर्व नेते राजकारणात सक्रिय होते. जनता पार्टी</span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">भारतीय लोक दल</span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">जनता दल</span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">जनता दल (सेक्युलर)</span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">जनता दल (संयुक्त)</span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">राष्ट्रीय जनता दल
अशा विविध पक्षांमध्ये नेतृत्वाची भूमिका त्यांनी बजावली. समाजवादी पक्षाची उभारणी
करण्याचा विचारही त्यांनी केला नाही. राष्ट्र सेवा दल</span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">हिंद मजदूर सभा</span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">हिंद मजदूर किसान
पंचायत</span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">साधना ट्रस्ट व साप्ताहिक</span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">जनता साप्ताहिक</span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">एस. एम. जोशी
सोशॅलिस्ट फौंण्डेशन</span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">नानासाहेब गोरे
समाजवादी अॅकॅडमी</span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">केशव गोरे स्मारक ट्रस्ट</span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">अपना बझार</span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">हमाल पंचायत</span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">महात्मा फुले समता
प्रतिष्ठान</span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">युसूफ मेहेरल्ली सेंटर</span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">साने गुरुजी स्मारक
इत्यादी शेकडो संस्था</span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">संघटना</span><span style="background: white; color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="background: white; color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">नियतकालीकं समाजवादी
चळवळ चालवण्यासाठी पुरेशा आहेत अशी समाजवादी नेतृत्वाची धारणा होती.</span><span style="font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 15.6pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 15.6pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">१९७७ साली विशीत</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">तिशीत वा चाळिशीत असलेल्या समाजवादी कार्यकर्त्यांची त्यामुळे गोची झाली.
ते समाजवादी होते पण त्यांचे पक्ष मध्यममार्गी होते किंवा एक वा दोन समूहांच्या
सामाजिक आधारावर उभे होते. समाजाच्या विविध क्षेत्रात--कामगार चळवळ</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">शिक्षण संस्था</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">ग्राहक चळवळ</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">सहकारी संस्था</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">सामाजिक-सांस्कृतिक</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">समाजवादी आंदोलनाशी संबंधीत वा समाजवादी
विचारधारेने प्रभावित झालेल्या व्यक्तींची संख्या मोठी होती. पण त्यांच्या
विचारधारेला पुढे नेणारा वा त्यांच्या विचारधारेचा राजकीय पक्ष नव्हता. आपल्या
राजकीय आकांक्षांसाठी त्यांना वेगळ्या राजकीय पक्षांशी</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">संघटनांशी</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">सामाजिक आधाराशी जुळवून घेणं भाग पडलं.
१९३४ साली काँग्रेस सोशॅलिस्ट पक्षाची स्थापना करण्यापासून ते थेट १९७७ पर्यंत
समाजवादी पक्षाची राज्य वा राष्ट्रीय पातळीवरील राजकीय संघटना उभारावी</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">समाजवादी कार्यक्रमावर आधारित राजकारण
करून निवडणुकीच्या मार्गाने समाजवादी पक्षाने सत्तेवर यावं ह्यासाठी लागणारी
इच्छाशक्ती समाजवादी नेतृत्वाकडे नव्हती. समाजवादी पक्ष विसर्जित झाल्यानंतर
समाजवादी चळवळीचा वारसा--स्वातंत्र्य आंदोलन</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">संयुक्त महाराष्ट्र आंदोलन</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">गोवा मुक्ती आंदोलन</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">रेल्वे संप</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">संपूर्ण क्रांती आंदोलन</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">इत्यादीचा वारसा तरुणांना मिळाला नाही.
कारण एस. एम. </span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">नानासाहेब
गोरे</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">मधु
दंडवते</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">जॉर्ज
फर्नांडिस इत्यादी नेते वेगवेगळ्या राजकीय पक्षात कार्यरत होते. नेतृत्वाची भूमिका
बजावत होते.</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;"> <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 15.6pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 15.6pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">१९९० च्या आसपास ह्या तरुणांनी सोशॅलिस्ट फ्रंट</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">समाजवादी जनपरिषद इत्यादी उपक्रम
चालवून समाजवादी राजकीय पक्षाची उभारणी करण्याचा प्रयत्न केला. समाजवादी विचारांची
नवी मांडणी करण्याचाही. ह्या कामात किशन पटनायक</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">पन्नालाल सुराणा</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">भाई वैद्य इत्यादी बुजुर्गांची साथही
त्यांना मिळाली. योगेंद्र यादव, अजित झा ह्या सर्व राजकीय प्रक्रियेत सक्रिय होते.
पण त्यांच्याही असं ध्यानी आलं की समाजवादी राजकीय पक्ष निर्माण करणं बदलत्या
परिस्थितीत गरजेचं नाही. समाजवादी ह्या शब्दाचाही त्याग करायची तयारी आपण ठेवायला
हवी असं योगेंद्र यादव यांनी एका व्याखानात स्पष्टपणे नमूद केलंय.</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;"> <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 15.6pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 15.6pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">समाजवादी आंदोलनाचा जोर होता बिहारात. आणि थोडाफार उत्तर भारतात. यादव आणि
अन्य मागासवर्गीय समूह समाजवादी आंदोलनाचा सामाजिक आधार होता. यादव</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">कुर्मी</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">मुसलमान</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">दलित ह्या सामाजिक आधारावरच समाजवादी
पक्ष (मुलायम सिंग यादव)</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">राष्ट्रीय जनता दल</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">जनता दल (संयुक्त)</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">लोक जनशक्ती पार्टी (रामविलास पासवान)</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">असे राजकीय पक्ष निर्माण झाले.
समाजवादी कार्यक्रमाशी त्यांचा संबंध नावापुरताही उरला नाही. महाराष्ट्रातील
समाजवादी नेतृत्व आणि संघटना ह्यामध्ये मध्यमवर्गीयांचं अर्थात उच्चवर्णीयांचं
वर्चस्व होतं. त्यांच्यामध्ये एक अपराध गंड होता. कारण महाराष्ट्राला
ब्राह्मण-ब्राह्मणेतर वादाची मोठी परंपरा आहे. त्यामुळे १९७७ नंतर समाजवादी पक्ष
विसर्जित झाल्याने साहित्य-सांस्कृतिक-सामाजिक क्षेत्रातील समाजवादी एका फटक्यात
बाजूला पडले. साडे तीन टक्क्याची संस्कृती या वादाला समाजवादी चळवळीतल्या लक्ष्मण
माने ह्यांनीच तोंड फोडलं. घडलं असं की मध्यमवर्ग समाजवादी आंदोलन आणि चळवळीपासून
दुरावला. आपला सामाजिक आधार गमावला की दुसरा आधारही मिळत नाही. न घर का ना घाट का</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">अशी समाजवादी कार्यकर्त्यांची स्थिती
झाली. ब्राह्मणेतर परंपरेतल्या बहुजनांना हिंदुत्ववादी शिवसेना वा भाजप हे राजकीय
पक्ष काँग्रेसला पर्याय म्हणून जवळ करण्यात फारशी अडचण आली नाही.</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;"> <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 15.6pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 15.6pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">समाजवाद्यांचं एक वैशिष्ट्य असं की जन आंदोलन उभं राह्यलं की त्यांचे
हात-पाय शिवशिवायला लागतात. अण्णा हजारेंचं भ्रष्टाचार विरोधी आंदोलन उभं
राह्यल्यावर बाबा आढाव</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">ग. प्र. प्रधान ह्यांनी त्यामध्ये उडी घेतली. नंतर त्यांचा भ्रमनिरास झाला.
भ्रष्टाचार विरोधी आंदोलनाला मिळणारा प्रतिसाद पाहून योगेंद्र यादव, प्रशांत भूषण ह्यांना असं वाटू लागलं
की मध्यममार्गी परंतु डावीकडे झुकणार्या परिवर्तनवादी राजकीय पक्षाला मोठा अवकाश
भारतीय राजकारणात मिळणार आहे. सर्वसमावेशक असणारा काँग्रेस पक्ष आपलं स्थान गमावून
बसला आहे. त्याचा सामाजिक आधार झपाट्याने संकुचित होतो आहे. बिहार</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">उत्तर प्रदेश अशा अनेक राज्यांतून
काँग्रेस केवळ अस्तित्वापुरती शिल्लक आहे. त्यामुळे आम आदमी पार्टीला उज्ज्वल
भवितव्य आहे</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">अशी
योगेंद्र यादव ह्यांची प्रामाणिक धारणा होती.</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;"><br />
<br />
</span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">बाबा आढाव
आणि ग. प्र. प्रधान ह्यांचं जे झालं तेच योगेंद्र यादवांचंही होतं आहे. आंदोलन
अण्णा हजारेंचं. त्यांच्या नेतृत्वाखाली तुम्हाला काम करायचं असेल तर निमूटपणे ते
म्हणतील ते ऐका. तुम्हाला समाजवादी विचारधारा पुढे नेण्याचं काम करायचं असेल तर
तुम्ही आंदोलन उभारा. आम आदमी पार्टी केजरीवालांची. त्या पार्टीने कसं राजकारण
करावं</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">कोणतं
राजकारण करावं</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">दिशा
कोणती असावी हे केजरीवाल आणि त्यांची टीम ठरवणार. तुम्ही त्या टीममध्ये असाल तर
केजरीवाल जे म्हणतात ते करा.</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;"><br />
<br />
</span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">योगेंद्र
आणि प्रशांत भूषण ह्यांच्या युक्तिवादात तथ्य आहे पण शक्ती नाही. कारण ते वकिली
थाटाचे युक्तिवाद आहेत. राजकीय पक्ष युक्तिवादावर नाही तर नेतृत्व, संघटना आणि कार्यक्रमावर
चालतो. शक्तीहीन सत्य असत्यापेक्षा भयंकर असतं असं डॉ. लोहियांनी म्हटलं आहे.
योगेंद्र यादवांच्या आजच्या स्थितीला ते चपखलपणे लागू होतं.</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;"> <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 15.6pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 15.6pt; margin-bottom: 12.0pt;">
<span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">भारतात
राजकीय पक्षांमध्ये व्यक्ती महात्म्य मोठ्या प्रमाणावर आहे. काँग्रेस</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">भाजप</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">द्रमुक</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">अण्णा द्रमुक</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">तृणमूल काँग्रेस</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">समाजवादी पार्टी</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">बहुजन समाज पार्टी किंवा आम आदमी
पार्टी. स्वातंत्र्यपूर्व काळात पाश्चात्यांच्या प्रभावामुळे पक्षांतर्गत लोकशाही</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">खुली चर्चा</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">मतभेद</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">मतभिन्नता यांना सामोरं जाऊन जनमानसात
आपलं नेतृत्व रुजवणं ही बाब रुजू लागली होती. बाबासाहेब आंबेडकरांनी तर
व्यक्तीमहात्म्याच्या (त्यांचा रोख अर्थातच गांधीजींवर होता) विरोधात कडवी टीका
केली आहे. घटना परिषद असो की संसद</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">मतभेदांना</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">मतभिन्नतेला सामोरं जाण्याची पाश्चात्य
संस्कृती बाबासाहेबांनीही आत्मसात केली होती. स्वातंत्र्योत्तर काळात आपल्याकडील
लोकशाही प्रक्रियेने राजकीय पक्षांचं देशीकरण झपाट्याने केलं. त्याचे अनेक लाभ
झाले आणि काही तोटे. त्यापैकी एक व्यक्तीमहात्म्याचा रोग. दोन वर्षांपूर्वी स्थापन
झालेल्या आम आदमी पार्टीतही व्यक्तीमहात्म्य भीषण आहे. हा पक्ष शहरी
मध्यमवर्गीयांचा</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">आयटी
प्रोफेशनल्सचा</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">कंप्युटर-इंटरनेट-व्हॉटस्
अॅप</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">फेसबुक</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">ट्विटर वापरणार्यांचा आहे. नवं
तंत्रज्ञान त्यांनी आत्मसात केलेलं असलं तरी मूल्य धारणा जुन्याच आहेत.</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 15.6pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">समाजवादी विचारधारा जरी समूहकेंद्रीत असली तरीही व्यक्तीमूल्याला त्यामध्ये
भक्कम स्थान आहे. किंबहुना समाजवादी आंदोलनामध्ये हे व्यक्तीमूल्य अनेकदा
हेकेखोरपणाचं रूप घेताना दिसतं. मध्यमवर्गीय वा ब्राह्मणी नेतृत्वाच्या मर्याद
अनेक होत्या. पण एस. एम. जोशी</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">नानासाहेब गोरे</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">मधु दंडवते</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">मधु लिमये</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">बॅ नाथ पै</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">, </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">जॉर्ज फर्नांडिस ह्यांची मूलबाळं
राजकारणात वारसा हक्काने आली नाहीत. बाबा आढाव असोत की किशोर पवार त्यांच्या
मुलांनीही आपल्या वडलांच्या सामाजिक-राजकीय वारशावर दावा केला नाही. योगेंद्र यादव
आणि प्रशांत भूषण ह्यांचा जीव आम आदमी पार्टीत गुदमरणार हे स्पष्ट होतं.
योगेंद्र यादव</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;">,</span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;"> अजित
झा,</span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;"> </span><span lang="MR" style="color: #333333; font-family: "Mangal",serif; mso-ascii-font-family: Arial; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN; mso-hansi-font-family: Arial;">प्रशांत
भूषण ह्यांना अभिप्रेत असलेला पक्ष त्यांनाच उभारावा लागेल. केजरीवालच्या पक्षाला
तसा आकार देण्याची त्यांची आकांक्षा वा आग्रह अनाकलनीय आहे. आपलं घर पाडायचं आणि
इतराच्या घरात वळचणीला उभं राहून प्रॉपर्टी कार्डावर माझं नाव आलं पाहिजे असा
वहिवाटदाराचा दावा करायचा हे रडीचं राजकारण झालं.</span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;"> </span><span style="color: #333333; font-family: "Arial",sans-serif; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-font-size: 11.0pt; mso-bidi-theme-font: minor-bidi; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: EN-IN;"><o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: 15.6pt; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
</div>
सुनील तांबेhttp://www.blogger.com/profile/06462947176515530260noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-157878378629833234.post-17641718977789798992013-08-13T10:26:00.002+05:302013-08-13T10:26:18.309+05:30ऑगस्ट क्रांती दिन 2013<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<span style="background-color: white; color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 12.800000190734863px; line-height: 18px;">नऊ ऑगस्ट रोजीच्या काँग्रेस अधिवेशनाला महात्मा गांधी मुंबईत आले. त्यांचं स्वागत केलं मुंबईचे महापौर, युसुफ मेहेरल्ली यांनी. त्यावेळी झालेल्या गप्पांमध्ये गांधीजीं मेहेरल्लींना म्हणाले, ब्रिटीश सरकारला निर्वाणीचा इशारा देणारी घोषणा कोणती असावी, ह्याचा मी विचार करतो आहे. मेहेरल्ली तात्काळ म्हणाले, क्विट इंडिया अर्थात चलेजाव. </span><br style="background-color: white; color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 12.800000190734863px; line-height: 18px;" /><span style="background-color: white; color: #37404e; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 12.800000190734863px; line-height: 18px;">नऊ ऑगस्ट च्या काँग्रेस अधिवेशनात महात्मा गांधींनी ही </span><span class="text_exposed_show" style="background-color: white; color: #37404e; display: inline; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 12.800000190734863px; line-height: 18px;">घोषणा केली आणि करेंगे या मरेंगे हा मंत्र जनतेला दिला. या घोषणेनंतर धरपकड सुरु झाली. त्याच वेळी अरुणा असफअलीने तिरंगा फडकावला आणि वीजेच्या चपळाईने ती गायब झाली. चलेजाव आंदोलन संपेपर्यंत ती आणि अच्युत पटवर्धन हे दोन नेते ब्रिटीशांच्या हाती लागले नाहीत. 1942 च्या आंदोलनाचं नेतृत्व काँग्रेस सोशॅलिस्टांनी केलं. युसुफ मेहेरल्ली, अरुणा असफअली, अच्युत पटवर्धन, राममनोहर लोहिया, जयप्रकाश नारायण हे सर्व काँग्रेस सोशॅलिस्ट होते. साहजिकच सोशॅलिस्टांना स्वातंत्र्य दिनापेक्षा क्रांतीदिनाचं महत्व अधिक होतं.<br />चलेजाव ची घोषणा ज्या मैदानावर गांधीजींनी दिली तिथे हुतात्मा स्मारक उभारावं ह्या मागणीसाठी समाजवादी दर क्रांती दिनाला सत्याग्रह करायचे. चौपाटीवरील लोकमान्य टिळकांच्या पुतळ्यापासून गोवालिया टँक मैदानापर्यंत मोर्चाने यायचे. चित्रकार ओके ह्यांनी ह्या स्मारकाची छोटी प्रतिकृती केली होती. त्या प्रतिकृतीला वंदन करणं हाच सत्याग्रह असायचा. पोलीस अर्थातच अटक करायचे.<br />पुढे 1970 का 71 मध्ये गांधी स्मारक समितीने तिथे एक स्तंभ उभारला. त्यानंतर मुंबई आणि महाराष्ट्र काँग्रेसचे नेते, मंत्री हुतात्म्यांना वंदन करण्यासाठी पायधूळ झाडू लागले. 1992 साली राजीव गांधींच्या नेतृत्वाखाली ऑगस्ट क्रांतीचा सुवर्ण महोत्सव साजरा करण्यात आला. मंडप सजावटीचं काम रघुवीर तळाशिलकरांकडे होतं. तळाशिलकरांकडे मी काही दिवस काम केलेलं असल्याने आठ ऑगस्टला रात्री मी तिथे चक्कर मारली. ऑगस्ट क्रांतीच्या नेत्यांची व्यक्तिचित्र मंडपात लावली जात होती. त्यात एक चित्र महंमदअली जिना ह्यांचं होतं. मी तळाशिलकरांना विचारलं हे कोणाचं चित्र लावताय, तर ते म्हणाले युसुफ मेहेरल्लींचं. मी म्हटलं हे चित्र जिनांचं आहे. त्यावर तळाशिलकरांनी आयोजकांच्या नावे बोटं मोडली. त्यांनी जे फोटो दिले त्यावरून आम्ही चित्र केली. असो. तू आता ताबडतोब मेहरल्लींचा फोटो घेऊन ये. जी. जी. पारीख ह्यांच्या घरी जाऊन मी मेहेरल्लींचा फोटो आणला. तळाशिलकरांनी त्यांच्या कलाकाराकडून सुंदर पोर्ट्रेट बनवून घेतलं.<br />कालपरवापर्यंत सोशॅलिस्ट दर क्रांतीदिनाला मिरवणूकीने हुतात्म्याना वंदन करायला येत होते. पण त्यांची संख्या रोडावत गेली. 9 ऑगस्ट 1942 रोजीचे काँग्रेस अधिवेशनाला हजेरी लावलेले तरूण सोशॅलिस्ट हळू हळू काळाच्या पडद्याआड जाऊ लागले होते. उरलेले वृध्दापकाळामुळे येऊ शकत नव्हते. मृणाल गोरे ह्यांच्या निधनानंतर लाल रंगाचा ऑगस्ट क्रांतीचा बॅनर हाती घेऊन येणारा मोर्चा कायमचा पडद्याआड गेला.<br />तिरंग्यावर काँग्रेसचा हात आणि राष्ट्रवादीचं घड्याळ मिरवणारे झेंडे ग्रँट रोड स्टेशनपासून ऑगस्ट क्रांती मैदानापर्यंत लागलेले. मैदानावर एका बाजूला काँग्रेसचा एका बाजूला राष्ट्रवादीचा मेळावा.<br />ऑगस्ट क्रांतीचं नेतृत्व करणारे, गोवालिया टँक मैदानावर हुतात्मा स्मारकाची मागणी करण्यासाठी संघर्ष करणारे मात्र काळाच्या पडद्याआड. काही वर्षांपूर्वी चार म्हातारे हातात क्रांतीचा लाल बॅनर घेऊन लटपटत चालत यायचे. आता तेही नाहीत.</span><br />
<span class="text_exposed_show" style="background-color: white; color: #37404e; display: inline; font-family: 'lucida grande', tahoma, verdana, arial, sans-serif; font-size: 12.800000190734863px; line-height: 18px;"><br />कालाय तस्म्यै नमः</span></div>
सुनील तांबेhttp://www.blogger.com/profile/06462947176515530260noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-157878378629833234.post-64292655622996747512013-06-13T11:16:00.002+05:302013-06-13T11:16:43.625+05:30गोंधळ भाजपचा नाही तर मिडियाचा…...<div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 11.0pt; mso-bidi-language: MR;">गुजरातचे मुख्यमंत्री नरेंद्र मोदी ह्यांना भाजपचे
पंतप्रधानपदाचे उमेदवार म्हणून प्रोजेक्ट करण्याच्या वाटचालीतला महत्वाचा टप्पा
होता त्यांना पक्षाचे प्रचारप्रमुख बनवणं. ह्या निर्णयाला लालकृष्ण आडवाणींनी
विरोध केला. आपल्या वैयक्तीक महत्वाकांक्षेतून आडवाणी ह्यांनी ही चाल खेळली असं सामान्यतः
मानलं गेलं. नितीशकुमारांनी बंडाचा झेंडा फडकवल्यावर आडवाणी ह्यांचा विरोध
वैयक्तीक महत्वाकांक्षेतून नसून पक्षहितासाठी होता हे आता पुरेसं स्पष्ट झालं आहे.
</span><span style="font-size: 11.0pt; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 11.0pt; mso-bidi-language: MR;">देवेगौडा, शरद पवार, लालूप्रसाद यादव, मुलायमसिंह यादव,
मायावती ह्या नेत्यांचा सामाजिक आधार त्यांच्या राज्यातील विशिष्ट जातीसमूह असतात.
आपली सत्ताकांक्षा विविध जातीसमूह आपआपल्या नेत्यांच्या वैयक्तीक महत्वाकांक्षांमध्ये
शोधत असतात. हे भारतीय राजकारणाचं वास्तव आहे. त्याकडे दुर्लक्ष करून सरसकट सर्व
नेत्यांना सत्ताकांक्षी म्हणून हिणवण्यात मध्यमवर्ग धन्यता मानतो (संदर्भ-- राष्ट्रीय
वा राज्य पातळीवरील दैनिकांमधून प्रसिद्ध होणारी वाचकांची पत्रं वा फेसबुकवर
व्यक्त होणारी मतं). </span><span style="font-size: 11.0pt; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 11.0pt; mso-bidi-language: MR;">राष्ट्रीय पातळीवरील नेत्यांना स्वतःचा असा सामाजिक आधार
नसतो. एका विशिष्ट जातीसमूहाचं ते प्रतिनिधीत्व करत नसतात. त्यांचा सामाजिक आधार
मूलतः पक्षाचा, विचारसरणीचा आणि म्हणून व्यापक असतो. अटलबिहारी वाजपेयी
ग्वालियरमधून निवडणूक हरले होते पण लखनौमधून निवडून आले. लालकृष्ण आडवाणी मागच्या दाराने
संसदेत जाणारे नेते होते. १९७७ नंतर ते दिल्ली आणि त्यानंतर गुजरातेतील गांधीनगर
मधून लोकसभेत निवडून गेले. अटलबिहारी वाजपेयी, लालकृष्ण आडवाणी, सोनिया गांधी हे
म्हणूनच राष्ट्रीय पातळीवरील नेते होते. </span><span style="font-size: 11.0pt; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 11.0pt; mso-bidi-language: MR;">बाबरी मशीद-रामजन्मभूमी हा वाद उकरून काढून काँग्रेसची कोंडी
करणार्या संघ परिवाराचा स्यूडो सेक्युलॅरिझमचा मुद्दा, लालकृष्ण आडवाणी ह्यांनी
सर्वप्रथम राजकीय अजेंड्यावर आणला आणि ते हिंदुत्वाचे चँम्पियन झाले. भारतीय
समाजवास्तवातील बहुप्रवाहिता ही संघ परिवाराच्या वाटचालीतली सर्वात मोठी अडचण आहे.
ही बहुप्रवाहिता मोडून काढण्यासाठी बाबरी मशीद-रामजन्मभूमीचा वाद संघ परिवाराने
अतिशय चतुराईने वापरला. बाबरी मशीद जमीनदोस्त केल्यावर झालेल्या विधानसभा
निवडणुकांमध्ये उत्तर प्रदेशात मुलायमसिंग ह्यांचं सरकार आलं. रावण मेल्यावर
रामायण संपत, अशी प्रतिक्रिया त्यावेळी प्रमोद महाजन ह्यांनी दिली होती. त्यानंतर
सडक, बिजली और पानी, ह्या मुद्द्यांवर भाजपने भर दिला. राज्य पातळीवर भाजपने अन्य
मागासवर्गीय नेत्यांना सत्तेत सामावून घ्यायला सुरुवात केली. उदा. कल्याण सिंग,
गोपीनाथ मुंडे, शिवराज सिंग चौहान, नरेंद्र मोदी इत्यादी. तर संघ परिवार (बजरंग
दल, विश्व हिंदू परिषद, इत्यादी) आक्रमक हिंदुत्वाची भूमिका घेऊन क्रियाशील झाला. बहुप्रवाहिता
मोडायची आणि हिंदुत्वाच्या धारेत अन्य मागासवर्गीयांना सामावून घेण्याची ही दुहेरी
रणनीती होती. त्यामुळे भाजपचा सामाजिक आधार विस्तारला. काही राज्यांमध्ये तो अधिक
भक्कम झाला. परंतु देशाची सत्ता मिळवण्यासाठी भाजपला बिगर-काँग्रेसवादाचाच आधार
घ्यावा लागला. त्यासाठी हिंदुत्वाच्या अजेंड्याला मुरड घालावी लागली. अयोध्येतील
राममंदिर, राज्यघटनेतील काश्मीरविषयक तरतूद आणि समान नागरी कायदा, हे तीन विषय
वाजपेयी सरकारच्या अजेंड्यावर नव्हते. ह्या रणनीतीमुळे १९८४ साली लोकसभेत केवळ दोन
जागा मिळवणारा भाजप देशातील प्रमुख पक्ष बनला. १९८९ नंतर भाजप वा काँग्रेस ह्यांचा
समावेश नसणारं सरकार अल्पमतातलं आणि म्हणून अस्थिर राह्यलं. परंतु ही भाजपचीही
मर्यादा ठरली. गुजरातमधील मुसलमानांच्या हत्याकांडानंतर संघ परिवाराने आक्रमक
हिंदुत्वाची चळवळ म्यान केली. गुजरातमधील मोदींच्या विजय मालिकेनंतर त्यांना विकास
पुरुष म्हणून प्रोजेक्ट करून यथावकाश भाजपचा पंतप्रधानपदाचा उमेदवार म्हणून जाहीर
करायचं स्वप्न संघ परिवार पाहू लागला. </span><span style="font-size: 11.0pt; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 11.0pt; mso-bidi-language: MR;">नरेंद्र मोदी ह्यांना पंतप्रधानपदाचा उमेदवार म्हणून
प्रोजेक्ट केलं तर मित्रपक्ष दुरावतील आणि भाजप सत्तेपासून दूर जाईल त्यामुळे
पक्षहितासाठी आडवाणी ह्यांनी ह्या खेळीला विरोध केला. </span><span lang="AR-SA" style="background: white; font-family: Mangal; font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Tahoma; mso-hansi-font-family: Tahoma;">भाजपची राष्ट्रीय कार्यकारिणी</span><span style="background: white; font-family: Tahoma; font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="AR-SA" style="background: white; font-family: Mangal; font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Tahoma; mso-hansi-font-family: Tahoma;">संसदीय मंडळ आणि केंद्रीय
निवडणूक समिती ह्यांचा राजीनामा देताना आडवाणी ह्यांनी मोदी समर्थकांवर नैतिक आणि
राजकीय दडपण आणलं</span><span lang="MR" style="background: white; font-family: Mangal; font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Tahoma; mso-bidi-language: MR; mso-hansi-font-family: Tahoma;">. </span><span lang="AR-SA" style="background: white; font-family: Mangal; font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Tahoma; mso-hansi-font-family: Tahoma;">दीनदयाळ उपाध्याय</span><span style="background: white; font-family: Tahoma; font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="AR-SA" style="background: white; font-family: Mangal; font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Tahoma; mso-hansi-font-family: Tahoma;">श्यामाप्रसाद मुखर्जी</span><span style="background: white; font-family: Tahoma; font-size: 11.0pt;">, </span><span lang="AR-SA" style="background: white; font-family: Mangal; font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Tahoma; mso-hansi-font-family: Tahoma;">नानाजी देशमुख आणि
अटलबिहारी वाजपेयी या नेत</span><span class="textexposedshow">्यांच्या चारित्र्याचा</span><span class="textexposedshow"><span lang="MR" style="background: white; font-family: Mangal; font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Tahoma; mso-bidi-language: MR; mso-hansi-font-family: Tahoma;"> उल्लेख
करून </span></span><span class="textexposedshow"><span lang="AR-SA" style="background: white; font-family: Mangal; font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Tahoma; mso-hansi-font-family: Tahoma;">या मालिकेत बसणारे आपणही एक नेते
आहोत</span></span><span class="textexposedshow"><span style="background: white; font-family: Tahoma; font-size: 11.0pt;">, </span></span><span class="textexposedshow"><span lang="AR-SA" style="background: white; font-family: Mangal; font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Tahoma; mso-hansi-font-family: Tahoma;">ह्याची नम्र आठवण आडवाणी ह्यांनी आपल्या राजीनामापत्रात करून दिली.</span></span><span class="textexposedshow"><span style="background: white; font-family: Tahoma; font-size: 11.0pt; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="background: white; font-family: Tahoma; font-size: 11.0pt;"><br />
</span><span class="textexposedshow"><span lang="AR-SA" style="background: white; font-family: Mangal; font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Tahoma; mso-hansi-font-family: Tahoma;">आपलं राजीनामा पत्र जाहीर करून आडवाणी ह्यांनी पक्षसंघटनेच्या
डोक्यावरून जनतेलाच आवाहन केलं. आजवरच्या राजकीय जीवनात आडवाणी ह्यांनी असं पाऊल
कधीही उचलेलं न</span></span><span class="textexposedshow"><span lang="MR" style="background: white; font-family: Mangal; font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Tahoma; mso-bidi-language: MR; mso-hansi-font-family: Tahoma;">व्हतं. </span></span><span class="textexposedshow"><span lang="AR-SA" style="background: white; font-family: Mangal; font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Tahoma; mso-hansi-font-family: Tahoma;">राष्ट्रीय लोकशाही आघाडीचं अध्यक्षपद</span></span><span class="textexposedshow"><span style="background: white; font-family: Tahoma; font-size: 11.0pt;">, </span></span><span class="textexposedshow"><span lang="AR-SA" style="background: white; font-family: Mangal; font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Tahoma; mso-hansi-font-family: Tahoma;">भाजपच्या संसदीय पक्षाचं प्रमुख
पद या दोन महत्वाच्या पदांचा राजीनामा आडवाणीनींनी दिलेला न</span></span><span class="textexposedshow"><span lang="MR" style="background: white; font-family: Mangal; font-size: 11.0pt; mso-ascii-font-family: Tahoma; mso-bidi-language: MR; mso-hansi-font-family: Tahoma;">व्हता. आडवाणींचं राजीनामा पत्र नीट न वाचताच </span></span><span class="textexposedshow"><span style="background: white; font-family: Tahoma; font-size: 11.0pt; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR;">‘</span></span><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 11.0pt; mso-bidi-language: MR;">वाजपेयी-आडवाणी
ह्यांचं युग संपलेलं आहे</span><span style="font-size: 11.0pt; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR;">’</span><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 11.0pt; mso-bidi-language: MR;">, अशी घोषणा करण्याची घाई अनेक राजकीय
पंडितांनी केली. त्यांची घोषणा हवेत विरण्याआधीच नितीश कुमारांनी बंडाचा झेंडा
फडकवल्यावर प्रसारमाध्यमांचे संपादक आणि टिव्हीवरचे विद्वान (पब्लिक
इंटेलेक्चुअल्स) ह्यांनी </span><span style="font-size: 11.0pt; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR;">“</span><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 11.0pt; mso-bidi-language: MR;">गिरे फिर भी टांग उपरच.....</span><span style="font-size: 11.0pt; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR;">” </span><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 11.0pt; mso-bidi-language: MR;">असा
पवित्रा घेऊन नवीन विश्लेषण करायला सुरुवात केली. </span><span style="font-size: 11.0pt; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 11.0pt; mso-bidi-language: MR;">१९९० नंतर, भारतीय अर्थव्यवस्थेत आलेल्या विदेशी पैशामुळे
प्रसारमाध्यमांची नाही तरी पत्रकारांची आर्थिक स्थिती बर्यापैकी सुधारली. त्यामुळे
त्यांना गुड गवर्नन्सचं सर्वाधिक आकर्षण वाटू लागलं. आपल्या देशाची तुलना चीन वा
अन्य इमर्जिंग इकॉनॉमीजशी करण्याला प्रमाणाबाहेर महत्व मिळालं. गुड गव्हर्नन्स
अर्थात उत्तम कारभाराची सांगड मूल्यांपेक्षा तंत्रज्ञानाशी घालण्यात येते. प्रगत
तंत्रज्ञानामुळे सरकारच्या महसूलात भर पडणार असते. त्यामुळे कोणत्याही सरकारचा
प्रगत तंत्रज्ञानाला विरोध नसतो. उपेक्षित घटकांना राजकीय-आर्थिक-सांस्कृतिक
सत्तेमध्ये वाटा मिळणं हा राजकारणातला कळीचा घटक असतो. म्हणूनच राजकीय पक्षाच्या
विचारधारेला</span><span lang="MR" style="font-size: 11.0pt; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR;"> </span><span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 11.0pt; mso-bidi-language: MR;">आणि सामाजिक आधाराला लोकशाही राजकारणात
महत्व असतं. </span><span style="font-size: 11.0pt; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; font-size: 11.0pt; mso-bidi-language: MR;">देशाचा राष्ट्रपिता कोण, गांधीनंतरचा सर्वाधिक लोकप्रिय
नेता कोण, विकासपुरुष कोण ह्या विषयावर जनमत आजमावून निकाल जाहीर करण्याच्या
सिलसिल्यामुळे राजकारणही आपण मॅनिप्युलेट करू शकतो, नेत्यांचा, राजकीय पक्षांचा
सामाजिक आधारही बदलू शकतो अशी घमेंड सूटाबूटातल्या अडाणी विद्वानांना वाटू लागली. टेलिकॉम
घोटाळ्यात हेच अडाणी विद्वान दलाल म्हणून काम करत होते आणि आपल्या ब्लॉगवर या
दलालीचं निर्लज्जपणे समर्थनही करत होते. हा मिडिया प्रामुख्याने भारतातील
नवमध्यमवर्गाचं प्रतिनिधीत्व करणारा आहे. सत्तेच्या राजकारणात ह्या वर्गाला स्थान
आहे परंतु ६५ टक्के लोकसंख्या शेतीवर अवलंबून असणार्या लोकशाही देशात हे स्थान
कळीचं नसतं. सोनिया गांधी, लालकृष्ण आडवाणी, शरद पवार, नितीश कुमार, लालूप्रसाद
यादव, मायावती, ममता बॅनर्जी, जयललिता वा अन्य राजकीय नेते हे वास्तव नीट जाणून
आहेत म्हणून राजकारणावर अर्थातच आपल्या पक्षाच्या सामाजिक आधारावर नीट पकड ठेवून
आहेत. राजकारणात तंत्रज्ञानाला नाही तर अनुभवाला महत्व असतं आणि तंत्रज्ञानात
अनुभवापेक्षा नाविन्याला महत्व असते. <o:p></o:p></span></div>
</div>
सुनील तांबेhttp://www.blogger.com/profile/06462947176515530260noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-157878378629833234.post-91555125972638042522013-04-16T16:41:00.000+05:302013-04-19T16:24:13.415+05:30अश्वमेधाचा घोडा नितीश कुमारांनी रोखला.... <div dir="ltr" style="text-align: left;" trbidi="on">
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjWFXbJK3BqQZep98n_vgUaroToXE7kd6EGDqFkBWrjXUIk9ckroxqsWuZVKECdwbd6t-c4c6h8wxValn7PS4FMyC5sDtPUsFuiotiIBAcGF-FRwyGVSxaY5ePDvzXhCUl0zMpaknIGns8/s1600/Nitish-Kumar-hits-back-at-BJP-Modi.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjWFXbJK3BqQZep98n_vgUaroToXE7kd6EGDqFkBWrjXUIk9ckroxqsWuZVKECdwbd6t-c4c6h8wxValn7PS4FMyC5sDtPUsFuiotiIBAcGF-FRwyGVSxaY5ePDvzXhCUl0zMpaknIGns8/s1600/Nitish-Kumar-hits-back-at-BJP-Modi.jpg" /></a></div>
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR;"><span id="goog_845506296"></span><span id="goog_845506297"></span><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR;">भाजप आणि म्हणून राष्ट्रीय लोकशाही आघाडीचे पंतप्रधानपदाचे उमेदवार म्हणून
मिडियाने नरेंद्र मोदी यांच्या नावावर शिक्कामोर्तब केलं होतं. भाजपने तसा निर्णय
घेतला नव्हता वा या विषयावर रालोआची बैठकही झाली नव्हती. उद्योजकांच्या विविध
संघटना, नेटवर्क एटीन ह्यांनी नवी दिल्लीत विविध कार्यक्रमांचं आयोजन करून मोदी
यांच्या नेतृत्व क्षमतेवर विश्वास प्रकट करायला सुरुवात केली. राहुल गांधी आणि
नरेंद्र मोदी यांची तुलनाही विविध वृत्तवाहिन्यांनी सुरु केली होती. या सर्व
चर्चेला नितीश कुमार यांच्या भाषणाने वेगळ्या दिशेला तोंड फोडलं. नरेंद्र मोदी हे
आपले पंतप्रधानपदाचे उमेदवार आहेत की नाहीत, हे भाजप केव्हा जाहीर करणार आणि
भाजपने तशी भूमिका घेतली तर जनता दल (युनायटे) रालोआतून बाहेर पडणं भाजपला
परवडणारं आहे का, अशी चर्चा आता सुरु झाली आहे. स्वतःचा कायाकल्प करण्याचे मोदी
आणि उद्योग जगताचे प्रयत्न नितीश कुमार यांनी धुळीला मिळवले. </span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR;"> कॉर्पोरेट जगताचे हितसंबंध देशाच्या
आर्थिक धोरणाशी आहेत. त्यामुळे त्यांनी आणि त्यांच्या नियंत्रणात असलेल्या
प्रसारमाध्यमांनी गुड गव्हर्नन्स हा निवडणूकीतला कळीचा मुद्दा आहे असं लोकांच्या टाळक्यावर
हाणायला सुरुवात केली. स्वतःचा नाही तर स्वतःच्या प्रतिमेचा कायाकल्प करण्याची
मोदी यांची प्रेरणा अर्थातच सत्तेची आहे, कॉर्पोरेट जगताने मोदींना कायाकल्पाची
दिशा दाखवली. त्यामुळेच तिसर्यांदा गुजरातमध्ये भाजपची सत्ता आल्यावर मोदी
कॉर्पोरेट परिभाषेत बोलू लागले. नितीश कुमार यांनी कॉरपोरेटना जमीनीवर आणलं. वाजपेयींचा
राजधर्मावर विश्वास होता म्हणूनच ते पंतप्रधान बनले असं सांगून नितीश कुमारांनी
मोदींच्या २००२ सालच्या प्रतिमेकडे केवळ आपल्या पक्षाचं नाही तर देशाचं लक्ष
वेधलं. २००२ साली गुजरातेत मुसलमानांचं जे शिरकाण झालं त्यावेळी मोदींनी राजधर्म
पाळला नाही, अशा आशयाचं विधान करून वाजपेयींनी मोदींना फटकारलं होतं. </span><o:p></o:p></div>
<div style="text-indent: 12.0pt;">
<span style="font-family: Arial; mso-bidi-font-family: Mangal;">“</span><span style="font-family: Arial;">It was a threat in
full gaze of the television camera. On 15 December 2002, Narendra Modi gave us
an interview barely a few hours after he had recorded a massive two-thirds
victory in the Gujarat elections. We asked him about the feeling of insecurity
and anxiety that still prevailed among Gujarat’s minorities. Basking in the
afterglow of the triumph, a stern chief minister remarked: ‘What insecurity are
you talking about? People like you should apologize to the five crore Gujaratis
for asking such questions. Have you not learnt your lesson? If </span><span style="font-family: Arial;">you</span><span style="font-family: Arial;"> continue like this, you will have to pay
the price.” </span><span lang="MR" style="font-family: Mangal;">हे राजदीप सरदेसाईनेच लिहून ठेवलं आहे. राजदीप ज्या वृत्तवाहीनीचा संपादक आहे त्या वृत्तवाहिनीच्या ग्रुपनेच आपल्या थिंक इंडिया या
व्यासपीठावर नरेंद्र मोदी यांच्याशी अलीकडेच संवाद साधला आणि पंतप्रधानपदाचा
सर्वोत्तम दावेदार अशी मोदींची प्रतिमा उभारण्यात पुढाकार घेतला. या कार्यक्रमात
मोदींच्या वक्ततृत्वाला दाद देण्यापलीकडे राजदीपला दुसरी कोणतीही भूमिका वठवता आली
नाही. </span><span style="font-family: Arial;"><o:p></o:p></span></div>
<div style="text-indent: 12.0pt;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal;">संघ
परिवाराशी जुळलेल्या आणि समाजवाद्यांच्या संपर्कात असलेल्या आमच्या एका सख्ख्या
मित्राकडे वर्षभरापूर्वी आम्ही काही मित्र जमलो होतो. त्यावेळी मोदी
पंतप्रधानपदाचे उमेदवार होतील का, असा विषय गप्पांमध्ये आला. त्यावेळी तो मित्र
म्हणाला, राजकारणामध्ये ही बाब अशक्य नाही पण त्यासाठी मोदी यांना आपला कायाकल्प करावा
लागेल. आज मला वाटतं त्या मित्राने त्याचं मत नाही तर संघ परिवाराचा कार्यक्रम काय
असेल हेच त्याने सुचवलं होतं. </span><span style="font-family: Arial;"><o:p></o:p></span></div>
<div style="text-indent: 12.0pt;">
<span lang="MR" style="font-family: Mangal;">भारताची
आयात त्याच्या निर्यातीपेक्षा जास्त आहे. त्यामुळे भांडवलाची आशा दाखवून देशातील
नैसर्गिक साधन-संपत्ती आणि स्वस्त मनुष्यबळाचा वापर करण्यासाठी पाश्चात्य
गुंतवणूकदारांना रस आहे. भारताचं आर्थिक धोरण आणि कारभार आपले हितसंबंध राखणारा
हवा असा त्यांचा प्रयत्न असतो. भारतातला उद्योजकांचा वा भांडवलदारांचा वर्ग ग्लोबल
आकांक्षा असणारा असला तरीही त्यांचे हितसंबंध परकीय गुंतवणूकदारांपेक्षा वेगळे
नाहीत. सलग तिसर्यांदा गुजरातची सत्ता आपल्याकडे ठेवणारे मोदी त्यांना आदर्श
वाटतात कारण गुजरातेतील वर्गीय आणि जातिसंस्थेतले अंतर्विरोध दाबून टाकण्यात मोदी
यशस्वी झाले आहेत. म्हणूनच त्यांच्या गुड गवर्नन्स चे सनई-चौघडे सर्वत्र वाजवले
जातात. <o:p></o:p></span><br />
<span lang="MR" style="font-family: Mangal;"><br /></span>
<span lang="AR-SA" style="background: white; font-family: Mangal; mso-ascii-font-family: Tahoma; mso-hansi-font-family: Tahoma;"> विकास पुरुष म्हणून </span><span lang="MR" style="background: white; font-family: Mangal; mso-ascii-font-family: Tahoma; mso-bidi-language: MR; mso-hansi-font-family: Tahoma;">मोदी यांचा गौरव करताना
प्रसारमाध्यमांनी आर्थिक मानकांकडे पाह्यलेलंही नाही असं दिसतं. विका</span><span lang="AR-SA" style="background: white; font-family: Mangal; mso-ascii-font-family: Tahoma; mso-hansi-font-family: Tahoma;">साच्या बाबतीत महाराष्ट्र गुजरातच्या पिछाडीवर आहे अशी
प्रसारमाध्यमांचीही प्रामाणिक समजूत झाली आहे.</span><span class="apple-converted-space"><span style="background: white; font-family: Tahoma;"> </span></span><span lang="AR-SA" style="background: white; font-family: Mangal; mso-ascii-font-family: Tahoma; mso-hansi-font-family: Tahoma;">वस्तुस्थिती वेगळी आहे.</span><br />
<span lang="AR-SA" style="background: white; font-family: Mangal; mso-ascii-font-family: Tahoma; mso-hansi-font-family: Tahoma;"><br /></span></div>
<ul style="margin-top: 0in;" type="disc">
<li class="MsoNormal"><span lang="AR-SA" style="background: white; font-family: Mangal; mso-ascii-font-family: Tahoma; mso-hansi-font-family: Tahoma;">२०११ च्या आर्थिक वर्षामध्ये
महाराष्ट्राचं सकल राष्ट्रीय उत्पादन (जीडीपी) १० लाख २९ हजार ६२१ (दशलक्ष) रुपये
एवढं आहे. देशातील २८ राज्ये आणि दिल्लीसहित स</span><span class="textexposedshow">ात केंद्रशासित प्रदेशांमध्ये महाराष्ट्राचा क्रमांक पहिला
आहे.</span><span class="apple-converted-space"><span style="background: white; font-family: Tahoma;"> </span></span><span class="apple-converted-space"><span style="background: white; font-family: Tahoma; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></span></li>
<li class="MsoNormal"><span class="textexposedshow"><span lang="AR-SA" style="background: white; font-family: Mangal; mso-ascii-font-family: Tahoma; mso-hansi-font-family: Tahoma;">गुजरातचं
सकल राष्ट्रीय उत्पादन ४ लाख ८१ हजार ७६६ (दशलक्ष) रुपये एवढं आहे. म्हणजे
महाराष्ट्राचं जीडीपी गुजरातच्या दुप्पट आहे.</span></span><span class="apple-converted-space"><span style="background: white; font-family: Tahoma;"> </span></span><span class="apple-converted-space"><span style="background: white; font-family: Tahoma; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></span></li>
<li class="MsoNormal"><span class="textexposedshow"><span lang="AR-SA" style="background: white; font-family: Mangal; mso-ascii-font-family: Tahoma; mso-hansi-font-family: Tahoma;">देशाच्या
जीडीपीमध्ये महाराष्ट्राचा वाटा १४.०९ टक्के एवढा आहे तर गुजरातचा ६.५९ टक्के
एवढा आहे.</span></span><span class="apple-converted-space"><span style="background: white; font-family: Tahoma;"> </span></span><span class="apple-converted-space"><span style="background: white; font-family: Tahoma; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></span></li>
<li class="MsoNormal"><span class="textexposedshow"><span lang="AR-SA" style="background: white; font-family: Mangal; mso-ascii-font-family: Tahoma; mso-hansi-font-family: Tahoma;">महाराष्ट्राचा
विकास दर १४.२३ टक्के आहे तर गुजरातचा १२.२१ टक्के आहे. विकसीत प्रदेशाला
विकास दर चढता ठेवणं अवघड असतं. (बिहारचा विकास दर याच काळात २१ टक्के आहे तर
उत्तराखंडाचा २४ टक्के.) </span></span><span class="textexposedshow"><span style="background: white; font-family: Tahoma; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></span></li>
<li class="MsoNormal"><span class="textexposedshow"><span lang="AR-SA" style="background: white; font-family: Mangal; mso-ascii-font-family: Tahoma; mso-hansi-font-family: Tahoma;">महाराष्ट्राचं
दरडोई उत्पन्न ८३ हजार ४७१ रुपये आहे तर गुजरातचं दरडोई उत्पन्न ६३ हजार ९६१ रुपये
आहे.</span></span><span class="textexposedshow"><span style="background: white; font-family: Tahoma; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></span></li>
</ul>
<div class="MsoNormal">
<span class="textexposedshow"><span lang="MR" style="background: white; font-family: Mangal; mso-ascii-font-family: Tahoma; mso-bidi-language: MR; mso-hansi-font-family: Tahoma;"> गुड
गवर्नन्स वा उत्तम राज्यकारभार ह्या संबंधात गुजरातने नक्कीच चांगली कामगिरी काही
क्षेत्रात केली आहे. पण लोकशाहीमध्ये निवडणुका केवळ उत्तम राज्यकारभार वा राजकीय
नेत्याचा करिष्मा एवढ्या सामग्रीवर जिंकता येत नसतात. समाजातील विविध वर्ग आणि
जातींच्या आकांक्षांना कोणता पक्ष कशाप्रकारे सामावून घेतो ह्यावरही निवडणुकीतलं
यशापयश ठरत असतं. त्यावरच नितीश कुमार यांनी बोट ठेवलं आहे. नितीश कुमारांच्या
आधीचा बिहार अराजकाच्या दिशेनेच चालला होता. तिथे सचोटीच्या आणि कार्यक्षम राज्य
कारभारासोबतच सत्तेमध्ये अधिक मागासलेल्या समूहांना वाटा देण्याचं धोरण नितीश
कुमारांनी यशस्वीपणे राबवलं म्हणूनच जनता दल (युनायटेड) लालूप्रसाद यादव-रामविलास
पासवान यांच्या युतीला धूळ चारू शकलं. या व्यूह रचनेत सेक्युलर विचारप्रवाह आणि
कार्यक्रमाला कळीचं स्थान आहे. (१९९९ साली महाराष्ट्रात झालेल्या सत्ताबदलामध्ये
हिंदुत्ववादी विचाराला स्थान होतंच पण त्याला माळी-वंजारी-धनगर आणि अन्य
मागासवर्गीयांच्या आकांक्षांची जोड मिळाली होती. मराठा तरुणांमधील असंतोषाचाही
त्या सत्तांतराला हातभार लागला होता.) नरेंद्र मोदी यांचा कायाकल्प होऊ शकत नाही,
असंच नितीश कुमारांनी जाहीर केलं आहे. अडवाणींची रथयात्रा बिहारमध्ये अडवण्यात आली
होती, मोदींचा अश्वमेधाचा घोडाही बिहारमध्येच रोखण्यात आलाय. </span></span><span class="textexposedshow"><span style="background: white; font-family: Tahoma; mso-bidi-font-family: Mangal; mso-bidi-language: MR;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<br /></div>
सुनील तांबेhttp://www.blogger.com/profile/06462947176515530260noreply@blogger.com5